Informačne bohatá reprezentatívna publikácia dokumentuje sériu podujatí konaných v septembri 2014 pri príležitosti 150. výročia narodenia Andreja Hlinku, kňaza a politika, jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Jej obsah tvoria: 1. príhovory prednesené na slávnostnom zhromaždení v historickej budove NR SR v Bratislave (J. Figeľ, V. Judák, R. Letz, J. Pavlík), 2. príspevky deviatich historikov, ktoré odzneli na vedeckom seminári v Ružomberku, a 3. rozsiahla fotografická príloha zachytávajúca väčšinu spomienkových podujatí usporiadaných v Marianke, Bratislave, Nitre, Terchovej a Ružomberku.
Odborná i širšia čitateľská verejnosť takto dostáva k dispozícii ďalší pohľad na impozantnú postavu Andreja Hlinku, najmä na jeho osobnosť a nezlomného ducha, ktorý sa naplno a obdivuhodne oddal práci v prospech práva a spravodlivosti, v záujme obyčajného človeka i národného spoločenstva.

Lučenca už neni viac! Týmto lakonickým konštatovaním sa začínal jeden z dobových článkov v Slovenských novinách v auguste 1849. Len niekoľko dní predtým zažili obyvatelia Lučenca tretí požiar vo svojej histórii, pri ktorom mesto ľahlo popolom. Nebol to požiar zapríčinený nešťastnou náhodou. Bol to brutálny koniec, fatálny následok krutých činov. Násilie plodilo násilie, kým 8. augusta 1849 nevyvrcholilo tragédiou.

Pri príležitosti 170. výročia čierneho dňa pre Lučenec predkladá autorka (bývalá riaditeľka Okresného archívu v Lučenci a súčasná kronikárka mesta) publikáciu, ktorá osvetľuje príčiny nešťastia, jeho priebeh i následky. Širokej verejnosti tým sprístupňuje doteraz roztrúsené a spravidla len v maďarskom jazyku dostupné originálne opisy a dobové dokumenty.
Mesto toto nemá ani podobu mesta.

Pútavá publikácia pre čitateľa každej vekovej kategórie, je napísaná zrozumiteľne, plná krásnych fotografií, strašidelných príbehov a povestí. Dejiny Bratislavského hradu sú v nej podané netradičnou formou.
Prezentuje národnú kultúrnu pamiatku Bratislavský hrad ako významnú súčasť kultúrno-historického dedičstva Slovenska.
Čitateľ sa nenútene dozvedá základné historické fakty, ale aj príbehy o ľuďoch, ktorí v hrade žili, milovali sa, nenávideli, zomreli. Texty dopĺňa viac ako 100 fotografií rôznych autorov, z obdobia pred rekonštrukciou hradu, dobových grafík, obrazov, listín, vedút a máp Bratislavského hradu z verejných aj súkromných archívov. Je unikátna, lebo je v súčasnosti jedinou publikáciou o Bratislavskom hrade.

„Dočasný pobyt“ sovietskych vojsk (1968 – 1991) na území Československa nie je veľmi často spracovávanou témou. Najväčšiu výpovednú hodnotu má, ak ju spojíme s konkrétnym regiónom a s konkrétnymi ľuďmi, lebo presne to majú čitatelia radi: ľudské príbehy, živé dejiny na pozadí veľkého historického kontextu, navyše ukotvené konkrétnymi spomienkami i unikátnymi fotografiami.

Kniha Jána Aláča je presne z tohto súdka. Ako objekt záujmu a spomínania si vybral juh stredného Slovenska, teda región, ktorý si s obdobím prítomnosti sovietskych vojsk nevdojak spája posledné obdobie ekonomickej prosperity, pracujúcich podnikov a fungujúceho poľnohospodárstva. A keďže tie bolo vidieť a cítiť viac ako sovietskych vojakov, v pamäti ľudí sa tak s odstupom času prelínajú veľmi protirečivé pocity. To isté sa však týkalo ambivalentného postoja k samotným sovietskym vojakom, k ich vzťahom s obyvateľmi, a to so všetkými kultúrnymi rozdielmi, stereotypmi a predsudkami. Okupanti sa v prípade potreby často menili na záchrancov, priateľov, dôležitú výpomoc a taktiež nositeľov úplne odlišnej kultúry. Dochádzalo k stýkaniu, potýkaniu, konfliktom i spolupráci, ku kultúrnemu transferu i vzájomnému chápaniu jedného druhým, a napokon aj k priateľstvám.

Všetky tieto roviny prerozprával autor a prostredníctvom neho početní pamätníci. Pred čitateľom tak definuje minulosť, nedávna, ale súčasne už dávno minulá. Naša.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc.

LITERÁRNY PROCES V SLOVENSKEJ PRÓZE NA ZAČIATKU DRUHÉHO TISÍCROČIA

Výber článkov, esejí, glos a recenzií z rokov 2005 – 2013 reflektuje literárny proces na Slovensku a jeho vývinové tendencie. Prináša množstvo podnetov pre skúmanie medziliterárnych, vývojových a spoločenských problémoch súčasnej literatúry. Obsahuje aj ročné hodnotiace prehľady slovenskej prózy za roky (2005 – 2010), ktoré vychádzali v prílohách dvojtýždenníka Knižná revue, recenzie jednotlivých titulov slovenskej prózy z rokov 2005 – 2013 a širšie koncipované články o niektorých prozaikoch (napríklad Čomaj, Hykisch, Jurík, Heriban), výnimočne i o básnikoch.

Andrej Findor vo svojej knihe skúma reprezentácie "začiatkov národných dejín" v slovenských učebniciach dejepisu publikovaných od roku 1920 po rok 2001. "Začiatky národných dejín" - vymedzené "sťahovaním národov" a vytvorením uhorského štátu - zahrnujú aj Samovu ríšu a Veľkú Moravu, ktoré po celé storočie slúžili ako historické referenty spoločnej československej, slovenskej či českej a slovenskej štátnosti a národnej identifikácie.

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ? ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ? sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk. Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zlo¬žitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta.
Vyšlo v spolupráci s Politickými väzňami ? Zväzom protikomunistického odboja.



O autorovi

Anton Čulen (nar. 1965 v Skalici) po základnej škole absolvoval v rodisku aj Stredné odborné učilište strojárske, kde počas tretieho ročníka z dôvodu zosmiešnenia ateistických prednášateľov a odmietnutia odstránenia kresťanského krížika z odevu bol podmienečne vylúčený zo štúdia. V roku 1983 sa zamestnal v Nafte Gbely a ako jediný pracovník tohto veľkého podniku odmietol podpísať dokument odsudzujúci vyhlásenie Charty 77 Několik vět. V auguste 1989 sa pokúsil emigrovať na Západ a cez Maďarsko prejsť do Rakúska, no bol zadržaný príslušníkmi maďarskej pohraničnej stráže a uväznený v Šoproni.
V rokoch 1991 – 2008 pracoval v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) v Bratislave, no od roku 2004 bol opäť perzekvo¬vaný, zastrašovaný a vyšetrovaný. Ako predseda základnej organizácie Nezávislých kresťanských odborov Slo¬ven¬ska v SPP sa dostal do sporu s vedením firmy a následne bol prepustený zo zamestnania. Bol z toho súd, ktorý A. Čulen vyhral a rozsudok potvrdil, že vedenie SPP konalo v rozpore so zákonom.
V rokoch 1997 – 2002 diaľkovo študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej boho¬sloveckej fakulte UK v Bratislave a stal sa učiteľom náboženskej výchovy na základných a stredných školách v Bratislave.
V roku 2000 zorganizoval petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú podpísalo viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky.
V roku 2006 s Antonom Seleckým predložil do parlamentu petíciu o výhrade svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 ľudí. V roku 2009 založil občianske združenie Aliancia za nedeľu, ktoré v roku 2013 zorganizovalo petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele v NRSR. Zákon však zatiaľ Národná rada neprijala.
Anton Čulen je ženatý a má päť deti. Býva v Bratislave.

V románovej novele známy spisovateľ spracúva reálie zo spišských dejín, čriepky zo života Majstra Pavla z Levoče, Turzovcov, Zápoľských, Tököliovcov, Grossovcov, Ján Brokoffa, bratríckych nájazdov a pod), aby na osudoch vzácnych spišských krídlových oltárov vyjadril filozofické posolstvo o zmysle duchovna a morálky. V histórii hľadá odpoveď na otázky, ktoré nás trápia dnes, o zmysle života v jeho rozporuplnosti a zložitosti, na otázku skutočných hodnôt.

Najnovšia kniha známeho slovenského spisovateľa literatúry faktu prináša dvadsať príbehov o ženách z našej histórie, ktoré sú zahalené tajomstvom. Autor poodkrýva oponu času a poodhaľuje nám strhujúce osudy výnimočných žien: svätice Margity, dcéry uhorského kráľa Bela IV., bystrej a odvážnej dvornej dámy Heleny Kottanerovej, vďaka ktorej sa Žigmundova dcéra Alžbeta stala uhorskou kráľovnou, obetavej grófky Žofie Bosniakovej, ktorá nedosnívala svoj sen o láske a šťastí, muránskej Venuše Márie Sečianskej a mnoho ďalších takmer zabudnutých nevšedných a dodnes inšpirujúcich príbehov dám s otáznikom...

Publikácia Národné kultúrne pamiatky na Slovensku: okres Martin je druhý diel z edície mapujúcej hnuteľné a nehnuteľné pamiatky na území Slovenska, ktorú pripravuje Pamiatkový úrad SR v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart. Pamiatkový úrad SR touto cestou prezentuje výsledky dlhodobej dokumentačnej a výskumnej práce všetkých druhov pamiatok a pamiatkových území dolného Turca. Autori podávajú zrozumiteľným spôsobom podrobnú syntézu poznatkov a informácií o ,jednotlivých pamiatkach. Členenie edície a dielov na okresy a sídla dáva zároveň možnosť zaradiť ich aj do širších historických, spoločenských a kultúrnych súvislostí. Celofarebná publikácia využíva dobové i súčasné fotografie doplnené mapami, nákresmi pôdorysov a originálnymi návrhmi stavieb, ktoré približujú premeny a hodnoty dnešného pamiatkového fondu. Kniha je určená odborníkom i laikom so záujmom o kultúrne dedičstvo.

Rozhodnutie prezidenta Václava Havla z 1. januára 1990 o amnestii pre viac než 21 000 odsúdených v československých väzniciach bolo veľkým revolučným predelom – symbolickým krokom k rozchodu s praktikami komunistického súdnictva a zároveň prvým zásadným politickým rozhodnutím nového prezidenta, ktoré sa stalo trvalou súčasťou jeho politického a morálneho odkazu. Aj vďaka medializovaným prípadom trestných činov prepustených väzňov sa však z amnestie postupom času stal ľahký terč pre Havlových kritikov a ,politických oponentov. Mýty o „Havlovej amnestii“ sa šíria dodnes aj pre absenciu výskumných, publicistických či literárnych prác na danú tému. Publikácia ,Amnestie ,má za cieľ aspoň z malej časti túto medzeru vyplniť. Kniha vychádza pri ,príležitosti uvedenia filmovej drámy ,Amnestie ,do kín. Jej súčasťou je literárna adaptácia scenára filmu s ilustráciami Jozefa Gertliho Danglára, eseje slovenského historika Fedora Blaščáka a Lenky Marečkovej, českej disidentky a neskôr vedúcej oddelenia trestnoprávneho a milostí v Kancelárii prezidenta Václava Havla, spomienky účastníkov udalostí súvisiacich s väzenskou vzburou v Leopoldove (Fedor Gál, Michael Kocáb, Joska Skalník, Štefan Hríb, Roman Kvasnica, Ladislav Snopko a ďalší) i niekoľko odborných štúdii o amnestii z 1. 1. 1990 publikovaných v dobových kriminologických zborníkoch.

S novou Bublinou číslo 10 si pripomíname tridsiate výročie nežnej revolúcie. Témou časopisu je SLOBODA – to najcennejšie, čo máme. V Bubline nájdete články o hrdinoch bojujúcich za slobodu, cestopis o neslobodnom Tibete a o jeho duchovnom vodcovi, ktorý nemôže žiť vo svojej krajine. Zistíte, ako to bolo v minulosti s otroctvom a že by sme ho nechceli zažiť na vlastnej koži. Prečítate si o dôležitosti slobody slova a prejavu, o hraniciach fantázie a kritickom myslení alebo o tom, ako sa cítia divoké zvieratá žijúce v zajatí. Samozrejme, nechýbajú ani obľúbené komiksy, hlavolamy či DIY a vystrihovačka. Nech žije sloboda!

Termín expedície: 16. 11. 2020
Rekordy Trnavy a okolia
Publikácia o Trnave a jej slovenských, európskych a svetových rekordoch predstavuje mesto jedinečným kultúrno-historickým a vizuálne zaujímavým spôsobom. Spojenie zaujímavých textov a pestrého ilustračného materiálu poukazuje na výnimočnosť mesta v medzinárodnom kontexte, pretože na mape strednej Európy nájdeme totiž len niekoľko miest s takou pestrou a bohatou históriou či tradíciami, aké má Trnava.
Viete, ktorá univerzita bola svojho času najvýznamnejšia v Uhorsku? Viete, prečo sa Trnava nazýva Malý Rím či Malé Bordeaux? Viete, aké svetové prvenstvá má Trnava?
Viac ako 320 rekordov, zaujímavostí a kuriozít dá odpoveď na všetky vaše otázky. Trnava má nielen bohatú históriu, ale aj úspešnú súčasnosť a oplýva pamiatkami či zaujímavosťami, ktoré sú jedinečné nielen z pohľadu Slovenska, ale i v rámci Európy a nájdu sa i mnohé svetové unikáty. V knihe Rekordy Trnavy sa zoznámite so všetkými z nich.

Veľká historicko-geografická kniha Slovensko na starých pohľadniciach v rokoch 1918 až 1939 je druhým dielom mapujúcim dejiny Slovenska v prvej polovici 20. storočia. Autori Ján Hanušin, Daniel Kollár a Ján Lacika sa v nej venujú obrazu Slovenska v období existencie Československej republiky a na príklade viac ako 500 pohľadníc miest a dedín sa charakterizujú krajinu, udalosti a ľudí.

Autor na príklade vyše štyristo zmapovaných
pamätníkov na Slovensku ukazuje na rôznych úrovniach
dobové prístupy k téme, pričom výpovednú hodnotu
má nielen ich vzhľad a symbolika, nápisy, umiestnenia
či autori, financovanie a materiál, ale aj rituály okolo
nich a ich osudy.
Rovnako dôležitý je detailnejší prístup k piatim
vybraným a azda najzaujímavejším pamätníkom na
Slovensku, čo obohacuje naše poznanie, veď takáto
práca s celoslovenským záberom vznikla po prvýkrát
od čias dnes už klasického textu Ľubomíra Liptáka.
Zaujímavé sú aj slovensko-maďarské, česko-slovenské,
ale i legionársko-vojenské vnímania pamätníkov.
Obrázková príloha je nevyhnutnou a organickou
súčasťou knihy.
Prácu vnímam a považujem za dobre napísaný
a atraktívny text s nezanedbateľným vedeckým
prínosom na pomedzí viacerých vedeckých disciplín.

Pamätnica k 25.výročiu vzniku Osvetového ústavu v Bratislave.

Kultúrny a historický kalendár.

Dějiny české literatury...

Michal Kováč očami spolupracovníkov.

Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiaty, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, céčka, Rubikovu kocku i tamagoči, kristusky, číny, „džísky", šumienku za pár halierov, Vitanu, ktorá varila za nás, žuvačku Pedro i bublinové Bajo, „kakavkové" raňajky, ruskú zmrzlinu, ovocné drene, spreje Lybar a poplašníky vhodené do ohňa, klince položené na koľajniciach, preplnené amfiká aj na rumunských filmoch, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, inšpektora Derricka, príchod hry Tetris, magnetofónové kazety, vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain, Oceán, či Monterosa, úmorné zháňanie muziky nakupovaním platní na zakázanej burze na ostravskej Černej louce, namosúrených fízlom vyskakujúcich zo žltobielej lady s nápisom VB, „tajných", vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, hojnosť československej stokorunáčky, Tuzexy i magické bony, umelú úplnú zamestnanosť, absolútnu stratu dôvery k návrhárom mladosti, ale aj túlania po dedinách i lesoch, keď o nás rodičia nevedeli, a keby nebolo zvonov na kostole a zapadajúceho slnka, zabudneme aj na návrat domov. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete, keď sa dočítate o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov, aby naskočil obraz, strihaní novín, pretože toaletný papier na pár týždňov zmizol z regálov, ale aj o tovare, na ktorý sa chodilo čakať večer pred raňajším otvorením obchodu s dekou pod pazuchou a peniazmi v ponožke.