Pútavá publikácia pre čitateľa každej vekovej kategórie, je napísaná zrozumiteľne, plná krásnych fotografií, strašidelných príbehov a povestí. Dejiny Bratislavského hradu sú v nej podané netradičnou formou.
Prezentuje národnú kultúrnu pamiatku Bratislavský hrad ako významnú súčasť kultúrno-historického dedičstva Slovenska.
Čitateľ sa nenútene dozvedá základné historické fakty, ale aj príbehy o ľuďoch, ktorí v hrade žili, milovali sa, nenávideli, zomreli. Texty dopĺňa viac ako 100 fotografií rôznych autorov, z obdobia pred rekonštrukciou hradu, dobových grafík, obrazov, listín, vedút a máp Bratislavského hradu z verejných aj súkromných archívov. Je unikátna, lebo je v súčasnosti jedinou publikáciou o Bratislavskom hrade.

Chcete spoznať čaro a rozmanitosť Bratislavy? Lákajú vás historické pamiatky, rôzne architektonické zaujímavosti alebo rozmýšľate, kam vyraziť do múzea, galérie alebo za športovým vyžitím? Či už sa budete pohybovať v centre Bratislavy alebo v jej okrajových častiach, s našou knihou spoznáte tie najzaujímavejšie objekty – na veľkých námestiach, aj v skrytých uličkách. Nechýbajú overené kontakty a prehľadné mapky pre ľahkú orientáciu.

Kniha plná nádherných fotografií z Prahy a Bratislavy.

Skutočný príbeh starej bratislavskej rodiny z vily na Palisádach

Píše sa rok 1918, keď nám autorka otvára dvere do rodiny, kde vzdelanie, morálka a princípy zohrávajú podstatnú rolu, a zatvára ich takmer o sto rokov neskôr, keď tieto atribúty života nadobúdajú skreslenú formu. Stávame sa svedkami skutočného príbehu vyššej strednej vrstvy, jej úspechov aj pádov. Prežívame s nimi noblesný život tridsiatych rokov minulého storočia, druhú svetovú vojnu, nástup komunizmu aj tragické päťdesiate roky. Dozvedáme sa o sile a pôsobení komunistickej tlače a zažijeme nadšenie, ktoré priniesla Nežná revolúcia. Sprevádzaní známymi i menej známymi osobnosťami prichádzame až do dnešnej reality, dokumentovanej autorkiným pôsobením v printových médiách, teda až do času, keď bratislavská noblesa už dávno stratila svoj lesk.

Kniha je jedinečným svedectvom našej nedávnej minulosti.

Unikátna dvojkniha predstavuje Slovensko s jeho historickými, prírodnými pamiatkami a krásami aj s naším hlavným mestom Bratislavou.
Prednosťou publikácie je jej čitateľnosť aj pre zahraničných hostí lebo texty sú nielen v slovenčine, ale aj vo svetových a ďalších jazykoch - angličtine, francúzštine, nemčine, poľštine, ruštine a taliančine a španielčine.

Hodnotu publikácie garantujú tiež jej autori - špičkoví slovenskí fotografi, Vladimír Bárta a Vladimír Barta, ktorí vytvorili väčšinu reprezentačných kníh o Slovensku, ktoré boli ocenené v renomovaných súťažiach a reprezentovali našu republiku na najvýznamnejších knižných salónoch a veľtrhoch.

Knihu, z vydavateľstva AB ART press iste privítajú aj návštevníci Slovenska, ktorí sa v jednom diele oboznámia nielen s Bratislavou, ale získajú prehľad aj o ďalších superlatívoch Slovenska.

Texty v slovenčine, angličtine, nemčine, francúzštine, poľštine, ruštine, španielčine a taliančine.

Priestor: je to dielo z mestského prostredia, konkrétne z Bratislavy z pomyselnej Smaragdovej ulice. Tu v činžovom bloku 4/B žijú všetci hrdinovia. A žijú jedinečným spôsobom: najstaršia generácia na dôchodkoch, živená večnou túžbou, sníva o dávnom, zašlom, čarovnom, o mladosti. Stredná, produktívna generácia v expanzii do života, s kolíziami v práci, láske a smerovaní. A najmladšia, pokolenie v rozlete, na štúdiách i v každodennej práci nesie so sebou ten najsvetlejší obraz budúcnosti. Je to obraz romanticky čistý. Priestorom Bednárovej prózy je bratislavský obytný činžiak, kde sú "partaje" nájomníkov, je to v istom zmysle ľudské silo naukladaných osudov, vzťahov. Tu sa odohrávajú minulé i prítomné drámy, presahujúce do regionálneho zázemia konajúcich postáv. Autor pod strechu bloku 4/B zhromaždil čo najširší okruh, zhromaždil tu tak povediac celé Slovensko.

Bratislavský (prešporský) rodák Karl Benyovszky (1886 – 1962) systematicky mapoval svoje rodné mesto. V tejto dokumentácii minulosti a súčasnosti nemohla chýbať židovská komunita. Obrázky prešporského geta približujú dejiny i súčasnosť starobylej, dnes už neexistujúcej časti Bratislavy. Ilustrujú kultúru a myslenie, určované Tórou, ovplyvňované modernou dobou. Tieto ilustrácie však Karl Benyovszky “nekreslil” sám, ale si pribral erudovaného pomocníka v osobe Josefa Grünsfelda juniora. V predslove k prvému vydaniu (vyšlo v roku 1932) mu “prvý autor” ďakuje za pochopenie, spracovanie hebrejského slovníka a pomoc pri zbere potrebných údajov.
O Karlovi Benyovszkom vieme všeličo: kedy sa narodil, kedy a kde zomrel, čím sa zaoberal, prečo musel skončiť ďaleko od rodiska, ktoré tak miloval. Josef Grünsfeld jr. okrem mena a nesporného židovského pôvodu predstavuje veľkú neznámu: nepoznáme o ňom nič konkrétneho, priam symbolicky chýba aj v zozname bratislavských židov z roku 1940. Môžeme si len domýšľať, že podobne ako väčšina jeho spoluveriacich, nenávratne zmizol v dyme koncentračných táborov. Ostali iba Obrázky z prešporského geta. Doslovne: veď táto stará židovská štvrť (hoci neskôr, v inej totalite), neprežila likvidáciu svojich pôvodných obyvateľov a nenávratne sa stratila z mapy mesta. Najskôr zmizli ľudia, potom aj budovy a s nimi “genius loci”. Súčasník nemá možnosť obdivovať Feiglerovu či Milchovu synagógu, uličky starej židovne, chátrajúce domy plné histórie, ľudí, ktorí sa možno líšili svojou vierou a spôsobom života, práve tým však dotvárali nezabudnuteľný kolorit mesta, ktorého boli od nepamäti súčasťou. Z prešporského geta a jeho obyvateľov ostali len nostalgické spomienky pamätníkov, slabnúci dych atmosféry minulosti, obrázky Karla Benyovszkeho a Josefa Grünsfelda juniora...

Legendárni hudobníci Tomáš Berka a Fedor Frešo zmapovali vyše 300 rockových, pôvodne beatových bratislavských zoskupení a kapiel, ktoré sa od roku 1960 po súčasnosť významne zapísali do slovenskej hudobnej histórie. Publikáciu doplnili kapitolami o ,sivých eminenciách, ktoré na pódiách nebolo vídať, ale bez ktorých by fungovanie kapiel nebolo mysliteľné. Pozoruhodný je aj pohľad na skúšobne, domy kultúry a domovské stanice kapiel, ako i jedinečná exkurzia do obyčajov panujúcich na zájazdoch. Históriu bratislavského rocku uzatvára podrobný menný a kapelový register s ambíciou zachytiť takmer 1 500 rockových muzikantov aj s kapelami, v ,ktorých pôsobili, ako i zloženie a roky fungovania rockových zoskupení pôsobiacich na území nášho hlavného mesta.

Karlova Ves v rokoch 1994-1998.

Novinár Emo Bohúň /1899 – 1959/ miloval Bratislavu, dôverne poznal všetky jej uličky, staré paláce, ovládal osudy ich majiteľov. Vedel koľko bolo v minulom storočí v Prešporku krajčírov, plesov, kde boli stanice konskej železnice, ako sa volali richtári, poznal tisíc drobností zo života Bratislavy, ale najmä - vedel o nich nesmierne živo písať...

Bratislavčanka - o zdraví, kráse, kultúre, zábave.

Kultúra v Bratislave v januári 1983.

Kultúra v Bratislave v októbri 1983.

Kultúra v Bratislave vo februári 1983.

Kultúra v Bratislave v apríli 1983.

Kultúra v Bratislave v auguste 1983.

Kultúra v Bratislave v septembri 1983.

Kultúra v Bratislave v máji 1984.

Kultúra v Bratislave v septembri 1984.

Kultúra v Bratislave v decembri 1985.