fotopublikácia plná záberov zo Slovenska 70-tych rokov.

Metodika pre pracovníkov v kultúre.

O zvyšovaní úlohy odborov vo výrobe a ekonomike socialistickej spoločnosti.

Televize znamená defilé populárních osobností a v této knize najdete čtivé medailonky k mnoha z nich.Deset pamětníků televizní historie poskytlo speciálně pro tuto knihu svá svědectví a připojili vlastnoruční podpisy. Jak se „třemi chlapy v chalupě“ – Lubomírem Lipským, Janem Skopečkem a Ladislavem Trojanem – cloumala nevídaná popularita, dokonce nabídky k sňatkům? Jak prožívala „Vlaštovka“ Olga Čuříková v televizi srpen 1968? A jak se dnes daří první programové televizní hlasatelce Jarmile Šusterové?

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ? ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ? sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk. Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zlo¬žitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta.
Vyšlo v spolupráci s Politickými väzňami ? Zväzom protikomunistického odboja.



O autorovi

Anton Čulen (nar. 1965 v Skalici) po základnej škole absolvoval v rodisku aj Stredné odborné učilište strojárske, kde počas tretieho ročníka z dôvodu zosmiešnenia ateistických prednášateľov a odmietnutia odstránenia kresťanského krížika z odevu bol podmienečne vylúčený zo štúdia. V roku 1983 sa zamestnal v Nafte Gbely a ako jediný pracovník tohto veľkého podniku odmietol podpísať dokument odsudzujúci vyhlásenie Charty 77 Několik vět. V auguste 1989 sa pokúsil emigrovať na Západ a cez Maďarsko prejsť do Rakúska, no bol zadržaný príslušníkmi maďarskej pohraničnej stráže a uväznený v Šoproni.
V rokoch 1991 – 2008 pracoval v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) v Bratislave, no od roku 2004 bol opäť perzekvo¬vaný, zastrašovaný a vyšetrovaný. Ako predseda základnej organizácie Nezávislých kresťanských odborov Slo¬ven¬ska v SPP sa dostal do sporu s vedením firmy a následne bol prepustený zo zamestnania. Bol z toho súd, ktorý A. Čulen vyhral a rozsudok potvrdil, že vedenie SPP konalo v rozpore so zákonom.
V rokoch 1997 – 2002 diaľkovo študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej boho¬sloveckej fakulte UK v Bratislave a stal sa učiteľom náboženskej výchovy na základných a stredných školách v Bratislave.
V roku 2000 zorganizoval petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú podpísalo viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky.
V roku 2006 s Antonom Seleckým predložil do parlamentu petíciu o výhrade svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 ľudí. V roku 2009 založil občianske združenie Aliancia za nedeľu, ktoré v roku 2013 zorganizovalo petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele v NRSR. Zákon však zatiaľ Národná rada neprijala.
Anton Čulen je ženatý a má päť deti. Býva v Bratislave.

Románový príbeh chlapca, ktorý prešiel hrôzou utrpenia, biedy, hladu, ktorý nevedel čítať ani písať, ale ktorý mal v sebe túžbu byť lepším, vzdelanejším, čo mu nemohlo dať staré spoločenské zriadenie. Revolúcia ho prinútila priložiť ruku k dielu, no po jej ukončení bola možnosť opäť zísť na scestie bezprizorných, nebyť zásahu nových foriem socialistickej pedagogiky — výchovných útulkov. Hrdina, stotožnený s autorom, vyučí sa najprv za sústružníka, potom za strojvodcu a nakoniec je iniciátorom socialistického súťaženia a prijatý do komunistickej strany. Z bedára a zlodeja stáva sa nový človek, ktorý v nových pomeroch poznáva, že „život je krásny".

Hrdina SSSR Tutarinov vracia sa na rodnú Kubáň a hneď sa chytí do radostnej budovateľskej práce. Jeho úsilie vrcholí zavedením elektriny do stanice Usť-Nevinska. Tutarinov vidí chyby na poliach, v strojových staniciach i nedostatok v kultúrnom živote. Spolu s nadšenými Kubáncami prekoná všetky prekážky. Autor opisuje celý tento ruch s láskou a jemným humorom, ale aj s určitým nábehom prifarbovať do ružová, ktorý sa v najväčšej miere prejavil v pokračovaní románu Svetlo nad krajinou. V závere knihy je Štúdia M. Nikitina.

Pokračování románu "Rytíř Zlaté hvězdy" ukazuje kubaňskou vesnici Usť-Něvinskou v práci na uskutečňování plánu na přetvoření přírody a v péči o odbornou a politickou výchovu kolchozních kádrů. Ústřední postavou je opět předseda výkonného výboru Sergej Tutarinov, mladý, iniciativní, schopný a vysoce uvědomělý pracovník, u něhož radost z úspěchu vybudované elektrárny a šťastný rodinný život sice dočasně převládnou nad každodenním kritickým sledováním veřejných záležitostí, který však díky radám zkušeného stranického pracovníka Kondraťjeva včas pozná, čeho je vesnici nejvíce třeba: dokonale využívat elektrifikace především k pohonu hospodářských strojů, vysazovat lesní pásy ve stepi a důsledně dbát o soustavné politické a odborné školení všech kolchozníků. Na rozhovorech Tutarinova s Kondraťjevem, na případu domýšlivého nekritického předsedy kolchozu Chvorosťankina a na četných příkladech tvořivé práce kolchozní mládeže řeší román všechny důležité otázky života sovětské poválečné vesnice a vyznívá v myšlenku, že k tomu, aby zaplálo světlo nad zemí, je třeba nejen ovládat technické vymoženosti, ale především neustále si osvojovat leninsko-stalinské učení a tvořivě je uplatňovat v každodenní práci. - Stalinova cena.

Pamätnica k 25.výročiu vzniku Osvetového ústavu v Bratislave.

Kim Ir-sen a po něm Kim Čong-il vládli lidu Severní Koreje pevnou rukou a ani na chvíli nenechávali nikoho na pochybách, že komunistická diktatura chce pro všechny jen to nejlepší. Povídky severokorejského autora známého pod přezdívkou Bandi, které vznikaly v letech 1989 až 1995 a byly následně propašovány za hranice, tuto masku strhávají. Nešťastné osudy jejich protagonistů svědčí o krutých praktikách režimu, pro nějž lidský život nic neznamená.

Skutočný príbeh starej bratislavskej rodiny z vily na Palisádach

Píše sa rok 1918, keď nám autorka otvára dvere do rodiny, kde vzdelanie, morálka a princípy zohrávajú podstatnú rolu, a zatvára ich takmer o sto rokov neskôr, keď tieto atribúty života nadobúdajú skreslenú formu. Stávame sa svedkami skutočného príbehu vyššej strednej vrstvy, jej úspechov aj pádov. Prežívame s nimi noblesný život tridsiatych rokov minulého storočia, druhú svetovú vojnu, nástup komunizmu aj tragické päťdesiate roky. Dozvedáme sa o sile a pôsobení komunistickej tlače a zažijeme nadšenie, ktoré priniesla Nežná revolúcia. Sprevádzaní známymi i menej známymi osobnosťami prichádzame až do dnešnej reality, dokumentovanej autorkiným pôsobením v printových médiách, teda až do času, keď bratislavská noblesa už dávno stratila svoj lesk.

Kniha je jedinečným svedectvom našej nedávnej minulosti.

Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiaty, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, céčka, Rubikovu kocku i tamagoči, kristusky, číny, „džísky", šumienku za pár halierov, Vitanu, ktorá varila za nás, žuvačku Pedro i bublinové Bajo, „kakavkové" raňajky, ruskú zmrzlinu, ovocné drene, spreje Lybar a poplašníky vhodené do ohňa, klince položené na koľajniciach, preplnené amfiká aj na rumunských filmoch, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, inšpektora Derricka, príchod hry Tetris, magnetofónové kazety, vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain, Oceán, či Monterosa, úmorné zháňanie muziky nakupovaním platní na zakázanej burze na ostravskej Černej louce, namosúrených fízlom vyskakujúcich zo žltobielej lady s nápisom VB, „tajných", vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, hojnosť československej stokorunáčky, Tuzexy i magické bony, umelú úplnú zamestnanosť, absolútnu stratu dôvery k návrhárom mladosti, ale aj túlania po dedinách i lesoch, keď o nás rodičia nevedeli, a keby nebolo zvonov na kostole a zapadajúceho slnka, zabudneme aj na návrat domov. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete, keď sa dočítate o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov, aby naskočil obraz, strihaní novín, pretože toaletný papier na pár týždňov zmizol z regálov, ale aj o tovare, na ktorý sa chodilo čakať večer pred raňajším otvorením obchodu s dekou pod pazuchou a peniazmi v ponožke.

Ze zkušenosti katedry dějin KSSS na Vysoké stranické škole a Institutu spoločenských věd při UV KSČ.

Súčasný tatársky spisovateľ vo svojom prvom románe opisuje tatársky kolchoz v časoch Veľkej vlasteneckej vojny, keď väčšina mužov odišla na front a práca žien sa stala najdôležitejšou. Ženy však nezaostali pri plnení svojich povinností a tak kolchoz šťastlivo splnil svoje úlohy. Jedna z najlepších pracovníčok, Nafise, je vybraná ako členka delegácie, ktorá ide na front odovzdať Červenej armáde darčeky.

Vo forme románu spracovaný boj bulharského ľudu o slobodu v rokoch 1917 — 1919. Frontový vojak Stojan pomáha Jurajovi Dimitrovovi stretnúť sa s činiteľmi strany, na fronte presviedča masy vojakov a je jeden z organizátorov povstania, ktoré vzbĺklo ako odraz víťazstva Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Hrdinom románu nie je vlastne Stojan, ani jeho žena Mária alebo syn Karol, ale bulharský ľud. Dielo výstižne ukazuje, že skutočným nepriateľom bulharského ľudu sú majitelia tabakových fabrík a statkov.

Pohnuté osudy, v nichž se zrcadlí jednotlivé éry našich dějin, se v mnoha ohledech dotýkají i dneška. Zvláště jímavé jsou příběhy těch, kdo byli pronásledováni jak totalitní mocí nacistickou, tak komunistickou. Sbírka příběhů z projektu „Paměť národa“ obecně prospěšné společnosti Post Bellum přináší pestrou mozaiku mapující všechno, co obyvatelé této země ve 20. století prožili: války, nacistickou a sovětskou okupaci, komunistické lágry, monstrprocesy, ale také vzdor proti totalitě.

Novela Zo života Ivana Drynova je hlbokou štúdiou dedinského života, zasadeného do krásnej prírodnej scenérie Vologodského kraja. Ústrednou postavou je Ivan Drynov so svojou rodinou. Svojich hrdinov sleduje autor v priebehu celého roka, sleduje ich útrapy, márne boje, obdivuje ich nevyčerpateľnú chuť do života. Zvlášť dojímavý je osud Ivanovej ženy Kateriny, ktorej smrť znamená preňho aj pre celú rodinu tragédiu. Ale aj v tejto ťažkej chvíli si Ivan uvedomuje, že treba ďalej žiť, že sa nemá kde podieť. Tieto jednoduché slová hlavného hrdinu obsahujú základnú pravdu a pozitívny prístup k životu.

Otázky investičnej výstavby v socialistických krajinách a USA, Anglicku, Francúzsku, NSR a Taliansku na konci 60 rokov...

Zdravie a vysoká škola za socializmu...

Román zachycuje históriu Stalinových závodov v českom pohraničí na Mostecku. Za okupácie tu Nemci s použitím zajatcov rôznych národov vybudovali gigantický závod na výrobu syntetického benzínu z uhlia. Pred koncom vojny obrátil silný nálet celý zavod na trosky. Českí pracujúci museli potom vybudovať závod z trosiek ale museli zvádzať úporný boj s agentami západných imperialistov. Až február 1948 priniesol rozhodné víťazstvo, ktoré otvorilo nerušenú cestu socialistickej výstavby a rozvoja závodu a kraja.