Povesti z povodia Bebravy od Blažeja Beláka. Pútavou formou spracované povesti napr. z Čiernej Lehoty, O pehavej Apolke, Trebichova – kamenné vráta a iné.

Jedna sa o knihu symbolov, náznakov a smerovaní, ktoré nemajú začiatok ani koniec takisto ako práca na nej,
pretože vo chvíli, keď túto knihu beriete do rúk, zapadá dnešný deň už kdesi za obzor... ako do obálky plnej nových fotografií...
Fotografie Buhuslava Zemiara so sprievodným slovom Stanislava Bellana. Fotografické pohľady Slovenska spojené s krátkymi poetickými textami. Krásne spracovaná knižka.

Ide o generačný román Viery Benkovej (1939), uznávanej slovenskej spisovateľky, poetky, publicistky žijúcej v srbskej Vojvodine, nositeľky Ceny za celoživotné dielo Spolku slovenských spisovateľov. V ňom sa autorkina pamäť preniesla na Slovensko, väčšina deja sa odohráva – síce v rôznom čase – v obci Čičmany. Benková vzdáva hold svojim čičmianskym predkom, ktorí to v živote nemali ľahké, často za prácou museli ísť aj mimo vlastného kraja a čestne bojovať s chudobou... Je to príbeh ságy rodiny presahujúcej do slovensko-srbskej a srbsko-slovenskej relácie v 20. storočí v kontexte vojnových i povojnových udalostí so silným etnografickým základom a etickým apelom pre nové generácie, aby nezabúdali na vlastné kultúrne tradície a nezanedbávali svoje kultúrne dedičstvo. Na margo svojej knihy autorka v rozhovore s Etelou Farkašovou poznamenala: „Budú musieť prejsť dlhé roky, aby sa ľudia vrátili k studničke pamäti a začali opäť rozprávať príbehy, upozorňovať krásou zapamätaného na to, že život je studňa, z ktorej vody neubúda, ak do nej stále priteká svieži prameň...“

Zámerom publikácie je upozorniť na bohatý vizuálny fond, ktorý obsahujú Vedecké zbierky Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Ich základ sa systematicky vytváral od roku 1953. Čitateľovi sú priblížené prostredníctvom témy svadba. Tak vznikla príležitosť vytvoriť publikáciu, v ktorej sú zhutnenou formou zhrnuté etnologické poznatky o tradičných svadobných obyčajach a ich premenách na Slovensku v posledných desaťročiach. Kniha je určená tak pre odborníkov, ako aj pre širokú verejnosť. Inšpiráciu v nej nájdu sobášiace sa páry, ktoré chcú lepšie porozumieť rozsiahlemu svadobnému obyčajovému komplexu a pri chystaní svadby nadviazať na tradičnú ľudovú kultúru Slovenska.

From Kunsthaus Zürich: `With cameras that he himself skillfully and imaginatively cobbled together from old tins, spectacle lenses, toilet rolls and cigarette boxes, in the 1970s and 80s Miroslav Tichy took over a hundred shots a day of women in his small hometown in Moravia.The results of those forays are shots of women at the market, in the swimming pool, at work, in pubs, in the streets and public squares.The shots are taken using cameras without viewfinders, and Tichy systematically ignores the principles of skilled photography, which insists on the fine-tuning of the relationship of the gaze and the world, the gaze through the viewfinder and the gaze of the cold glass eye of the camera. Instead Tichy largely shifts the processes of considered creativity into the darkroom and post-production. The contact sheets show how he lets chance guide his perambulations, in the first instance simply collecting vast amounts of material. It is only when he is working with the enlarger that images are selected and details tested out.Yet even these enlargements are still only raw materials, and it is only the images that receive full approval that make the grade: with hand-done, drawn additions to the picture surface and a purpose-made, individually cut and painted cardboard passepartout. Breaking all the rules of technical correctness, intentionally revealing photochemical processes, using the most primitive of equipment, expressively retouching images, working and reworking the surfaces of the prints manually, mechanically or with pen and pencil -- all these are reminiscent of the experimental methods developed by artists in the last three decades to reclaim or to rediscover for themselves the expressive content of a technology that seemed to have been rendered sterile. By the same token, Tichy`s work is about much more than just snapping images: motifs and compositions reflect each other in a now melancholic, now ironic interplay of mimesis and self-referentiality.`

Fotoprechádzka architektonicko-výtvarným skvostom - dreveným kostolom v Paludzi.

Vlastivedná monografia vydaná pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky.

V knihe sú použité staršie fotografie a obrazové materiály z Malokarpatského múzea v Pezinku, Mestského múzea v Pezinku a Štátneho archívu v Bratislave – pobočka Modra.

Fotoprechádzka po Tatrách...

Malá fotoprechádzka po Sabinove na začiatku 90. rokov.

Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť.

Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí.
Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou.

Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Knižka o dejinách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, bohato ilustrovaná starými pohľadnicami.
Edícia: POTULKY PO TATRÁCH, malý sprievodca minulosťou a súčasnosťou Vysokých Tatier
Texty v slovenskom a anglickom jazyku.

Publikácia formou encyklopédie podáva obraz o dôvodoch vzniku, výstavbe a osudoch tatranských chát. V úvodných kapitolách autor opisuje spôsoby núdzového nocľahu prvých návštevníkov Tatier a venuje sa loveckým chatám, ktoré sa neskôr stali základom niektorých z tatranských osád. Hlavnú časť venuje vysokohorským chatám, vrátane tých, ktoré z rôznych dôvodov zanikli. V záverečných kapitolách nezabúda ani na nerealizované projekty vysokohorských chát a na „schroniska“ (chaty) v poľskej časti Vysokých Tatier. V knihe je podrobne opísaných približne 60 objektov. Texty sú doplnené množstvom obrazového materiálu, ktorý dokresľuje vývoj tatranských chát od najstarších čias po dnešok.

Knižka o histórii a súčasnosti chát vo Vysokých Tatrách. Autor stručne opisuje aj zaniknuté chaty a chaty v Poľskej časti Vysokých Tatier. Publikácia je bohato ilustrovaná, doplnená schematickými mapami. Texty v slovenskom a anglickom jazyku .
Edícia: POTULKY PO TATRÁCH, malý sprievodca minulosťou a súčasnosťou Vysokých Tatier.

Autor na príklade päťdesiatich tatranských vrcholov opisuje vzťah ľudí a ich prenikanie na tatranské štíty od najstarších čias po súčasnosť. S jednotlivými štítmi prichádzali do styku veľakrát osobnosti, ktorých osud a dielo si zasluhuje našu pozornosť.
Samozrejme, do Tatier prichádzali aj anonymní ľudia, spočiatku lovci, bylinkári, baníci, po nich prírodovedci, turisti, horskí vodcovia, horolezci, či stavitelia chodníkov a lanovej dráhy na druhý najvyšší štít vysokých Tatier.
Menný register obsahuje takmer 500 mien. Úvodné kapitoly sú venované aj vývoju turistických a horolezeckých organizácií, sprievodcovským publikáciám, stupniciam lezeckej obťažnosti. Texty sú doplnené množstvom historických aj nových fotografií, ktoré dokumentujú činnosť ľudí v horách a približujú nevšednú krásu vysokohorského prostredia.

Hravá aj poučná cvičebnica regionálnej geografie Vysokých Tatier. 24-stranová publikácia prvky klasickej zemepisnej učebnice a pracovných listov. Je plná zaujímavostí, hier a úloh rôznej náročnosti – určených pre menších i starších obdivovateľov Vysokých Tatier. Obsahuje 11 hlavných tematických celkov: od všeobecných informácii o členení a geologickej stavbe najvyššieho slovenského pohoria cez klimatické a prírodné pomery, ochranu prírody po zaujímavosti a život v rovnomennom meste. Výkladový text dopĺňajú úlohy na zopakovanie, pri ktorých riešení sa často využívajú medzipredmetové vzťahy, ale aj oddychové úlohy ako napr. tajničky, krížovky, doplňovačky, pexeso a omaľovánky.

Hrdinovia druhého románu Pavla Boroša sú, podobne ako tí z Troch brehov Dunaja, prinútení reagovať na prelomové udalosti našej histórie. Osudy hlavných hrdinov začíname sledovať v auguste roku 1938 a uzatvárajú sa tesne po vyhlásení Slovenského štátu. Ich životy sú konfrontované so vznikom autonómie, obsadením Petržalky, Viedenskou arbitrážou, vyhlásením stanného práva a nakoniec vznikom štátu. Všetko sú to udalosti, ktoré nezaslúžene patria medzi tie menej známe z našej histórie. Dej sa točí okolo štyroch hlavných postáv. Elenka, dcéra Hanky z prvého románu, sa musí rozhodnúť, ktorou cestou sa vyberie: či tou, ktorú jej radí vybrať rozum, alebo tou, ktorú by si vybrala srdcom. Na osude ďalšieho hrdinu môžeme sledovať, ako sa z obyčajného človeka môže nenápadne stať prominentný a vrcholne angažovaný gardista. Eva, jedna z dvoch Hankiných sestier, do dôsledku spozná, čo znamená žiť v tak turbulentných časoch v jednej zo stoviek kolónií, ktoré vznikli na južnom Slovensku.

Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov.

Druhá část sbírky slovenských pohádek sesbíraných Boženou Němcovou obsahuje 21 známých pohádek jako: O Zlatovlásce, Jak šlo vejce na vandrovku, Sůl nad zlato, O Popelušce, O Širokém, Dlouhém a Žarookém, Pamodaj Růžový puk …Pohádky jsou psané v českém jazyce, s přímou řečí ve slovenském nářečovém přepisu. Text je opatřen i autorčinými vysvětlivkami, nářečových pojmů dle prvního vydání.

Vybrané dáta za SR.

Slovensko odeté do krásy

Slovensko má byť na čo hrdé.

Po prvýkrát u nás vychádza unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha – plná jedinečných fotografií – vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim deťom a vnúčatám. Obdivujte spolu s nami bohatstvo Slovenska.

Publikácia je rozdelená na kapitoly podľa regionálnej mapy krojov, ktorá rešpektuje etnografické rozdelenie našej vlasti.

V 19 kapitolách nájdete kroje z týchto oblastí:

KYSUCE

ŽILINSKÁ OBLASŤ

POVAŽIE

LIPTOV

SEVERNÝ SPIŠ

JUŽNÝ SPIŠ

ŠARIŠ

PODJAVORINSKÁ OBLASŤ

PONITRIE

POHRONIE

HOREHRONIE

ZÁHORIE

TRNAVSKÁ OBLASŤ

MALOKARPATSKÁ OBLASŤ

TEKOV

PODPOĽANIE

HONT

NOVOHRAD

GEMER – MALOHONT

Bohatá zbierka krojov Jany Kucbeľovej obsahuje vzácnosti z nášho národného dedičstva. Každý kúsok má nesmiernu historickú a kultúrnu hodnotu, ktorú zachytil Peter Brenkus na fascinujúcich fotografiách. V knihe okrem zaujímavých historických faktov spoznáte aj životné príbehy jednotlivých krojov, osudy ich nositeľov či výrobcov.

„Je to kniha o mojej záľube, o mojom zberateľstve a o výsledku tejto celoživotnej vášne, ktorou je zbierka krojov. Je v nej aj časť môjho vlastného života, kus srdca, nehasnúca túžba po poznaní, hlboká vášeň objavovať a napokon bezhraničná láska k všetkému, čo súvisí s krojmi a odievaním v minulosti,“ napísala Jana Kucbeľová o svojej knihe. Láska ku krojom a ľudovej kultúre sa u nej rozvinula už v detstve, pretože vyrástla na detvianskych lazoch v Krňom. V roku 1991 otvorila v Detve predajňu ľudovoumeleckých výrobkov PARTA – Slovenské ľudové umenie, ktorú neskôr rozšírila o krajčírsku dielňu a výrobu krojov a liturgických textílií. Dnes šije kroje, je autorkou mnohých výstav, koncertov a programov počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.

Úchvatné fotografie v knihe sú dielom známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa. Jeho vášňou je fotografovanie tanca, vážnej hudby a folklóru, ktorému sa intenzívne venuje odmlada. Dlhé roky bol exkluzívnym fotografom súborov Lúčnica, SĽUK, tanečného divadla Bralen a viedenského hudobného telesa Klangforum. V roku 2000 získal v súťaži Czech Press Photo v dvoch kategóriách prvú a tretiu cenu, vydal množstvo publikácií, vystavoval vo Viedni, v Grazi, Sydney, Štrasburgu, Budapešti, New Yorku, vo Varšave a v Berlíne.


Kniha je v podstate náhradou za výstavu časti kompletných krojov, ktoré dosiaľ Jana Kucbeľová zozbierala, a ide vskutku o pozoruhodnú a veľmi hodnotnú zbierku. Upozorňuje na niektoré prvky, ktorých získanie ju najviac potešilo, ale miestami spomenie aj tie odevné kusy, čo sa jej napriek úsiliu získať nepodarilo. Všetku tú krásu vkusne nasnímal fotograf Peter Brenkus, ktorý plne rešpektoval dokumentačný prístup. Pre milovníkov krojov, etnoštýlu, ľudovej kultúry či jednoducho krásy bude táto publikácia určite nevšednou lahôdkou.

prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc.

Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied