Ďaleká cesta za domovom patrí medzi okúzľujúce klasiky detskej literatúry. Richard Adams napísal nielen fenomenálny celosvetový bestseller, ale aj jednu z najobľúbenejších kníh posledných desaťročí. Malebný anglický vidiek v okolí panstva Berkshire bol kedysi najlepším miestom na život. V tomto príbehu o dobrodružstve, odvahe a ceste za prežitím sleduje čitateľ životné osudy malých hrdinov na úteku pred ničivou spúšťou, ktorú má na svedomí ľudská chamtivosť. Vedení dvomi odvážnymi bratmi putujú hrdinovia v ústrety lepšiemu životu. Cestou sa však musia vystríhať predátorov i nepriateľov, ktorí im neraz skrížia cestu do nového, tajomného a zasľúbeného domova."Osloví deti, ich rodičov, ale myslím, že aj všetkých ostatných, ktorí majú chuť na naozaj krásny a epický príbeh."

Kto sú „malé ženy“? Štyri dospievajúce sestry, romantická Meg, chlapčenská Jo, utiahnutá Betsy a miláčik rodiny Amy, ktoré statočne čelia životu, smútku za otcom, ktorý bojuje v občianskej vojne, biede, odriekaniu a každodenným starostiam o prežitie, za pomoci láskavej matky a priateľstva obetavého suseda, mladého gentlemana Laurieho. Rozdielnosť pováh a správania sestier je kľúčom k úspechu knihy, podľa ktorej nakrútili niekoľko filmov, a už viac ako sto rokov dojíma a rozosmieva dievčenské srdcia, čím si získala status večného bestsellera.

Príbeh štyroch sestier prvý raz uzrel svetlo sveta v druhej polovici 19. storočia, ale jeho obľúbenosť prekročila hranice času. Stále ďalším generáciám matiek a dcér ukazuje hodnotu rodiny, priateľstva, odpustenia a života v pravde a láske.
Dej sa odohráva v časoch americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865, do ktorej narukoval aj otec rodiny Marchovcov. Jeho manželka a dcéry prežívajú neľahké obdobie sprevádzané chudobou, chorobami a mnohými inými problémami. Bezstarostné dievčatá sa za krátky čas menia na skutočné malé ženy schopné čeliť aj ťažkým výzvam s odvahou a odhodlaním. Romantická Meg, neskrotná Jo, krehká Beth a rozmaznaná Amy sú hrdinkami z mäsa a kostí, ktoré inšpirovali milióny čitateľov.
Na Slovensku vo vydavateľstve IKAR kniha Malé ženy vychádza prvýkrát v kompletnej neskrátenej podobe vrátane druhého dielu. Je to literárna klasika, ktorá by nemala chýbať v žiadnej rodinnej knižnici.

Preložila Danka Jacečková

Pri čítaní Danteho Hostiny sa stredovek vyjaví slovenskému čitateľovi v jeho najvynikajúcejšej podobe. Kniha rozkrýva, čo zamestnávalo mysle súčasníkov, a hovorí to jazykom, ktorý nás vtiahne do mentality a cítenia tej doby. Uvedomíme si, že Dante bol odvážny a stál si za svojím. Presne vedel, čo chce dosiahnuť, na koho sa obracia a proti komu. Ak je Božská komédia vrcholným dielom stredovekej literatúry, v Hostine Dante podáva návod, ako ju čítať. Svojou troškou chce k očareniu dávnymi časmi prispieť aj slovenský preklad tohto diela. A kto by sa do nich chcel vhĺbiť ešte viac, má poruke doslov a podrobné poznámky.

Preklad: prof. Pavol Koprda

Úspešný román Jane Austenovej z prostredia anglickej „lepšej spoločnosti“ 19. storočia, kde čas plynie pomaly a porušenie spoločenských konvencií je neodpustiteľnou chybou, kde city a vzťahy medzi mladými ľuďmi výrazne ovplyvňuje výška majetku a ich zväzky sú často výsledkom osobných obetí a kompromisov. Hlavnou postavou je krásna a vzdelaná mladá žena Emma Woodhousová.

Slávny román anglickej prozaičky, klenot svetovej klasickej tvorby, o tom, ako môže príchod mladého muža prevrátiť hore nohami život v rodine s piatimi dcérami. V ovzduší sa vznáša pýcha, láska, predsudky, spoločenské konvencie, zlomené srdcia i spoločenský škandál, no aj sebapoznanie a pochopenie... Príbeh lásky a hodnôt odkrýva vzťahy medzi spoločenskými vrstvami Anglicka 18. storočia. Jane Austen sa pohybuje na hrane komédie a vážnosti, jej vtipné postrehy prezrádzajú bystrú a nemilosrdnú pozorovateľku. Román bol v roku 2005 sfilmovaný v hlavnej úlohe s Keirou Knightley.

Román Jane Austenovej nás privádza do Anglicka 18. storočia. Dvanásťročná Fanny Priceová opúšťa svoj chudobný domov a odchádza na panstvo bohatých príbuzných s názvom Mansfield Park. Tam vyrastá u Sira Thomasa Bertrama s jeho dvoma dcérami a synom Edmundom. Pomaly dospieva a začína sa o ňu uchádzať Henry Crawford. Hoci ju srdce ťahá inam, Sir Thomas, ktorého bohatstvo je založené na utrpení čiernych otrokov, jej radí, aby si Crawforda vzala. Poslúchne napokon jeho radu, alebo sa jej život začne uberať celkom iným smerom?

Slávny román anglickej prozaičky, klenot svetovej klasickej tvorby, o tom, ako môže príchod mladého muža prevrátiť hore nohami život v rodine s piatimi dcérami.
Román bol v roku 2005 sfilmovaný v hlavnej úlohe s Keirou Knightley.

Od veľkého nečakaného úspechu prvého knižného vydania v roku 1813 sa dielo Pýcha a predsudok stalo populárnym po celom svete a očarilo milióny čitateľov. Autorka Jane Austen nazvala román „svojím drahým dieťaťom“ a jeho hrdinku Elizabeth „najrozkošnejším stvorením, aké sa kedy v knihách objavilo“. Ľúbostné peripetie medzi nezávislou slečnou Bennetovou a hrdým pánom Darcym sú skvostnou ukážkou dvorenia a spoločenských pomerov na začiatku 19. storočia. Hrdinovia románu na jeho stránkach roztancujú delikátnu štvorylku plnú flirtovania, pôvabu a dôvtipu, ktorá poteší a pobaví nielen priaznivcov románovej tvorby regentského obdobia v Anglicku. K slovenskému čitateľovi sa kniha dostáva v novom preklade.

Z anglického originálu Pride and Prejudice (first published in 1813) preložila Danka Jacečková.

Utopický román Francisa Bacona Nová Atlantída bol pravdepodobne napísaný roku 1623, ale publikovaný až v roku 1627, rok po autorovej smrti jeho kaplánom, priateľom a literárnym exekútorom Dr. Williamom Rawleym. V predhovore toto dielo Rawley charakterizuje ako „myšlienku, ktorú môj pán napísal preto, aby v nej predstavil vzor a opis ,akadémie? založenej k vytváraniu veľkých a obdivuhodných diel slúžiacich ľuďom k šťastiu a nazvanej Šalamúnov dom či Spoločenstvo diela šiestich dní.“ Dej je zasadený do prítomnosti (teda Baconovej prítomnosti), ale popiera Platónove vnímanie Atlantídy a zahŕňa zásadné klasické, biblické a kresťanské prvky, ktoré sa nájdu v Baconovej predstave utopickej spoločnosti žijúcej v mieri, priateľstve a dobročinnosti na ostrove nazvanom Bensalem (Syn Pokoja). Tam ľudia majú „svetlo“, poriadok a spoločnosť mysliteľov zoskupených v „akadémii“, ktorá je „zasvätená štúdiu prác a stvorení Božích“ a „nájdeniu pravej povahy všetkých vecí, aby sa poznávaním stvoreného diela vzdávala väčšia sláva Bohu a človeku, aby z jeho plodov plynul väčší úžitok“. V podstate román hovorí o type morálnej, slušnej a priateľskej utopickej spoločnosti, ktorej vládne demokraticky volený parlament s panovníkom, v ktorej existuje organizovaná vedecká spoločnosť, známa ako Šalamúnov dom. Ten vedie Prozreteľnosť a zaoberá sa skúmaním záhad medzi nebom a zemou a dobročinných využití. Román polo-alegorickým spôsobom prezentuje Baconovu víziu toho, ako si myslel, alebo skôr veril, že môžu fungovať myšlienky jeho Veľkého Obrodenia. Toto zhrnul v slovách Otca Šalamúnovho domu, „zmyslom našej inštitúcie je poznávať príčiny a skryté pohyby vecí, a rozširovať hranice ľudského panstva na všetky mysliteľné veci“. Bacon v Novej Atlantíde zobrazuje vedecký základ vytvorený podobným spôsobom ako ideálny „baconovský“ zákonný systém, na ktorý dohliada súd, v ktorom „by boli krok za krokom odhalené nepísané zákony prírody a spoločnosti vedcami, ktorí by boli vzdelaní ako právnici, aby sa vyhli predsudkom, ovplyvňovaniu, dogme, ideológii a moci“. Čo Nová Atlantída zdôrazňuje najviac zo všetkého, je fakt, že pre rozvoj vedy, ktorá je založená na láske a súcite, oslobodení od nenásytnosti a prekonaní sebeckosti, je absolútnou podstatou morálny základ a dobročinný zámer Baconovho Veľkého Obrodenia.

Pons, chudobný hudobník a vášnivý zberateľ starožitností, má jedinú slabosť: dobré jedlo. Navštevuje preto svojich príbuzných, ktorí mu ustavične dávajú najavo svoje pohŕdanie. Až keď Pons ochorie a zistí sa, že jeho zbierka umeleckých predmetov má obrovskú cenu, rozbehne sa kolotoč záujmu oňho.

Pons, chudobný hudobník a vášnivý zberateľ starožitností, má jedinú slabosť: dobré jedlo. Navštevuje preto svojich príbuzných, ktorí mu ustavične dávajú najavo svoje pohŕdanie. Až keď Pons ochorie a zistí sa, že jeho zbierka umeleckých predmetov má obrovskú cenu, rozbehne sa kolotoč záujmu oňho.

Román jedného z najväčších francúzskych spisovateľov. V tomto diele autor predkladá čitateľom zastrašujúci vzor nenásytného lakomstva Grandeta, ktorého obeťou sa stane jeho jediná dcéra Eugénie. Autor plasticky zachytáva jeho fázy lakomstva a hrabivosti. Jej život, plynúci bez radosti dosiahne vrchol, keď spozná lásku.

Příběh hamižného podnikatele a spekulanta předznamenává balzakovskou metodu realistického románu. Gobseck, napůl žid, napůl Holanďan, představuje podivný archetyp bývalého dobrodruha, jenž nahlédl povahu všech společností, jimiž prošel, a shledal, že konvence a morálka se mění, ale zlato vládne všude. Rozhodl se vzdát se nerozumných slastí, neboť se slastí moci, která může vyplývat výhradně z vlastnictví zlata, se nemůže srovnávat nic: kdo má zlato, má moc, kdo má moc, má vše. Gobseck, jako poslední záchrana zadlužených aristokratů, mládenců a básníků z bohatých rodin, nabízí `pomocnou ruku` před jejich posledním pádem na společenské dno. Je chladným, nepřístupným pozorovatelem zániku, pozorovatelem celého společenského dění, které vlastně začíná a končí u něj, ačkoli žije ve skrytu. Nikdo neví o něm, on ví o všem. Jeho příběh sledujeme skrze vyprávění právníka Dervilla, jenž si jediný získal Gobseckovo přátelství: protože on mu byl, na rozdíl od ostatních, `ochoten věřit bez výhrad`. Po Gobseckově smrti nahlížíme do jeho spíží a skladišť plných shnilého jídla a obchodního zboží. Gobseck ztělesňuje iracionalitu veškerého hromadění a moci, jíž nemůže člověk sám nikdy plně užít, ale je také metaforou zákonitostí kapitalisticky fungující společnosti, jíž lidé jako Gobseck vládnou, neboť moc peněz jim není prostředkem, ale cílem. Možná, že každý člověk disponující ohromnou skrytou mocí, začíná mít `Gobseckovské` rysy. Rozsah díla odpovídá kratší novele či delší povídce.

Rozsiahlym prierezom všetkými sociálnymi vrstvami a jemným rozborom morálnych a psychických sfér autor vytvoril zdrvujúci realistický obraz Paríža svojich čias, na pozadí ktorého sa odohráva neuveriteľná komédia, odhaľujú sa zákony a základné sily, ktoré usmerňujú spoločnosť Balzacových čias. S ním ožije celá jeho spoločnosť, svet vysokej šľachty, svet finančný, svet súdu a polície, svet podsvetia, svet galejí a prostitúcie.

Klasika o obetavom otcovi a jeho dvoch nevďačných dcérach.

svetoznáma klasika

Básnik Lucien zažije veľké rozčarovanie v Paríži, kde sa talent bez peňazí a známosti nemôže uplatniť. Stáva sa z neho bezzásadový žurnalista. Zapredajúc svoje básnické poslanie vedie amorálny život, ktorý sa končí pádom. Popri dráme básnika Balzac v románe opisuje ťažký údel vynálezcu, ktorý svojim objavom vnesie revolúciu do kníhtlačiarstva. Vynález však ukradnú veľkofinančníci a on, ozajstný vynálezca, zomiera neznámy a v biede.

Básnik Lucien zažije veľké rozčarovanie v Paríži, kde sa talent bez peňazí a známosti nemôže uplatniť. Stáva sa z neho bezzásadový žurnalista. Zapredajúc svoje básnické poslanie vedie amorálny život, ktorý sa končí pádom. Popri dráme básnika Balzac v románe opisuje ťažký údel vynálezcu, ktorý svojim objavom vnesie revolúciu do kníhtlačiarstva. Vynález však ukradnú veľkofinančníci a on, ozajstný vynálezca, zomiera neznámy a v biede.

Dva psychologické romány.