David a Letícia žijú so svojimi susedmi a najlepšími priateľmi Sylvainom a Tifany v dvojdome na pokojnom predmestí. Ich synovia Milo a Maxime sa narodili v rovnakom roku a vyrastajú takmer ako bratia.
Tragická nehoda pripraví o život malého Maxima a žiaľom zdrvení rodičia obvinia Letíciu, že jej nezabránila. Po záhadnej sérii nehôd rastie v Letícii podozrenie, že sa ich bývalí priatelia snažia potrestať. Naozaj sa Sylvain a Tifany chystajú pomstiť, alebo sú to len Letíciine paranoidné predstavy?

V pútavom a vzrušujúcom príbehu odkrýva spisovateľ veľké, skoro neuveriteľné tajomstvo hlavnej postavy všetkým dobre známej ako strýko Mutaj.
V noci pred skonaním pozve si starec najbližších priateľov a rozpovie im svoj životný príbeh.
Až vtedy sa všetci dozvedia, že umierajúci je Eldar, syn kniežaťa Ucumiho, ktorý prežil život plný protirečení a vnútorných bojov. Štyridsať rokov žil cudzí život pod cudzím menom. Štyridsať rokov ho všetci pokladali za čestného človeka a vážili si ho. Keď sa najbližším vyspovedá zo všetkých svojich hriechov a previnení, na svitaní zomiera.

Je možné, že nevieme, čo chceme. Možno navždy zostaneme záhadou pre seba a pre iných. Skôr či neskôr však zistíme, kým sme celý čas skutočne boli. Variácie záhad sú súpisom veľkých lások jedného muža od mladíckeho vzplanutia k mladíkovi v talianskom rybárskom mestečku cez posadnutosť mužom, ktorého stretne na tenisovom kurte, až po nenaplnenú vášeň k jednej Newyorčanke. A hoci ho intenzívne túžby, straty a sklamania k ničomu jednoznačnému neprivedú, pochopí, že zlomené srdce je niečo, čo sa dá prežiť, tak ako láska či zvýšená teplota alebo túžba načiahnuť sa ponad stôl a chytiť niekoho za ruku. André Aciman je autorom bestsellera New York Times Daj mi tvoje meno, podľa ktorého nakrútili aj úspešný film, ako aj jeho pokračovania Nájdi si ma.

José Eduardo Agualusa je výraznou osobnosťou súčasnej angolskej literárnej scény a po portugalsky písanej literatúry. V pestrej mozaike príbehov čitateľom približuje dejiny Angoly prostredníctvom Ludo, ženy, ktorá sa v predvečer nezávislosti Angoly vracia do svojho bytu. Medzi múrmi starého domu prežije tridsať rokov, živí sa zeleninou a holubmi, spáli nábytok, aby sa zohriala. Okolitý svet však neustále prevniká do jej úkrytu, raz ako hlasy z rádia či rozhovory z vedľajšieho bytu, inokedy pri pohľade z okna na prenasledovaného muža alebo tajomný odkaz priviazaný k vtáčej nohe. Všeobecná teória zabúdania je podmanivý román, ktorý ľahko vtiahne do víru pohnutých ľudských osudov v čase radikálnej spoločensko-politickej zmeny.Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Autobiografický román, ktorý nás zavedie do sociálnej vrstvy, ktorá sa ocitla na periférii spoločnosti. Román pôsobí neuveriteľne otriasajúco i odstrašujúco, najmä v súvislosti s možnosťou prenikania drog a rozširovaním narkománie u nás.

Hlavný hrdina, 11-ročný Zachariáš prežíva veľmi ťažko nejasnosť a napätie vo vzťahu k rodičom, dospelým, rovesníkom a vyjasnenie tohto vzťahu, uvoľnenie napätia v ňom otvára nielen cestu k osobnému šťastiu, ale aj pribuchnuté dvere do sveta a života v ňom ...

Príbeh o živote sedemročného chlapca, ktorý žije so starým otcom, pretože jeho rodičia sa rozviedli a o chlapca nemali záujem. Chlapec žije vo svete rozprávok starého otca. Drsná príroda, vysoké hory podnecujú jeho fantáziu, cit pre spravodlivosť. Keď sa sklame v dospelých, chce sa zmeniť na rybu, aby preplával k belasému jazeru, po ktorom sa plaví jeho otec námorník....

Reálny čas sa v knihe odohráva v jedinom dni, keď skupina dedinčanov putuje stepou, aby na pre nich posvätnom mieste pochovali jedného zo svojich súkmeňovcov. A počas tejto cesty a v spomienkach sa odohráva ten druhý časový úsek knihy, ktorý je práve dlhší ako jeden ľudský vek.

Mit dem Sammelband »Rashomon«, 1917 veröffentlicht, setzte sich Akutagawa als Schriftsteller durch. Bis zu seinem Freitod 1927 verfaßte er neben Essays und Lyrik etwa 150 Kurzgeschichten, Erzählungen und Novellen, mit denen er die japanische Literatur nachhaltig beeinflußt hat, die besten sind in diesem Band versammelt. Vielfalt der Themen, Motive und Techniken, stilistische Brillanz und psychologische Vertiefung kennzeichnen die Prosa des inzwischen weltberühmten Schriftstellers.

Eddie je starý vojnový veterán, ktorý pracuje ako údržbár v zábavnom parku na móle. Jeho dni sú naplnené rutinou, samotou a smútkom. V deň 83. narodenín umiera pri tragickej nehode, keď sa pokúša zachrániť život dievčatku, na ktoré padá odtrhnutý vozík. V poslednej sekunde cíti v dlaniach drobné rúčky – a potom už nič. Eddie precitne v posmrtnom živote. Dozvie sa, že nebo nie je bujná rajská záhrada, ale miesto, kde mu piati sprievodcovia jeden po druhom odhaľujú netušené súvislosti jeho života..

Nora svými přednáškami a knihami motivuje druhé, jak žít naplno. Po tragickém pádu ze sedmého patra se dokázala symbolicky odrazit ode dna a její manželství i kariéra dostaly nový impuls. Pak ale začala psát o sedmi smrtelných hříších… a naproti se přistěhovala nová sousedka.
Úspěšná spisovatelka se snaží zjistit, co se vlastně stalo před deseti lety, kdy málem přišla o život. Její mysl ale začínají ovládat trýznivé představy. Co horšího se jí ještě může stát, když to nejhorší se jí už stalo?

"Příběh muže, který válku přežil, a vyprávění o tom, co udělal se svým životem po ní." Takto charakterizuje známý anglický spisovatel (1892-1962) svůj román o muži, který se po otřesných zážitcích z prvé světové války snaží ve světě, jehož smyslem je honba za penězi a kariérou, stvořit si lepší a plnější život ve svazku s ženou, kterou všemi smysly miluje. Autor zde pro milostné soužití podtrhuje význam smyslového vnímání.

Rok 1906 je v talianskej literatúre pre Sibillu Aleramovú (pseudonym Riny Facciovej) rokom slávneho vstupu do feministickej prózy, a to práve autobiografickým románom Žena, ktorý rozhýbal stojaté a zákonom v mŕtvote udržiavané oblasti ženskej otázky. V krajine s takými zaostalými, až predpotopnými zvykmi, udržiavajúcimi ženy vôbec a matky zvlášť v jarme poddaných, urobil tento román rozruch nielen spoločenský, ale aj na pôde zákonodarstva. Rýchlo prekladaný do iných jazykov kliesnil si cestu jednak do literárneho sveta, jednak do emancipačných hnutí. Úprimnosť Aleramovej spovede, sila analýzy duše ženy v prostredí, ktoré ju ubíja, otriasala svedomím ľudí, otvárala oči neveriacim a rúcala zaostalé predsudky nielen v spisovateľkinej krajine. Tragická sebažertva matky, ktorá opúšťa milovaného syna, vychovaného v úcte k zákonu, ktorý slúži bohatým a mocným, vychovávajúcim deti v prepychu k zmäkčilosti, završuje citovú drámu ženy, obete spoločenských pomerov.

Dom duchov je rozvetvená sága latinsko-americkej rodiny prežívajúcej svoje víťazstvá a pády na pozadí spoločenských udalostí, v imaginatívnej krajine plnej vulkánov a častých hurikánov, prírodných katastrof a ľudských nešťastí.

Za studenej aprílovej noci zomrie mladá žena Charlie Erickssonová, keď vypadne z balkóna na jedenástom poschodí. Polícia jej smrť vyhodnotí ako samovraždu. Charliina sestra Helene tomu však neverí a začne pátrať na vlastnú päsť. Stopy ju zavedú do minulosti, do sedemdesiatych rokov v Argentíne, keď sa ich matka zamilovala do argentínskeho utečenca a zmizla. Helene sa tak konfrontuje s brutálnymi udalosťami z histórie, ktoré do jej života zasahujú hlbšie, než by si dokázala predstaviť.

V tomto románe nás autor zavedie do rázovitého brazílskeho mesta Bahie a vyrozpráva nám príbeh krásnej dony Flory, ktorá keď oplače prvého manžela — nezbedníka a ľahtikára — rozhodne sa pre druhé manželstvo s dôstojným a váženým majiteľom lekárne.
V románe sa stretávame s mnohými postavami a postavičkami psychologicky verne a humorne vykreslenými nielen z typicky meštiackeho prostredia, ale aj z podsvetia. Zaujímavou zložkou tohoto pútavého rozprávania sú opisy domorodých kultov a božstiev, podľa ktorých je možné aj to, že sa mŕtvi vracajú a žijú so živými...

Volba (menšího) zla pojednává o případech vražd, které řeší detektiv Jon, a jejich psychologickém pozadí. Po pádu z výšky, u kterého je jen lehké podezření na cizí zavinění, následuje brutální vražda, o které už nemůže být pochyb. Za napínavým příběhem je schovaná otázka špatných a horších rozhodnutí. Co si vybrat, když správná možnost neexistuje? Je lepší zabít vraha, nebo nechat umírat jeho oběti?

Moskovský prozaik Vladimir Amlin-skij je príslušník strednej generácie sovietskych autorov. Jeho román Návrat je ukážkou hlbokého psychologického prieniku do citového sveta človeka, ktorý sa úporné snaží dostať zo šikmej plochy a nájsť zmysel života.

Námetom novely je spaľujúca nenávisť hlavného hrdinu. Mních Grigorij nenávidí všetko, čo je ľudské, vyhľadáva jednotlivcov, ktorí stratili vieru vo vlastné sily, slabých a rozkolísaných ľudí, aby ich svojou nenávisťou nakazil a spálil. Takto sa pomstí ľudstvu. No v tomto ohni zhorí aj jediná vznešená bytosť, ktorá v jeho srdci vzbudila aspoň náznak ľudského citu, náznak lásky...

Florence Darrowová je asistentkou v redakci jednoho newyorského nakladatelství, ale věří, že jejím osudem je stát se proslulou spisovatelkou. Proto bez váhání skočí po možnosti spolupracovat se slavnou autorkou píšící pod pseudonymem Maud Dixonová. Skutečné jméno této literární hvězdy znají jen dva lidé – její agentka a Florence. Když Maud záhadně zmizí po ošklivé autonehodě, Florence se rozhodne přivlastnit si její život. A s ním i proslulý pseudonym…