Román sa začína návratom miešanca Lannyho po siedmich rokoch po skončení univerzitných štúdií z Kapského mesta do rodnej dediny, aby sa stal učiteľom svojich zúbožených negramotných černošských rodákov. Román stavia na tom, ako Lannyho na stanici privítali dvaja belosi, ako sa s ním porozprávali doslova vlastnoručne, ďalej na osude Lannyho a belošského dievčaťa Cecílie spojených osudovou čistou láskou, a tým obnažuje surovú tvár rasovej diskriminácie najhrubšieho zrna v Juhoafrickej Únii.

Na živote čierneho zlatokopa Xumu, ktorý príde z vidieka do juhoafrického mesta za prácou, poznávame osudy tisícov jeho rovesníkov. Znevažovanie ľudských i občianskych práv černochov, ich periférny, zakríknutý život na pozadí chaotického a chorobného kapitalistického mesta hovorí živo, presvedčivo a plasticky o nezmieriteľnosti rozporov. Xuma, spočiatku neuvedomelý, postupne si uvedomuje, prežíva pálčivosť svojho rasového problému a začína bojovať za rovnoprávny, šťastný život pre všetkých.

Na pobreží sa vylodí agent protirasistického hnutia, ktorý prináša peniaze pre činnosť organizácie. Je to černošský umelec Richard, ktorý sa po tejto ceste dostane do úkrytu v dome indického lekára, kde sa zoznámi s jeho sestrou Dee. Zrodí sa medzi nimi láska, ktorá musí prekonávať vlastné predsudky, ale ktorá sa upevňuje najmä v boji proti spoločnému nepriateľovi - rasizmu.

Veľké rybníky sa rozprestierajú vo Východnej Nigérii a poskytujú útulok i obživu obyvateľom viacerých dedín. Jeden z nich, mimoriadne bohatý na ryby, stane sa však predmetom sporu: dve susedné dediny sa nevedia dohodnúť, komu prináleží dedičné právo na lov v tomto rybníku.

Ťažisko tohto románu spočíva v konfrontácii roztrieštených duševných predstáv o svete s grotesknou skutočnosťou, ktorá sa zakladá na materiálnych hodnotách. Predstavy o svete vyjadruje autor ústami troch hlavných postáv. Sú to: Nána, slepá starena, ktorej uzavretú myseľ znepokojujú jednostaj sa vracajúce sny o Afrike, nie však ženúcej sa do záhuby v honbe za hmotným bohatstvom, ale o Afrike ako o lepšom, humánnejšom spoločenstve. Báko, jej vnuk, mladý umelec, ktorý sa vrátil zo štúdia v zahraničí a verí, že tvorivou prácou bude užitočný spoločnosti, no tá tvrdošijne odmieta priznať krásu niečomu inému ako materiálnemu bohatstvu a sile. Ďalšou postavou je Juana, mladá Portoričanka, psychiatrická, pre ktorú Západná Afrika je iba dočasným miestom na jej púti za zmyslom života. Títo traja majú ideálnu predstavu o svete, cieľom ktorej nie je úspešné šplhanie sa jednotlivca na najvyšší stupienok spoločenského rebríčka, ale očisťovanie otráveného prostredia, kde žijú. Ich predstavy nie sú však v súlade s okolitým svetom, pretože celá spoločnosť, ktorú usmerňuje nafúkaná, vystatovačná a sebavedomá elita, je nerozvážne presvedčená o presnom opaku. Bákova predstava nezmieriteľné naráža na postoj vládnúcej vrstvy a táto zrážka s ňou ho vykoľají. Bákova pokojná myseľ sa triešti. Juana, ktorú s Bákom zbližuje hlboká duševná i zmyslová láska, mu poskytne tichú nádej. A kniha sa končí tým, čím sa i začína: Nániným mystickým, poetickým vzývaním mŕtvych predkov o pomoc.

Danielovi Oliverovi Bachmannovi sa na 8-tisíc kilometrov dlhej dobrodružnej výprave cez púštne oblasti Namíbie otvára magický svet, v ktorom sa spája svetské s posvätným a v ktorom je všetko inak, ako sa zdá na prvý pohľad. Cestou spoznáva ľudí z najrôznejších kmeňov, a znalci byliniek, medicínmani, akým je aj poverami opradený doktor Kuvare, ho zasväcujú do posvätných rituálnych praktík otvárajú pred ním nové, nepoznané sféry liečenia. Správy o pozoruhodných liečebných výsledkoch, ktoré dosiahli rastlinami púšte (čertov pazúr, hoodia a sutherlandia), prenikli aj do západného sveta.

"Púštna lekáreň" rozpútala nemilosrdný boj medzi bezohľadnými farmaceutickými koncernami a ochrancami prírody, ktorým záleží na zachovaní vzácnych rastlín nielen v záujme domáceho obyvateľstva, ale aj miliónov ľudí na celom svete, odkázaných na ich liečivú silu. Daniel Oliver Bachmann napísal napínavý dokument o vzrušujúcej ceste po južnej Afrike, o hľadaní tajuplnej "púštnej lekárne", plný nezabudnuteľných dobrodružstiev.

Dnes už historický sprievodca po Egypte.

Působivý román z lékařského prostředí – kardiochirurgie, sepsaný chirurgem, který první na světě provedl transplantaci srdce.

Odlišné životní podmínky, s nimiž se střetává bílý kardiochirurg a jeho nevlastní barevný bratr-genetik, dokonale ilustrují nesmyslnost apartheidu jihoafrického společenského systému. Kromě téměř reportážních, realistických pohledů do operačních a nemocničních sálů poskytují autoři neméně realistický pohled na život společnosti, jejímž základem je rasová diskriminace.

Christiaana Barnarda pozná svetová verejnosť nielen ako znamenitého chirurga, ktorý urobil prvú úspešnú transplantáciu srdca, ale aj ako smelého bojovníka proti rasovej diskriminácii v Juhoafrickej republike. Boj o záchranu ľudského života sa snúbi u tohto muža s bojom o ľudské podmienky preň. Tieto dva ciele sú tematickou osnovou románu, ktorý napísal autor spolu s úspešným novinárom a spisovateľom Siegfriedom Standerom. Dalo sa očakávať, že slávny lekár napíše román z lekárskeho prostredia. A predsa on sám nemá rád, ak spájajú jeho úspech lekára s touto knihou. Chcel by, aby sa tieto skutočnosti rozlišovali. Lenže autor Barnard by zaručene nebol napísal román Nežiadúci, keby nebol mal zároveň skúsenosti lekára, Barnarda. Lebo to, čo iní autori s toľkou námahou zbierajú, je pre Barnarda jeho každodennou prácou.
Čo chcel svojím románom povedať, to vložil so Siegfriedom Standerom presvedčivo a umelecky účinne do konania románových postáv.
Hoci nás autori hneď na začiatku upozorňujú, že udalosti aj hlavné postavy sú vymyslené, ani celkom neskúsený čitateľ nemôže nezbadať, že v románe je veľa autobiografických prvkov. Iste má pravdu recenzent New York Book-Review, keď napísal: „Je to román plný srdca. Bude ho čítať celý svet." A skutočne, odkedy vyšiel, podnikol víťaznú cestu okolo sveta.

Christiaana Barnarda pozná svetová verejnosť nielen ako znamenitého chirurga, ktorý urobil prvú úspešnú transplantáciu srdca, ale aj ako smelého bojovníka proti rasovej diskriminácii v Juhoafrickej republike. Boj o záchranu ľudského života sa snúbi u tohto muža s bojom o ľudské podmienky preň. Tieto dva ciele sú tematickou osnovou románu, ktorý napísal autor spolu s úspešným novinárom a spisovateľom Siegfriedom Standerom. Dalo sa očakávať, že slávny lekár napíše román z lekárskeho prostredia. A predsa on sám nemá rád, ak spájajú jeho úspech lekára s touto knihou. Chcel by, aby sa tieto skutočnosti rozlišovali. Lenže autor Barnard by zaručene nebol napísal román Nežiadúci, keby nebol mal zároveň skúsenosti lekára, Barnarda. Lebo to, čo iní autori s toľkou námahou zbierajú, je pre Barnarda jeho každodennou prácou.
Čo chcel svojím románom povedať, to vložil so Siegfriedom Standerom presvedčivo a umelecky účinne do konania románových postáv.
Hoci nás autori hneď na začiatku upozorňujú, že udalosti aj hlavné postavy sú vymyslené, ani celkom neskúsený čitateľ nemôže nezbadať, že v románe je veľa autobiografických prvkov. Iste má pravdu recenzent New York Book-Review, keď napísal: „Je to román plný srdca. Bude ho čítať celý svet." A skutočne, odkedy vyšiel, podnikol víťaznú cestu okolo sveta.

Fotopublikácia.

Cestopis z Tunisu očami lekára ktorý v Tunise pôsobil 4 roky.

Dobrodružný príbeh Kristíny, hľadajúcej po strate manžela nový zmysel života za hranicami Slovenska až v ďalekej Namíbii. Podľa príslovia Keď je žiak pripravený, vesmír mu zošle učiteľa stretáva duševne spriazneného Filipa a tajomného Adama, ktorý po nehode stratil pamäť. Osud ich spojil, aby spoznali jednoduchý, a zároveň magický život kmeňa Himbov. Kristína v pomoci domorodcom napokon nachádza samu seba, no práve teraz ju čakajú najťažšie životné skúšky, keď si musí poradiť v africkom väzení a na dosah má životnú lásku.
Rozpozná Kristína šancu získať skutočné priateľstvo, prijať osudovú lásku a prežiť dobrodružstvo nepoznaného života?

Jihoafrický autor líčí život v typickém hornickém městě, nad jehož domorodými obyvateli se ve dne v noci vznáší nejistota. V černošské čtvrti vznikne vzpoura, jejíž chaotičnost se marně snaží usměrnit johannesburský dělník Mabaso, který se do města přistěhoval, aby pomáhal černošskému hnutí za svobodu.

Kto je slečna Syngilu, ktorá tak upútala autora, že ju dal do titulu svojho cestopisu? Mária Syngilu je tetuška sudánskej leteckej spoločnosti, s ktorou sa Bocheński stretol v lietadie na linke Káhira — Chartúm. Dievča nevšednej krásy natoľko učarilo autorovi, že o nej sníva po celý čas svojho pobytu v Afrike. Viac sa s ňou nestretne, ale ju vytrvalo hľadá v každej peknej čiernej žene.
Cestopis Poliaka Bocheńskeho približuje čitateľovi niekoľko afrických krajín: Egypt, Sudán, Etiópiu, Nigériu a Ghanu. Ide o dielo šikovného a dobre pripraveného cestovateľa, bystrého pozorovateľa a zručného publicistu-reportéra. Jeho okruh záujmov a zorné pole sú veľmi široké. Píše o všetkom, čo vidí, pričom sa sústreďuje na typické stránky života spomínaných krajín. V každej z navštívených krajín venuje značnú pozornosť postaveniu žien.

Humoristický román - trápenie anglického diplomata v Afrike.

Román Biele obdobie sucha je príbeh Bena Du Toit, bieleho Juhoaŕríčana, čo zájde pridaleko v pátraní po príčinách smrti Gordona Ngubeneho, čierneho Juhoafričana, ktorého zatkla bezpečnostná polícia a ktorý po týždni vo väzbe spáchal údajne samovraždu. Pravda, ktorú sa Du Toit usiluje nájsť, je nežiadúca, a čoskoro sa sám očitá pod nelútostným tlakom bezpečnosti. Celý jeho život sa rozvracia, doma, v škole i v spoločnosti, tajomné vyhrážky a sledovanie sú na dennom poriadku, láska, ktorú nájde v tom ,bielom období sucha je odsúdená na zánik, koniec sa zdá nevyhnutný.

Román z Jihoafrické republiky je příběhem bílého učitele, který ztratí víru ve společenský pořádek své země, když pátrá po událostech kolem smrti dvou černochů, obětí násilí policie.

This highly-regarded text provides a wide-ranging introduction to the social, political, cultural and economic life of South Africa. Thoroughly revised and updated, the third edition takes account of recent key developments, including the impact of the economic crisis, the ongoing HIV/AIDS epidemic, and increasing tensions within South Africa s politics and government.

cestopis z Alžírska