Mladý autor, povoláním lékař, vypráví o nerozlučné trojici mediků, z nichž dva po dokončení studia zůstávají v Leningradě, zatímco třetí najde umístění v zapadlé vsi. Těžce si zvyká na nové, drsné prostředí, ale po čase s ním splyne a obětavou péčí o nemocně i účastí na životě vesnice si získá obecnou oblibu.

Mladý autor, povoláním lékař, vypráví o nerozlučné trojici mediků, z nichž dva po dokončení studia zůstávají v Leningradě, zatímco třetí najde umístění v zapadlé vsi. Těžce si zvyká na nové, drsné prostředí, ale po čase s ním splyne a obětavou péčí o nemocně i účastí na životě vesnice si získá obecnou oblibu.

Životopis dr. Normana Bethuna.

Faktografický román z lekárskeho prostredia. Román o prvých fantastických operáciách a transplantáciách srdca.

Působivý román z lékařského prostředí – kardiochirurgie, sepsaný chirurgem, který první na světě provedl transplantaci srdce.

Odlišné životní podmínky, s nimiž se střetává bílý kardiochirurg a jeho nevlastní barevný bratr-genetik, dokonale ilustrují nesmyslnost apartheidu jihoafrického společenského systému. Kromě téměř reportážních, realistických pohledů do operačních a nemocničních sálů poskytují autoři neméně realistický pohled na život společnosti, jejímž základem je rasová diskriminace.

Román o bielom a farebnom lekárovi s mnohými autobiografickými črtami svetoznámeho chirurga, ktorý uskutočnil prvú operáciu srdca.

Malý lekársky tím medzinárodnej zdravotníckej organizácie AID pracuje v zložitých sociálno-politických pomeroch v istom juhoafrickom miništáte. Do provizórnej nemocnice privezú černošského chlapca a šéfchirurg rutinne diagnostikuje týfus. Lekárka Shahida však nesúhlasí s diagnózou a začína sa boj s časom...

Román o bielom a farebnom lekárovi s mnohými autobiografickými črtami svetoznámeho chirurga, ktorý uskutočnil prvú operáciu srdca.

Román o bielom a farebnom lekárovi s mnohými autobiografickými črtami svetoznámeho chirurga, ktorý uskutočnil prvú operáciu srdca.

Zápisky psychiatra.

Novela o lekárke z Bratislavy. V novele konfrontuje dva rôznorodé, ale v rodinnom prostredí podobne postihnuté ženské osudy.

Na prvý pohľad rutinný prípad úmrtia v psychiatrickej nemocnici sa razom zmení na sled dramatických udalostí, keď inšpektorka Sarah Geringënová zistí, že vedenie ústavu sa pokúša čosi utajiť. Prečo sa chcel mŕtvy uškrtiť a čo znamená jazva na jeho čele? Čo predstavujú záhadné kresby na stenách pacientovej cely? Postupné odhaľovanie temných súvislostí zavedie Sarah až k otázkam o zmysle ľudskej existencie a posmrtnom živote. Odpovede, ukryté v útrobách tajných laboratórií, sú však nepredstaviteľne desivé...

Nórsky autor si vybral dosť zriedkavý námet na tento román: návrat skupinky uzdravujúcich sa ľudí do spoločnosti a ich ťažký boj s touto spoločnosťou pri zapájaní sa do normálneho života.

Novela Psoriáza, moja láska vyšla v nemeckom origináli v roku 1990. Autorka v nej využila prax psychologičky, príbeh je vo svojej reportážnej polohe „autentickým“, no literárne štylizovaným záznamom stretnutí rozprávačky s ľuďmi postihnutými touto kožnou chorobou. Hlbším zmyslom príbehu je nielen interpretovať autentický výskumný materiál, ale predovšetkým „vedieť, čo to znamená pre muža, pre ženu byť psoriatikom, navyše, čo znamená byť zajatcom tejto choroby, čo môže táto choroba človeku dať“ (autorka v slovenskom doslove). Práve tento cieľ – preskúmať „inakosť“ psoriatikov a cez ňu pochopiť aj vlastnú inakosť – autorka skúma výsostne literárnymi formami: vytvorením rozprávačkinej telesnej dvojníčky, ktorá sa zaľúbi do psoriatika, aby mu vnikla až „pod kožu“, spoznala jeho i vlastné intímne reakcie vo svete tejto (ale vlastne aj každej inej formy) inakosti, a išla v tomto spoznávaní až po poslednú fyzickú hranicu, do sveta kafkovskej fantastickej premeny jej psoriatika na tvora, ktorý už „nehovorí slovami, hovorí šupinami“. Táto jeho premena, na rozdiel od Kafkovho Gregora Samsu, vyznieva v Brežnej príbehu oslobodzujúco. Novela Psoriáza, moja láska je z preložených Brežnej textov literárne najobjavnejšia a mohla pre slovenskú literatúra krátko po páde komunizmu znamenať aj významný zdroj inšpirácie na pozadí jej vtedajšej literárnej situácie, v ktorej doznievala desaťročia preferovaná a ideologicky nanucovaná „neinakosť“, tematická i obsahová jednorozmernosť, prekrývanie ľudskej individuality kolektívnosťou, v ktorej aj telesnosť bola tabuizovaná takmer rovnako ako okupácia ruskými tankami v auguste 1968. Téma inakosti, dotykom idúcim pod kožu (až po jej odlišnú farbu) iných kultúr či iných politických systémov, násilia, individuálneho či kolektívneho, ktoré sa v snahe zabrániť inakosti deje na ľudských bytostiach, ba celých národoch, je prítomná v celom nasledujúcom literárnom, reportážnom, esejistickom a publicistickom diele autorky.

Artie Singleton se teprve po smrti své matky, ve svých téměř třiceti letech dozví, že není jedináčkem, jak se dosud domníval, ale že má po celých Spojených státech roztroušeno dalších devět sourozenců. To bylo zjištění síce překvapivé, ale nebylo by až tak zvlášní, kdyby nebyli všichni přibližně stejně staří a podezřele si podobní.

Tímto geniálním nápadem si autor vytvořil prostor pro rafinované propojení osudů deseti různých osob, žijících na různých místech a každá v jiném prostředí. Ukazuje se však, že přece jen něco mají všichni geneticky společného...

Robert A. Burton vede neurologickou kliniku Kalifornské univerzity a tak nepřekvapí, že v podtextu jeho románu vyciťujeme v souvislosti s překotným rozvojem medicíny naléhavou otázku: A co když...?

Dvojníci ze zkumavky jsou v pořadí už třetím úspěšným autorovým románem z lékařského prostředí.

Román z lekárskeho prostredia. Na oddelení 4 nie je niečo v poriadku. Zdravotná sestra Kristína vie, že sa tu vykonávajú interrupcie, ale načo tie tajnosti? Kým sa jej podozrenie stupňuje, v meste má mladá žena problémy s manželom, dievča sa poháda s rodičmi a novinár získava tajuplný tip.

Cílem knihy je především pobavit čtenáře, ukázat, že i při naprosto vážných životních situacích se může člověk zasmát.

román

Román Ešte rok je životným príbehom vidieckeho lekára, ktorý prežije takmer celý život v zabudnutej horskej dedine, kde nastúpil na umiestenku po skončení lekárskej fakulty v Jerevane. Je tu aj mesto, v ktorom zanechal matku a nevestu, preto pôsobenie na vidieku pokladá iba za provizórium, ustavične si vraví, že vydrží ešte rok - a nakoniec tam aj zomrie.

Do indiánskej rezervácie neďaleko kanadských hraníc sa sťahuje mladá Američanka, lekárka Isabel McLainová. Po niekoľkých týždňoch jej pôsobenia na miestnej klinike ochorejú traja príslušníci kmeňa Čiernonožcov na čudnú chorobu, na ktorú, napriek lekárskej starostlivosti, zomrú. Farmaceutická spoločnosť Ivv ponúka účinnú vakcínu proti vírusu, ktorý ochorenie spôsobuje. Treba ju však najprv vyskúšať na miestnom obyvateľstve. Zatiaľ čo v rezervácii Čiernonožcov prebiehajú pod vedením doktorky McLainovej prípravy na klinické texty, v kanadskom Vancouveri sa majitelia ťažobnej spoločnosti WTI rozhodli začať v rezervácii s prieskumnými vrtmi. Na čele tých, ktorí sa pokušajú zabrániť ťažiarom v činnosti, stojí mladý právnik indiánskeho pôvodu Monty Štyri Medvede. V tej chvíli netuší, že mladá lekárka, ku ktorej pociťuje od prvého stretnutia nepriateľstvo, a finančné záujmy ropnej spoločnosti zmenia onedlho jeho život.