Dr. Michal Guhr ml. (1873 – 1933) sa ujal vedenia Tatranskej Polianky a uskutočnil jej reprofiláciu na liečebnú osadu.
V Tatrách bol známy ako horolezec a priekopník športového lyžovania. Vo Velickej doline organizoval preteky na boboch a saniach, zriadil v nej lyžiarsky mostík i lyžiarsku chatku a od roku 1910 organizoval prvé lyžiarske súťaže s medzinárodnou účasťou. Roku 1924 sa zúčastnil ustanovujúcej schôdze Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS v Chamonix. Ako predseda Karpatského spolku sa zaslúžil o výstavbu Bilíkovej (pôvodne Guhrovej) chaty na Hrebienku. Bol aktívnym horským záchranárom, organizoval kurzy prvej pomoci pre chatárov a vodcov… Zomrel infikovaný svojim pacientom.

Niektoré dopravné prostriedky kedysi vyvolávali strach a predsudky. Kým sa stali bežnou súčasťou každodenného života, prekonali množstvo zmien. Zmenil sa aj pohľad ľudí na ne. Priniesli pokrok a na druhej strane problémy. História dopravy je veľmi zaujímavá. Najmä v horách, kde sú nutné aj neobvyklé riešenia.

Publikácia formou encyklopédie podáva obraz o dôvodoch vzniku, výstavbe a osudoch tatranských chát. V úvodných kapitolách autor opisuje spôsoby núdzového nocľahu prvých návštevníkov Tatier a venuje sa loveckým chatám, ktoré sa neskôr stali základom niektorých z tatranských osád. Hlavnú časť venuje vysokohorským chatám, vrátane tých, ktoré z rôznych dôvodov zanikli. V záverečných kapitolách nezabúda ani na nerealizované projekty vysokohorských chát a na „schroniska“ (chaty) v poľskej časti Vysokých Tatier. V knihe je podrobne opísaných približne 60 objektov. Texty sú doplnené množstvom obrazového materiálu, ktorý dokresľuje vývoj tatranských chát od najstarších čias po dnešok.

Lexikón približuje na 128 stranách osudy 262 osobností, podľa ktorých boli pomenované štíty, sedlá, doliny, plesá a ďalšie geografické objekty Vysokých a Belianskych Tatier. Nechýbajú v ňom ani tí, ktorých mená nesú chaty, cesty, pamätné miesta…
Mená pytliakov, legendárnych horských vodcov, horolezcov, vedcov, šľachticov či politikov si našli dočasné alebo trvalé miesto v tatranskom názvosloví. Niektoré z takýchto názvov už upadli do zabudnutia, iné sú aktuálne dodnes.
Proces tvorby názvoslovia nie je uzavretý. Niekoľko názvov tatranských toponým podľa osobností vzniklo, resp. boli prednesené návrhy na ich vznik len nedávno – v tomto miléniu.
Lexikón, aj keď si nenárokuje na úplnosť, podáva obraz o životoch a osudoch ľudí, ktorých mená sa na základe rôznych zásluh stali predlohami pre vytvorenie zemepisných názvov Východných Tatier. V mnohých prípadoch to boli ľudia úzko spätí s horami a sú medzi nimi aj takí, ktorí v nich síce nezanechali hlbšie stopy, ale vynikali v rôznych oblastiach kultúrnospoločenského života.

Knižka o dejinách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, bohato ilustrovaná starými pohľadnicami.
Edícia: POTULKY PO TATRÁCH, malý sprievodca minulosťou a súčasnosťou Vysokých Tatier
Texty v slovenskom a anglickom jazyku.

Hravá aj poučná cvičebnica regionálnej geografie Vysokých Tatier. 24-stranová publikácia prvky klasickej zemepisnej učebnice a pracovných listov. Je plná zaujímavostí, hier a úloh rôznej náročnosti – určených pre menších i starších obdivovateľov Vysokých Tatier. Obsahuje 11 hlavných tematických celkov: od všeobecných informácii o členení a geologickej stavbe najvyššieho slovenského pohoria cez klimatické a prírodné pomery, ochranu prírody po zaujímavosti a život v rovnomennom meste. Výkladový text dopĺňajú úlohy na zopakovanie, pri ktorých riešení sa často využívajú medzipredmetové vzťahy, ale aj oddychové úlohy ako napr. tajničky, krížovky, doplňovačky, pexeso a omaľovánky.

Kniha vznikla z úcty k povolaniu horských vodcov, ktorí sú pre svojich klientov „mostom cez priepasti, bezpečnou oporou na strmých hrebeňoch a spoľahlivým pomocníkom pri ťažkých výstupoch“.
Autor poskladal z drobných čriepkov ľudských osudov časť dejín klasickej epochy horského vodcovstva vo Vysokých Tatrách. Príbehy „vtiahnu“ čitateľa do čias, keď prenikali do Vysokých Tatier prví návštevníci, hľadajúci predovšetkým ich prírodné bohatstvá. Už oni museli často využívať služby „miestnych znalcov“, ktorí im poodhalili tajomstvá neznámych hôr, podobne, ako neskorší horskí vodcovia, sprevádzajúci vedcov, turistov a horolezcov. Horské vodcovstvo píše aj v súčasnosti svoje moderné dejiny, zámerom autora bolo opísať klasickú éru vodcovstva, ktorá sa v Tatrách skončila krátko po druhej svetovej vojne.

„Existuje legenda o tom, že kedysi bolo všetko krajšie a lepšie.
Skutočnosť je iná, veď mnoho miest sa menilo, či mení k lepšiemu. Žiaľ, ani spomínaný mýtus nemožno celkom vyvrátiť, pretože sú miesta, ku ktorým bol čas neprajný.“
Publikácia prostredníctvom dvojíc obrazov z minulosti a súčasnosti približuje metamorfózy viac i menej známych miest Vysokých Tatier.

Autorka – etnologička, chce čitateľom v tejto knihe priblížiť históriu i súčasnosť nosičského remesla na území Vysokých Tatier, kde sa profesia horských nosičov zachovala až do súčasnosti. S neobyčajne ťažkými nákladmi pomaly, ale vytrvalo vystupujú k niektorej z vysokohorských chát. Prečo to robia? Tu sú aj odpovede na tieto a mnoho ďalších otázok, súvisiacich s históriou nosenia, transportnými pomôckami, netypickými nákladmi, rekordmi... Veľkú časť obrazového materiálu tvoria dokumentárne fotografie nosičov z čias rodiaceho sa cestovného ruchu v Tatrách až po dnešok.

Tretie upravené vydanie. Slovenský a anglický text.