Kniha vznikla z úcty k povolaniu horských vodcov, ktorí sú pre svojich klientov „mostom cez priepasti, bezpečnou oporou na strmých hrebeňoch a spoľahlivým pomocníkom pri ťažkých výstupoch“.
Autor poskladal z drobných čriepkov ľudských osudov časť dejín klasickej epochy horského vodcovstva vo Vysokých Tatrách. Príbehy „vtiahnu“ čitateľa do čias, keď prenikali do Vysokých Tatier prví návštevníci, hľadajúci predovšetkým ich prírodné bohatstvá. Už oni museli často využívať služby „miestnych znalcov“, ktorí im poodhalili tajomstvá neznámych hôr, podobne, ako neskorší horskí vodcovia, sprevádzajúci vedcov, turistov a horolezcov. Horské vodcovstvo píše aj v súčasnosti svoje moderné dejiny, zámerom autora bolo opísať klasickú éru vodcovstva, ktorá sa v Tatrách skončila krátko po druhej svetovej vojne.