Tatry – naša pýcha a bohatstvo, utvárané hrou prírodných síl za milióny rokov a stáročiami ľudského snaženia. Má mnoho dimenzií a rôzne podoby, ktoré učarujú oku každého milovníka prírody, turistu, horolezca, lyžiara, prírodovedca, lesníka... A taktiež podnikateľov a podnikavcov rôzneho druhu... Je to všeľudské dedičstvo, ktoré sme prijali a mali by sme ho zveľaďovať, ale ako s ním nakladáme? Na čo sa premieňajú tatranské ideály, nádeje a očakávania? Britké pero zanieteného Tatranca, horolezca, chatára, horského vodcu a spisovateľa si tentoraz zobralo na mušku naše veľhory a to, na čo ich vo svojej chamtivosti a krátkozrakosti premieňame...

Bulharský román o mladých horolezcoch.

Horolezecký cestopis.

Kniha Svet pod ich nohami získala ocenenie National Outdoor Book Award ako najlepšie dielo za rok 2020.

Tridsiate roky 20. storočia. Zatiaľ čo medzi európskymi mocnosťami postupne rastie napätie, v ďalekých Himalájach prebieha iný druh boja. Skupiny horolezcov z Veľkej Británie, nacistického Nemecka a Spojených štátov zápasia o prvenstvo vo výstupoch na najvyššie vrchy planéty vrátane Mount Everestu, K2 a Nanga Parbatu. Na rozdiel od technicky dobre vybavených dnešných horolezcov majú iba zopár fotografií, nedokonalé mapy, jednoduché kožené topánky a bavlnené vetrovky. Majú však aj odhodlanie a odvahu a navzdory všetkým protivenstvám prenikajú čoraz ďalej a vyššie, ako si človek vie predstaviť. Ich príbehy zakrátko upútajú pozornosť celého sveta a stávajú sa inšpiráciou pre mnohých.

Ellsworthova vzrušujúca sága, ktorá sa odohráva v Londýne, New Yorku, Nemecku, Indii a Tibete, nie je iba rozprávaním o horolezectve a horolezcoch, ale aj o vášni a ambíciách, o odvahe hraničiacej s bláznovstvom, o tradíciách a objavoch, o tragédiách a víťazstvách. Autor nás vo svojom mnohotvárnom opise plynulo prenáša od ulíc Manhattanu po reflektory londýnskeho West Endu, cez smrtonosné lavinózne úbočia Nanga Parbatu až k trúfalým snom novozélandského pestovateľa včiel Edmunda Hillaryho a mladého húževnatého Šerpu Tenzinga, ktorí si v máji 1953 podajú ruky na vrchole Mount Everestu.

Prekladateľka: Katarína Jusková

Druhá nejvyšší hora světa si začala vybírat krutou daň. Co čeká odvážné horolezce na jejím vrcholu? Jeho hrdiny jsou dva kamarádi, lehkomyslný advokát Taylor Books a univerzitní profesor Harold Jamison, kteří jsou oba vášnivými horolezci a právě se spolu připravují k pokusu překonat rychlostní rekord ve výstupu na horu McKinley. Když se jim však naskytne příležitost připojit se k výpravě, která se chystá zdolat K2 (Čhogori - 8611 metrů), druhou nejvyšší horu světa a jednu z nejnebezpečnějších, změní své plány. Nebezpečná hora si velmi brzy začne mezi účastníky výpravy vybírat krutou daň. Přesto se její účastníci nevzdávají a s nasazením života se pokoušejí horu pokořit. Horolezecká expedice je atraktivní podívanou plnou napětí sama o sobě.

Boj o strechu sveta.

Tato kniha vypráví o dramatickém dobývání Himálaje. Opírá se o historické skutečnosti a vykládá pravdivé události. Na jejích stránkách se setkáváme se slavnými hrdiny velkých himálajských výprav i s jejich neznámými, neoslavovanými, ale nepostradatelnými pomocníky, nosiči nákladů a výzbroje, bez nichž by byla jakákoli horolezecká výprava do Himálaje nemožná.

Hodnoty v horolezení.

Narajana pri príležitosti 17. ročníka festivalu Hory a mesto (Bratislava, apríl 2016) vydala preklad brožúry H. Grilla do slovenčiny. Ide o prednášku z Merana roku 2013, ktorú Heinz Grill odprednášal v taliančine. Myšlienky boli prezentované horolezcom. Sú však všeobecne platné a určené pre všetkých, ktorí by nechceli do vzťahu s prírodou prichádzať iba s berúcim postojom či bežným vedomím, ale duševne aktívne otvárajúc nové možnosti vývoja.

Z predslovu:
"Nadväzujúc na formuláciu „Dobývanie nepotrebného", ktorá sa navracia k titulu knihy francúzskeho horolezca Lionela Terraya (1921 – 1965), Heinz Grill pomocou piatich aspektov, formy, svetla, prekračovania hraníc, šíravy a samoty, vyvádza nad to „nepotrebné v horolezení" a popisuje hlboké citové vnemy a zážitky, ktoré horolezci väčšinou nevedome poznajú alebo ich môžu rozvinúť. Horolezec sa nemusí zaoberať ničím „neosožným" alebo jednostranne orientovanou činnosťou, ale môže tvoriť hodnoty pre život a pre sociálne začlenenie a vzťahy."

Horolezecká sprievodkyňa Diana Pennington (Nicole Eggert) sa ešte stále nezmierila so smrťou svojho muža na skalách. A tak len s vďakou príjima ponuku Curta Seavera (Marc Singer), aby sa spoločne pokúsili nájsť jeho telo s využitím špeciálnej satelitnej technológie, ktorú vyvinula práve Seaverova firma. Lenže pri zdolávaní legendárneho úseku na skale Diana prichádza na to, že pátranie po jej mužovi bolo iba lákadlo k oveľa závažnejšej úlohe, ktorá stojí pred Seaverom a jeho spoločníkmi. Tí pátrajú po spadnutej špionážnej sonde, ktorá patrí k výbave nepriateľskej zahraničnej mocnosti. Sotva si zachráni život a teraz je uväznená na skalách, kde sa môže spoľahnúť iba na svoj inštinkt...

Smrtící skály
Horolezecká sprievodkyňa Diana Pennington (Nicole Eggert) sa ešte stále nezmierila so smrťou svojho muža na skalách. A tak len s vďakou príjima ponuku Curta Seavera (Marc Singer), aby sa spoločne pokúsili nájsť jeho telo s využitím špeciálnej satelitnej technológie, ktorú vyvinula práve Seaverova firma. Lenže pri zdolávaní legendárneho úseku na skale Diana prichádza na to, že pátranie po jej mužovi bolo iba lákadlo k oveľa závažnejšej úlohe, ktorá stojí pred Seaverom a jeho spoločníkmi. Tí pátrajú po spadnutej špionážnej sonde, ktorá patrí k výbave nepriateľskej zahraničnej mocnosti. Sotva si zachráni život a teraz je uväznená na skalách, kde sa môže spoľahnúť iba na svoj inštinkt...

Britannic
Po potopení Titanicu byla postavena druhá loď jménem Britanic. Na její palubě se jednoho dne ocitá i Vera Campbellová, která přežila zkázu Titanicu a teď pracuje ve službách britské výzvědné služby. Na této plavbě má velmi důležitou roli - pod falešným jménem musí najít německého agenta, který je na palubě lodi a může ohrozit plavbu a tím i důležitou vojenskou misi Britanicu. Vera se seznámí se sympatickým cestujícím, se kterým prožije milostný románek. Po nečekaném zvratu se milenci ocitnou uprostřed smrtelně nebezpečné hry. Vera nakonec opravdu odhalí skutečného nepřátelského agenta, ale tragédie Britanicu jen začíná - v podpalubí je totiž ukryta bomba, která čeká na svůj čas...

Zážitky z dobýjania Matterhornu...

Autor v tomto románe píše o tom, čo skutočne poznal, zažil a skúsil, keď so skupinou horolezcov vystúpil na štít Adygené v Ťan-šane.
Vladimír Solouchin je v sovietskej literatúre výnimočným zjavom. Je básnikom, prozaikom a známym prekladateľom. Vie nesmierne pútavo rozprávať o ľuďoch i veciach, o prírode i umení. Má vyvinutý cit a zmysel pre krásu rodného kraja, pre vzťah prírody a človeka. Lyrické videnie sveta dodáva jeho prózam osobitný pôvab. Takto sa nám javí aj v novele Krásna Adygené, ktorá je vlastne akousi svojráznou umeleckou reportážou o náročnom výstupe na vrch Adygené v Ťan-Šane. Zaužívaný spôsob života intelektuála v meste, plný pracovného i spoločenského zhonu a výstup na štyritisícový končiar, pohodlný päťdesiatnik a mladí horolezci - na týchto protikladoch buduje autor svoje rozprávanie o opojnej kráse veľhôr. S nevšednou láskou k prírode učí zachovávať jej pôvaby, milovať ju a zároveň v dotyku s ňou vedieť prekonávať samých seba.

Detektívka.
Dej románu čerpá z aktuálnej témy — z turistického horolezeckého ruchu vo Vysokých Tatrách. Príbeh je od začiatku do konca vymyslený a akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami alebo udalosťami je čisté náhodná.

Krátce před polednem 29. května roku 1953 slunce jasně svítilo na nejvyšší bod naší planety – a poprvé v historii u toho byli i lidé. Jejich jména zněla Edmund Hillary a Tenzing Norgay. Oba právě vystoupali na Mount Everest. Příběh dvou zcela rozdílných, avšak stejnou měrou odvážných mužů je ohromujícím důkazem lidského odhodlání překonávat sebe sama i rozmary přírody. Vydejte se s nimi na dobrodružnou výpravu za dobytím nejvyšší hory světa!

Dva skutečné příběhy:
Cesta končí pod Huascaranem - vypráví o osudu československé horolezecké expedice, jejíž členové zahynuli v peruánských Andách při zemětřesení v roce 1970.
Šok - příběh inspirován únosem skupin

Prvý dobyvateľ najvyššieho štítu sveta je synom týchto vrchov, domorodec z rodu Šerpov Tenzing Norgay. Nevie písať ani čítať, a preto o svojich dávnych túžbach, snoch od detstva a ich víťaznom splnení rozprával autorovi tejto knihy, aby sa svet dozvedel o útrapách, pevnej vôli a hrdinstve ľudí na ich ceste od úpätia až po vrchol Mount Everestu.

Horolezecký cestopis.