365 myšlienok o Panne Márii.

365 myšlienok o Panne Márii.

Nazrime do jednej rímskej reštaurácie: akýsi
potulný maliar predáva jednému z hostí
malý akvarel zobrazujúci pohľad na Rím.
Kupec sa nezdržiava dlhým jednaním o
cene, ako to býva zvykom, prikývne a zaplatí.
Maliar, celý natešený, že tak ľahko
uzavrel obchod, vo chvíli pridáva do rohu
svojho diela venovanie. Píše: „Najdrahšiemu
priateľovi...“ Tu sa zháči a prosto sa spýta:
„Ako sa voláš?“
Jedno letmé stretnutie v reštaurácii, bez
toho, že by jeden o druhom niečo boli vedeli,
ba vlastne ani podľa mena sa nepoznali,
stačilo, aby sa neznámemu dostalo titulu
najdrahšieho priateľa. Hľa, jasný dôkaz (ak
ho vôbec treba), ako sa v dnešných uponáhľaných
časoch vyprázdnila hodnota priateľstva
a ako sa vytratil pôvodný význam tohto
pojmu.
Priateľstvo bývalo v minulosti veľmi vážnym
a záväzným putom. Dnes, žiaľ, sa často
degraduje na jednoduchý obchodný vzťah,
založený na vzájomne výhodnom poskytovaní
služieb a láskavostí.
Mať dobrých priateľov, ktorým, ako
vravela Marlene Dietrichová, „môže človek
zatelefonovať aj o štvrtej ráno“, je jednou
z mála vecí v živote, čo majú naozajstnú
hodnotu.
Cieľom tejto malej antológie je nanovo
objaviť význam a krásu priateľstva a vrátiť
mu vznešenú hodnotu, ktorú pravé priateľstvo
nesporne má.

Publikácia Myšlienky Jána XXIII. je útle dielo veľkého obsahu a nadhľadu. Miniatúra slov je často humorne ladená a príjemná. Oblažuje myseľ, vlieva nádej a nabáda konať.
Sto myšlienok nás zoznámi s osobou pápeža a s celým jeho životom. Stručné a dobre mierené vyjadrenia sú plodom mimoriadne hlbokého spojenia s Bohom. Okrem oficiálnych slov z príhovorov a encyklík mnohé ďalšie čerpajú z každodenného vnútorného života Angela Roncalliho, tak ako ich zveril svojmu denníku Il Giornale dell’anima (Denník duše), ktorý vznikal z väčšej časti ešte pred jeho nástupom na Petrov stolec.
Spôsob myslenia Jána XXIII. môže byť vzorom pre našu unavenú a uvravenú dobu, môže byť pozvaním, ako vnímať veci jasnejšie a s väčším pokojom.
Sú tu slová plné útechy a tvorivosti tak pre prítomnosť, ako aj pre budúcnosť. Istotne sa môžu stať dobrým darčekom pre každého, kto je nám drahý a blízky

Vo svojich úvahách Klaus Hemmerle veľmi osobným spôsobom umožňuje zažiariť posolstvu Jánovho evanjelia. Slová ako bývanie, láska, smäd, meno, slovo, matka, byť si navzájom darom sa stávajú súradnicami, „životnými líniami“ nielen pre kresťanov a kresťanské komunity. Hoci má kniha navonok malé rozmery, ponúka hlboký duchovný obsah.

„Nedorozumenia, rôzne problémy, sklamania z očakávaní... tieto ,nešťastné‘ rozdiely medzi mužom a ženou všetkým bijú do očí! Rozdiely: kríž a požehnanie! Mnohým párom po počiatočnej radosti zostáva už len kríž. Ten druhý je úplne iný, ako som si na začiatku myslel... Muži a ženy zrodení pre spoločný život v pokoji alebo pre večné rozpory.“
Drobná knižočka, ktorá môže priniesť alebo začať prinášať svetlo medzi mnohých manželov, do mnohých rodín, ale môže pomôcť aj snúbencom viac sa spoznať a rásť vo vzájomnej láske.

Pútavo napísaná kniha prináša skutočné príbehy. Niektoré z nich sa síce
nekončia šťastne, ale otvárajú nové obzory...
„Keď sa pozerám vôkol seba, v mnohých ľuďoch... odhaľujem a tuším tie...
rany, ktoré už možno nik nepozná, nad ktorými sa nikto neskláňa....
Na týchto stránkach som sa usilovala v takomto duchu pozerať na niektorých ľudí, opísať a priblížiť ich... Aby som ich pochopila, snažila som sa stotožniť s ich bolesťami... Preto som všetky príbehy písala v prvej osobe, akoby som ich v skutočnosti sama prežila.“ Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnene vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii však ponú-kajú nový rozmer – nádej.

Čo je modlitba? Ako sa môžem ja, obyčajný človek, modliť? O čo môžem Boha prosiť? Čo môžem od neho dostať? Chce Boh naozaj, aby sme sa modlili?
Krátka esej talianskeho filozofa a teológa Pasquale Foresiho nás zavedie priamo do srdca modlitby a odhalí, čo v skutočnosti znamená modliť sa. Nové knižné spracovanie so zaujímavými fotografiami dávajú vyniknúť sile myšlienok autora a robia z čítania autentický duchovný zážitok.

Knižka, hoci malá rozsahom, prináša bohatstvo myšlienok, ktoré sa môžu stať sprievodcom na našej ceste životom.

Milosrdenstvo. Práve týmto slovom začal pápež František svoj príhovor, keď sa objavil v okne na Námestí sv. Petra pri prvej nedeľňajšej modlitbe Anjel Pána. Slovo, ktoré „mení všetko... mení svet. Trocha milosrdenstva urobí svet menej chladným a viac spravodlivým“.
Milosrdenstvo ukazuje lásku Boha, nášho Otca, ktorý nás nesmierne miluje. Jeho láska sa prejavuje až do tej miery, že zomiera za tých, ktorých miluje.

Cez najkrajšie myšlienky cirkevných otcov, svätých, blahoslavených a pápežov o milosrdenstve kniha svedčí o istote vtlačenej v srdciach kresťanov: Boh ma vždy miluje, teda nesmierne. Je mi nablízku, odpúšťa mi, dáva mi šancu začať odznova, a to v nás vyvoláva vďačnosť a nádej. Keď zakúsim túto milosrdnú lásku, aj ja môžem stať milosrdným.

Darčeková publikácia z edície 365 myšlienok, tentoraz o bolesti od významných svetových osobností histórie i súčasnosti ako Sofokles, Albert Einstein, Matka Terézia, Ján XXIII. a ďalších, ktoré zozbieral Wilhelm Mühs .Vďačný darček pre akúkoľvek príležitosť.

Muž spoza hraníc je príbehom muža a jeho posolstva o bratstve.
Podarilo sa mu preniknúť za prísne stráženú hranicu, ktorá oddeľovala ľudí žijúcich v krajinách za železnou oponou počas rokov studenej vojny.Je to tiež príbeh o bolesti a prenasledovaní kresťanov v mnohých krajinách východnej Európy, živote podzemnej Cirkvi, ale aj o Hnutí fokoláre a jeho spiritualite, ktorú mu daroval Boh aj pre ateistický svet. Mons. Pavol Hnilica musí tajne opustiť´ krajinu a v Taliansku sa stretáva s Hnutím fokoláre a jeho zakladateľkou Chiarou Lubichovou, ktorej rozpráva o živote Cirkvi za železnou oponou.Fokolarín Guido Mirti, prezývaný Cengia, ako obchodník opakovane prichádza do bývalého Československa a nadväzuje styky s predstaviteľmi miestnej podzemnej Cirkvi, ktorým prináša dôležité správy z Vatikánu a od predstavených Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). V roku 1966 je Quido Mirti zatknutý, väznený v Prahe, následne vypočúvaný, odsúdený a vyhostený z krajiny.

Ježiš, ktorý sa cíti na kríži opustený nielen ľuďmi, ale aj svojím nebeským Otcom, je priepastným tajomstvom, čo naznačuje rozprávanie Markovho a Matúšovho evanjelia. Ide o takú neslýchanú skutočnosť, že kresťanstvo po stáročia radšej upriamovalo pozornosť na iné aspekty Ježišovho utrpenia.
A predsa na konci druhého tisícročia Chiara Lubichová jedného dňa cítila, že si má položiť túto otázku: „Čakal som dvadsať storočí, aby som sa ti dal poznať. Ak ma ty nemiluješ, kto ma bude milovať?“ Už od začiatku svojho duchovného dobrodružstva Lubichová totiž Ukrižovaného prosila: „Daj mi vstúpiť do svojho najväčšieho utrpenia.“ A práve v Ježišovom výkriku na kríži postupne objavila väčšiu lásku, kľúč k jednote, tvár Boha, čo sa najviac prihovára ľudstvu dneška.
Cez stránky, čiastočne ešte nepublikované, pri ktorých sa vychádzalo z poznámok, listov, príhovorov, denníkov, nás tento zväzok pozýva k tomu, aby sme nanovo prežili objav Boha, ktorý sa z lásky neváhal stať otázkou všetkých otázok: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Priblížiť sexualitu a Eucharistiu by sa v prvej chvíli mohlo javiť ako nedostatok rešpektu, alebo aspoň zveličenie, zatiaľ čo však môže ukrývať nielen tajomstvo Božej lásky, ale aj tajomstvo lásky, ktorú Boh ukryl v našom tele, ktoré stvoril, aby ho predurčil k zmŕtvychvstaniu.
Boh sa už od stvorenia sveta „chcel dať poznať“ prostredníctvom muža-ženy: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27)
Znamená to, že táto ľudskosť nás môže voviesť do Božieho tajomstva, predpokladá však, že keď ju kontemplujeme, stále hlbšie chápeme ľudské súradnice: pôvod, význam, predurčenie muža-ženy. (...)
To, čo píše Raimondo Scotto, je vzácny nástroj, aby si ľudia znovu osvojili duchovnú krásu sexuality, aby ju žili intenzívnejšie a zároveň ju vnímali ako Božiu lásku vo všetkých jej výrazoch až po tú najvyššiu, ktorú máme na zemi, a tou je Eucharistia. Ona nielen že ľudskej bytosti nikdy nič neodníma, ale privádza ju k plnosti a dáva jej pritom nazerať na jej konečné predurčenie. (z úvodu Dona Renza Bonettiho)
Eucharistia, nevysloviteľné tajomstvo lásky, je výzvou našej viere a našej túžbe po nesmrteľnosti. Je aj výzvou našej telesnosti, povolanej prijať to božské a dať sa pretvoriť. No predovšetkým Eucharistia predstavuje výzvu nášmu spôsobu, ako milovať, a pripomína nám, že pravou mierou lásky je úplný dar seba samého. Svetlo tejto sviatosti preniká aj sexualitu vo všetkých jej aspektoch, každému mužovi a žene môže pomôcť objaviť vlastné konečné predurčenie stvorenia na „Boží obraz a podobu“.

Raimondo Scotto je lekár a odborník na sexualitu. So svojou manželkou Máriou sprevádzajú mnohých manželov a pomáhajú im na ich spoločnej ceste. Počas týchto rokov sa venovali téme sexuality, prednášali na národných a medzinárodných kongresoch, čím nadobudli bohatú skúsenosť v kontakte s mnohými sexuálnymi problémami v rozličných krajinách po celom svete, ako aj prostredníctvom osobných rozhovorov a listov od mnohých mladých a snúbencov. Raimondo Scotto je autorom mnohých článkov v časopisoch La Famiglia a Citta Nuova.

Náš život je plný dynamiky až zhonu. Ak sa tomu tlaku nebránime, ľahko nás stres z našich každodenné úloh pripraví o radosť zo života a zmysel toho, čomu žijeme, sa kamsi stráca... Dobre, že sú tu mnohé médiá, ktoré nás chcú a dokážu oslovovať. Jedným z nich je Rádio Regina v RTVS a jeho pravidelná päťminútová relácia Z duše. Autorka knihy Toľko dôvodov na vďačnosť, Terézia Lenczová, niekoľko rokov spolupracovala s touto reláciou a dnes nám ponúka výber zo svojich zamyslení. Usporiadala ich do 4 myšlienkových okruhov a - podľa jednotiacej zlatej nite - dala knihe motív vďačnosti za radosť zo života naplno.
Je to svedectvo matky, manželky, odborníčky a občianky angažovanej v spoločnosti a v Cirkvi. Preto prvým okruhom je rodina, druhým nie je nám jedno, ako žijeme v našej spoločnosti, tretím duchovné bohatstvo v kolobehu roka, štvrtým čo nám/mi/ pomáha žiť naplno.

Po Ježišovom odsúdení na smrť sa kríž stal jedným zo základných znakov kresťanstva. Ťažké je predstaviť si kresťanstvo bez kríža, pretože jedno z tajomstiev Kristovho života je poznačené práve touto skúsenosťou. Ak by Kristus nebol ukrižovaný, kresťanstvo by určite nadobudlo úplne odlišný charakter.
Autor rozvíja myšlienku o ústrednom postavení kríža vo viere v Ježiša Krista. Myšlienkovú trasu začína opisom popravy s malými historickými poznámkami, v krátkosti sa zastaví pri niektorých teologických úvahách o kríži, inšpirovaných samotným Ježišom a autormi Nového zákona. Napokon sa dostane k vymedzeniu významov kríža ako podnetov na uvažovanie pre dnešných mužov a ženy, pričom berie do úvahy štyri objasňujúce významy: vykúpenie, zadosťučinenie, obetu a zásluhu.
Táto trasa je síce krátka, ale bohatá na podnety pre duchovný život.

Na Západe bol Dostojevskij bestsellerom prv, než to slovo prišlo do módy. Je pravda pravdúca, že „Tolstoj a Dostojevskij sú dvaja najväčší géniovia, ktorí silou svojho talentu ohromili svet, obrátili na Rusko pozornosť celej udivenej Európy a postavili sa do radu veľkých ľudí, ako sú Shakespeare, Dante, Cervantes, Rousseau a Goethe“. Dôležité však je, že v zápase o dobro, ľudskosť, vysoké mravné hodnoty je s nami Dostojevskij i dnes.

Jedným z najdôležitejších objavov vnútorného života je, že existuje iba „jedna“ láska a že táto jediná láska, ako v panenstve, tak aj v manželstve sa má uskutočňovať dokonalým spôsobom.
Tieto slová napísal Igino Giordani v roku 1939 a zdá sa, akoby boli uskoreným „komentárom“ ku Gaudium et spes (1965) či naznačovali línie kresťanskej spirituality pre tretie tisícročie. To je Giordani: človek vedľa ľudí (manžel a otec, politik a spisovateľ) a prorok (učenec a muž ducha).
Na stránkach tohto útleho denníka, ktorý tvoria výňatky z jeho bohatej literárnej tvorby, sa Giordani definuje ako kresťan, ktorý dokázal objaviť v živote rodiny všetku hĺbku a plnosť svätosti. S „evanjeliovou nástojčivosťou“ pozýva ku kontemplácii jednoty kresťanského povolania, ktoré svoj vzor nachádza v Trojici a svoje najautentickejšie vyjadrenie v Nazaretskej rodine.

Úzkosť, strach, smútok, hnev... Všetci máme ťažkosti, ktoré nás blokujú, obmedzujú našu slobodu a bránia nám dosiahnuť plnší život. Ako vyriešiť svoje komplexy a rásť v sebaúcte, aby sme boli slobodnejší, a preto šťastnejší? Táto kniha je dobrým pomocníkom pri získavaní vnútornej slobody. Autor ponúka jednoduché stratégie na dosiahnutie väčšej spokojnosti v každodennom živote, zlepšenie vzťahov v rodine, práci a v kruhu priateľov, optimalizáciu pracovného výkonu a predovšetkým na získanie presvedčenia, že dokážeme hojne prispieť ľuďom v našom okolí bez ohľadu na to, aké sú naše schopnosti a zručnosti.

Pripravili sme pokračovanie úspešnej knihy Láske sa treba učiť pre deti od 4 do 7 rokov. Tento diel sa venuje ich starším súrodencom a pomáha rodičom a vychovávateľom vstúpiť s nimi do rozhovoru a previesť deti témou objavovania ich emócií, vzťahov a sexuality.

Aj táto kniha obsahuje príručku pre rodičov a vychovávateľov, ktorá pri témach afektívno-sexuálnej edukácie rešpektuje špecifické edukačné a kognitívne požiadavky detí.

Vydajte sa so svojimi deťmi v rodine na cestu objavovania emócií, vzťahov a sexuality. Ukážte deťom, že sexuálna výchova nie je niečím tajným, ale príležitosťou vyjadriť svoju jedinečnú osobnosť v emóciách, vzťahoch a širších súvislostiach.
Sexuálna edukácia znamená vychovávať a viesť ku kráse: k radosti žiť, milovať a cítiť sa milovaný.
Kniha obsahuje aj príručku pre rodičov a vychovávateľov, ktorá pri témach afektívno-sexuálnej edukácie rešpektuje špecifické edukačné a kognitívne požiadavky detí.