Vo svojom treťom románe Eva Luna spisovateľka opätovne zobrazila dva súbežné príbehy, príbeh muža a ženy, ktorí sa po mnohých životných peripetiách stretnú a nájdu spoločný zmysel života. Tentoraz román situovala do Venezuely, ktorá sa pre ňu stala druhou vlasťou. Protagonistka, podľa ktorej je nazvaný aj román, predstavuje jednak plnosť života a jednak je symbolom ženskej tajomnosti. Eva, dcéra Indiána a nálezenky, odchovanej misionármi v pralesnej oblasti Venezuely, rozpráva svoj príbeh, v ktorom sa ako hrdinovia v pikaresknom románe pretĺka životom vo venezuelskej metropole i na vidieku, ocitá sa v nezvyčajných situáciách, poznáva dobro i zlo, zoznamuje sa so svojráznymi typmi rozličných profesií a viacerých spoločenských vrstiev.
Autorka týmto románom opäť dokázala svoju nevšednú schopnosť vytvoriť príbeh, pôsobivo spájať realistický, miestami až naturalistický pohľad na zobrazovanú skutočnosť s rozletom fantázie živenej obrazotvornosťou, mýtmi, poverami a legendami.