Dej románu sa odvíja v dusnom ovzduší na sklonku druhej svetovej vojny v Toskánsku a v severnej Afrike. V centre diania sú osudy štvorice ľudí, ktorá sa stretáva vo vile, zmenenej na nemocnicu, v horách severne od Florencie. Kanadská ošetrovateľka, jej krajan, dlhoročný zlodej, pochádzajúci z rodiny talianskych prisťahovalcov, domorodý sikhský sapér britskej armády a napokon „anglický pacient`, muž bez mena a bez tváre, podľa uniformy príslušník britskej armády a beloch... Štyri životy sa pred čitateľovým zrakom v slede retrospektív prepájajú do zložitého, mnohovrstevného obrazu. Ondaatjeho román je v istom zmysle slova negáciou Dekameronu. Postavy uzavreté pred svetom neďaleko Florencie, zatiaľ čo tam práve zúria veci podstatné a ťaživé, si nerozprávajú príbehy. Dorozumievajú sa spolu gestami, pohybmi, pohľadmi, dotykmi. V tichu nerozprávania tak šumia štyri príbehy rozprávané niekým - lebo rozprávači tohto textu sú ďalšími anglickými pacientmi, bytosťami bez tváre a minulosti, zjavujúcimi sa a miznúcimi s neočakávanosťou zázraku - a čitateľ sa necháva uchvátiť ich čarom, vyúsťujúcim do drámy uťatej životom a do rozbiehavého prázdna opäť rozdelených osudov. Román Anglický pacient je súčasne mysteriózny, poetický i romantický. Filmová podoba románu Anglický pacient bola roku 1997 ocenená Oskarom Americkej filmovej akadémie za najlepší film.