Dukáty v naftalíne je román o združstevňovaní východoslovenskej dediny, v ktorom autor nastoľuje a rieši etické a aktuálne problémy tých čias. Hlavnou postavou je niekdajší maloroľník Ján Petro, ktorý sa za zabitie funkcionára dostane do väzenia. Po odpykaní trestu sa po rokoch vracia do novej skutočnosti, ktorú porovnáva s minulou, s tou pred združstevnením a svojím uväznením. Dejová osnova románu je tragická, nejde však s tragédiu spoločenskú, ale individuálnu, o tragický osud Jána Petra. Nakoniec aj on zisťuje, že socializácia dediny bola nevyhnutná a zákonitá..

O bojnických teplých prameňoch píše už Zoborská listina z roku 1113! Kúpele, ktoré vyrástli na unikátnom travertínovom útese, sa pýšia mnohými slovenskými NAJ a bohatou históriou, veď ich vlastnili okrem iných aj najznámejšie šľachtické rody – Thurzovci, Pálfiovci, až kým ich roku 1938 nekúpila firma Baťa. Pútavo napísaná kniha pozýva čitateľa objaviť kus z histórie Bojníc, Bojnického zámku a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich slovenských kúpeľov, spoznať ich súčasnosť, i smelé vízie do budúcnosti. Zaujímavý text dopĺňajú nádherné fotografie a unikátne dobové dokumenty.

Prehľadný a obsažný sprievodca zástupom najvýznačnejších osobností slovenských dejín v novom vydaní zahŕňa biografické medailóny dejateľov od 9. storočia po súčasnosť: štátnikov, spisovateľov, vedcov, vynálezcov, umelcov, pedagógov... Dielo zostavil literárny historik a archivár PhDr. Michal Eliáš, CSc., ktorý sa zviditeľňovaniu známych i menej známych osobností našich dejín venuje dlhodobo, je napríklad autorom čitateľsky úspešného fotosúboru Slávni Slováci (2010).

Každý výber je do istej miery subjektívny, zaiste aj tento – čitateľom ho predkladáme ako autorský výber kvalifikovaného tvorcu, ktorý popri skutočne známych dejateľoch predstavuje aj mnohé osobnosti, na ktorých významný vklad do našich dejín, našej kultúry a vzdelanosti neprávom zabúdame. Autor si dovolil zahrnúť do slovenského kontextu aj niekoľko osobností, ktoré sa narodili v cudzine, ale majú buď zrejmé slovenské korene, alebo ich pôsobenie významne poznačilo naše národné dejiny.

Fotopublikácia o Prešove.

Kostol Sv. Margity v Turčianskom Jasene vznikol niekedy v druhej polovici 13. storočia a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1332. Je vzácnou architektonickou pamiatkou, i pamätníkom dejín Turca a dejín kresťanstva na Slovensku, presvedčivým svedectvom o stredovekej kultúre vidieckeho prostredia. Štúdia mladej historičky podáva ucelený obraz o tejto vzácnej stavbe, o jej dejinách, premenách, dokumentuje architektúru, maliarsku výzdobu interiéru, ako aj význam a jedinečnosť v kontexte kultúrno-historických súvislostí.

Fotoprechádzka po Turci a okolí.

Autorka Daniela Hroncova Faklová sa podujala nápadito a zaujímavo priblížiť vzťahy medzi reformátorom Martinom Lutherom a Konrádom Cordatom, niekdajším kazateľom v stredoslovenských banských mestách. Cordatov život a jeho pôsobenie v Uhorsku i Nemecku bol doposiaľ u nás takmer neznámy. Predpokladáme, že cez Cordata bol Luther podrobne informovaný o vývoji reformácie v Horných Uhrách, kde Cordatus začas pôsobil. Jeho pohnutý život podáva spisovateľka zaujímavým románovým spôsobom, čitateľa drží v ustavičnom napätí, pričom sa dozvedáme o spôsobe života na Slovensku v oblasti stredoslovenských banských miest v reformačnej dobe, ale aj o neskoršom živote Cordata v Nemecku. Autorkino pôvodné literárne dielo zrozumiteľným spôsobom prezentuje dejiny počiatkov evanjelickej reformácie na Slovensku.

Próza pre mladých čitateľov. Hlavnou postavou je Jan Ferianc a dej sa odohráva v Modrom Kameni v polovici 50-tych rokov...

Učebnica vlastivedy.

M.Š. Ferienčík písal národno-výchovné novely. Všímal si sociálne pomery. Z noviel bola svojho času najúspešnejšia novela Jedlovský učiteľ (1862), keďže priniesla obraz ideálneho osvetového pracovníka, ktorý zanedbanú, alkoholizmom zamorenú dedinu prevychoval na šťastnú a kvitnúcu obec. V najrozsiahlejšej práci Bratia (1863) a v próze Irma autor pomerne triezvo a kriticky zobrazil kocúrkovské pomery a mentalitu ľudí našich niekdajších malomestských vzdelancov. V spoločenskej novele Nepokojný odpočinok postihol autor zo staromládeneckých pocitov a túžob predčasne penzionovaného slovenského vzdelanca.

Knihu tvorí súvislý sled príbehov, často s humorným ladením a rámcovou detektívnou zápletkou. Rozpráva ich jednoduchá dedinská žena, ktorá prežila život kdesi v okolí Čadce, čo sa výrazne odzrkadľuje aj na jej lexike. Konfrontácia osobných zážitkov s udalosťami nášho storočia, porovnávanie osudov, činov a zmýšľania najrozličnejších ľudí umožňuje dospieť k vážnym životným pravdám a utvrdiť zabúdané mravné hodnoty.

Prehľad slovenských dejín.

V prvom vydaní knihy sa autor sústredil na počiatky nemeckého a maďarského divadla v meste (1557 – 1918), na vznik československého štátu a na formovanie základov slovenského profesionálneho divadla v partnerstve s českým divadlom (1918 - 1938). Od stredoveku po rok 1945 sleduje významné udalosti v histórii mesta, ale aj historické premeny v európskom rámci. V historickom a spoločenskom vývine sa kontakty nemeckého, maďarského, českého a slovenského divadla vyrovnávali s viacerými obmedzeniami a problémami. Každé spomedzi nich sledovalo svoje záujmy a vlastné národné priority, ktoré často prevyšovali umelecké ambície. Na tomto stave sa podieľali obyvatelia mesta, ktorí uprednostňovali svoj aktuálny národný status. Na počiatku v rakúsko-uhorskom, po vyrovnaní v uhorskom formáte, no ani v potrianonskej úprave územného usporiadania štátov sa priority vo svojej podstate zásadne nezmenili. V lokálnych pomeroch išlo o to, aby na počiatku dve, neskôr tri národné spoločnosti mohli spoločne využívať divadelný dom v meste s dohodnutým domácim poriadkom. Týmto spôsobom sa formovala multikultúrna koexistencia, nie ako potreba, ale nutnosť.

Autor Divadelných letopisov v ich rozšírenom vydaní na roky 1945 - 2017 rekonštruuje a interpretuje proces profilovania slovenského profesionálneho divadla, jeho udomácnenie sa v meste, ktoré sa vrátilo na geopolitickú mapu predvojnovej ČSR. V podmienkach, aké sa utvárali pre kultúru v Československej republike, bez niekdajších obštrukcií a zápasov o holú existenciu, nastal čas budovať divadlo výlučne v medziach vlastnej autonómie v tých priestoroch, v ktorých sa predtým delili o miesto pod reflektormi tri divadelné kultúry. Teraz divadlo sa namiesto konfrontácie národných azimutov konfrontovalo s vlastnou tvorivou schopnosťou, ale aj s tým, v akom stave zanechal interiér divadla jeho posledný správca.

Autor sleduje sedemdesiat rokov slovenského profesionálneho divadla v troch vývinových fázach podobnou metodikou, akou rekonštruoval predchádzajúcu štvorstoročnú históriu. Autorove reflexie sú paralelne porovnávané hodnoteniami iných kritikov, ktoré sa publikovali vo výročných publikáciách divadla.

Povojnový spoločenský pohyb poznamenali dramaturgickú orientáciu divadla, ale aj vnútorné pohyby v jeho umeleckom organizme, ktorý reagoval na vplyvy a udalosti vyvolané väzbami vyplývajúcimi z impulzov a nariadení dobovej kultúrnej politiky. Týmto zámerom sa napĺňa autorovo rozhodnutie otvoriť trinástu komnatu košického divadla. Ponúka s týmto zámerom možnosť čitateľovi nahliadnuť aj do svojho privátneho trezoru, pozrieť sa na „svet pseudokonkrétnosti ako na šerosvit pravdy a klamu“.

Veľký okružný výlet po našej vlasti, krajine jedinečných prírodných krás a dobrosrdečných, pracovitých a pohostinných ľudí.

slovenské povesti

Monografia slovenského fotografa Antona Fialu.

Boris Filan, textár, prozaik a obľúbený rozprávač, autor, ktorý vie, ako na to. Jeho najnovšia knižka je tentoraz ukotvená výlučne doma a tvorí ju prúd krátkych prozaických útvarov, skĺbených do podoby akéhosi bratislavského panoptika. Pred našimi očami ožívajú známe aj menej známe bratislavské figúry i figúrky, ktoré v nás vedia vyvolať trpký úsmev, ale nás aj rozosmejú alebo chytia za srdce.

Boris Filan, textár, prozaik a obľúbený rozprávač, autor, ktorý vie, ako na to. Jeho najnovšia knižka je tentoraz ukotvená výlučne doma a tvorí ju prúd krátkych prozaických útvarov, skĺbených do podoby akéhosi bratislavského panoptika. Pred našimi očami ožívajú známe aj menej známe bratislavské figúry i figúrky, ktoré v nás vedia vyvolať trpký úsmev, ale nás aj rozosmejú alebo chytia za srdce.
Recenzia: O Bratislavských krutostiach

Fotopublikácia - kronika víťazných rokov.

V knihe autor opisuje ťažký, neraz i úsmevný život a prácu našich predkov a umožňuje čitateľovi preniesť sa vo svojej predstavivosti do doby dávno minulej. Tým, že autor je aj regionálnym historikom, v povestiach a historkách sa drží faktov, verne približuje myslenie a predstavy ľudí žijúcich v strede hôr. Ide nielen o povesti, ktoré sa v ústnom podaní zachovali až dodnes, ale aj o skutočné príbehy a konkrétnych ľudí, s ktorými sú spojené a potomkovia ktorých žijú v Liptovskej Tepličke dodnes.

Kniha Spod Kráľovej hole je doplnená ilustráciami významného grafika a maliara z nášho regiónu František Žoldák z Popradu.
Povesti a historky z Liptovskej Tepličky sú doplnené o úvod autora, poďakovanie autora, poznámku o autorovi a vzniku tejto knihy, ale aj o slovník tepličských slov, ktoré sú kvôli autenticite v príbehoch použité. Príbehy v tejto knihe môžu obohatiť a osviežiťaj rôzne súťaže v prednese prózy a rovnako pomôžu rozšíriť záber regionálnej výchovy v spoznávaní života svojich predkov v širšom regióne pod Kráľovou hoľou, ale aj na Slovensku.