Lyžiarska mapa.

Mapa východného Slovenska s popisom turistických zaujímavostí v štvorjazyčnej verzii. Mierka 1:200 000.

Mierka 1 : 50 000.
Turistická a cykloturistická mapa.

Mierka 1 : 50 000.
Turistická a cykloturistická mapa.

Mierka 1 : 25 000.

Podrobná turistická a cykloturistická mapa. Mierka 1 : 50 000.

Cykloturistická mapa. Mierka 1 : 100 000.

Mapa západného Slovenska - hrady a zámky, pamiatky UNESCO.

Letná turistická mapa. Mierka 1 : 50 000.

Podrobná turistická a cykloturistická mapa. Mierka 1 : 50 000.

Západoslovenský kraj - mapa. Mierka 1:200 000.

Fotopublikácia o Tatrách.

Ak sa rozhodujete, čo máte na výlete východným Slovenskom navštíviť okrem čarovnej prírody, táto kniha vám napovie. Jej autor ponúka historické udalosti Spiša a rozvíja ich v povesťových príbehoch. Povesti o spišských zvonoch, oltároch, kostoloch a kláštoroch, o slobodných kráľovských mestách Levoča a Kežmarok ako aj o slobodných banských mestách Smolník a Gelnica sú nasýtené ľuďmi ktorí ich vytvorili alebo v nich žili a pracovali a s ktorými život naložil podľa práva, niekedy ústnym podávaním skresleného a opradeného zázračnom. Legendy prepája esejistickým textom, ktorý stručne objasňuje kontext udalostí. Dielo umelecko-dokumentačnej povahy sprítomňuje významné momenty spišských dejín a zvýrazňuje historické kontexty spišských sídel a významných stavebných pamiatok. Zároveň oživuje bohatstvo ľudovej slovesnosti zachované v čriepkoch starých legiend.

Vysoké Tatry, najmenšie veľhory sveta, majú zložité dejiny zahalené závojom dodnes neodhalených tajomstiev. Mnohé sa skrývajú už v názvoch pohoria, jeho vrchov a dolín. Ani pôvod názvu Tatry dodnes nie je uspokojivo vysvetlený. A kde sa vzali názvy ako Čubrina, Furkota, Giewont, Kasprov vrch, Terianske pleso? Niektoré netaja svoj pôvod v generáciách starých baníkov a hľadačov pokladov, ktorí Tatry navštevovali do pradávna – Banský žľab, Handel,Meďodoly, Piargova dolinka... Pôvod iných názvov sa zdá byť na prvý pohľad jednoznačný – Kôprovský štít, Mačacie veže, Pyšný štít, Žabie plesá... A predsa môžu mať nečakané korene. Erudovaný znalec histórie Tatier i Spiša Anton Marec sa mnoho rokov venoval štúdiu etymológie tatranských názvov a ponúka čitateľom na prvý pohľad až neuveriteľné zistenia. Nadväzuje pritom na svoju knihu Spišské nomen omen (2017), hľadá a nachádza korene miestnych názvov v slovnej zásobe dávnych nemeckých kolonistov, čo prichádzali pod Tatry už od 12. storočia, ba až vo výrazoch starogermánskeho pôvodu. Nabáda pozrieť sa na históriu našich veľhôr novým pohľadom.

V kraji, kde sa vypínajú naše veľhory, sa kedysi rozprestierala šírošíra rovina, na ktorej žila, trápila sa i radovala početná skupina skalných obrov. Vládol im rozvážny otec Tatran. Viedol svoje deti k skromnosti, vzájomnej láske i pracovitosti, a tak sa mu z nich podarilo vychovať rúčich synov i šikovné dcéry.
Ďumbier, Junák, Ganek, Javorový, Muráň či Havran... Ktože sa mohol tým mládencom vyrovnať?
Vysoká, Bystrá, Končistá, Bašta, Čubrina. Devy jedna krajšia od druhej, čo si prikrývali hlavy ľahkým snehovým závojom, krášlili sa vencami z kosodreviny a obliekali do šiat utkaných z horských kvetov.
Nad všetkými však vynikala najmladšia Hoľa, čo práve dorastala do krásy. Aj múdra bola, aj uvážlivá, aj iné prednosti mala, no nikdy sa nimi nevystavovala. Napriek tomu sa chýr o nej niesol celou krajinou, a tak zo všetkých kútov prichádzali pytači, aby ju získali za svoju družku.

Ilustroval Kamil Leštach.

Spiš – kraj s nádhernou prírodou, bohatou históriou a množstvom unikátnych pamiatok – tvorí približne 180 miest a obcí. Čo nám prezrádzajú ich názvy? Možno aj dosť veľa, aj keď názory na ich pôvod sú často veľmi protichodné. Už samotné slovo Spiš je pre etymológov ťažko rozlúsknuteľným orieškom. Veľa sa diskutovalo aj o názve spišského klenotu – Tatier. A čo taký Poprad – žeby tam boli dakedy rástli paprade? A v Kežmarku sa konali syrové trhy? Spišský spisovateľ a znalec regionálnych dejín sa pozrel na pôvod miestnych názvov úplne novým spôsobom. Vzal pritom do úvahy najstaršie, zväčša nemecké verzie miestnych názvov a staronemeckú, prevažne banícku terminológiu a objavil zarážajúce súvislosti.

Kniha Spišský hrad - história, povesti a legendy, ktorú napísal dobrý znalec histórie tohto kraja, rozpráva o najkrajšom kúte Spiša, teda o jeho centrálnom hrade, meste Spišskom Podhradí, Spišskej Kapitule, Žehre a lokalite Dreveník, ktoré všetky ako jeden celok boli zapísané do kultúrneho dedičstva medzinárodnej organizácie Unesco.

Nezabúda však ani na slávne šľachtcké rody, čo tu stáročia pôsobili - Zápoľskí, Thurzovci, Csákyovci či okolie, napr. na jaskyňu Daiblova diera či miestne minerálne pramene. Jej netradičná kompozícia, teda spojenie reálnych historických udalostí s miestnymi povesťami a legendami podáva na pozadí prísne etymologického rozboru miestnych názvov netradičný a v niektorých smeroch aj objavný pohľad na už desaťročia rovnako podávané dejiny tohto vzácneho kúta Slovenska.

Francisci nebol iba národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, vydavateľ, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej, organizátor a predseda slovenského národného zhromaždenia, organizátor slovenského peňažníctva (spoluzakladateľ Tatra banky, člen direktória martinskej Sporiteľne), predseda Kníhtlačiarskeho účastinného spolku, ale bol aj jedným z troch sokolov, bol orlom, a bola aj hrdlička či páva.

Román o Franciscim je aj o jeho citoch a vzťahoch, aj o nenaplnenej láske k Aničke Jurkovičovej, herečke, priekopníčke slovenského divadla.Pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra, ktorý od svojich stúpencov žiadal, aby nevstupovali do manželstva, lebo len slobodný muž má voľné ruky v horlivom boji za slobodu, váhal a „hľadal faru“, a medzitým si Aničkino srdce získal Jozef Miloslav Hurban. Francisci si takmer zúfal, ale napokon aj Anička, aj Janíčko sa vydali na vlastné cesty životom. No osud chcel, aby napokon ešte obaja prežili sedemnásť rokov v Turčianskom Svätom Martine. A aby tu zomreli, tridsaťtri dni jeden po druhom... Román Francisci je príbehom bývalého veľžupana Liptovskej stolice, vysokého štátneho úradníka, držiteľa Radu svätej Anny III. triedy či Štúrovho spolupracovníka, ale aj muža s bohatým vnútorným životom a veľkým srdcom, ktoré vždy bilo najmä za slovenský národ. Aj keď on väčšmi ako iní nasledoval Štúra v odriekaní sa od osobných slastí, na martinskom Národnom cintoríne odpočíva Ján Francisci neďaleko svojej veľkej lásky Anny Hurbanovej, rodenej Jurkovičovej...

Špecializovaná monografia o slovenských kotlinách.

Cieľom knihy Kúpele na starých pohľadniciach je prostredníctvom historických pohľadníc priblížiť 21 súčasných kúpeľných lokalít. Každej z nich je venovaná samostatná kapitola, ktorá obsahuje základné informácie o danej lokalite a historické pohľadnice s podrobnejšími opismi. Keďže na území Slovenska v minulosti fungovalo omnoho viac kúpeľných miest ako v súčasnosti, na záver je zaradená aj kapitola o zaniknutých kúpeľoch.