Mierka 1 : 200 000.

Lyžiarska mapa.

Mapa východného Slovenska s popisom turistických zaujímavostí v štvorjazyčnej verzii. Mierka 1:200 000.

Dnes už historická turistická mapa. Mierka 1 : 75 000.

Mierka 1 : 50 000.
Turistická a cykloturistická mapa.

Mierka 1 : 50 000.
Turistická a cykloturistická mapa.

Mierka 1 : 50 000.
Turistická a cykloturistická mapa.

Lyžiarska mapa.

Lyžiarska mapa.

Lyžiarska mapa.

Cykloturistická mapa. Mierka 1 : 100 000.

Mapa západného Slovenska - hrady a zámky, pamiatky UNESCO.

Letná turistická mapa. Mierka 1 : 50 000.

Orientačná mapa. Mierka : 50 000.

Fotopublikácia o Tatrách.

Vysoké Tatry, najmenšie veľhory sveta, majú zložité dejiny zahalené závojom dodnes neodhalených tajomstiev. Mnohé sa skrývajú už v názvoch pohoria, jeho vrchov a dolín. Ani pôvod názvu Tatry dodnes nie je uspokojivo vysvetlený. A kde sa vzali názvy ako Čubrina, Furkota, Giewont, Kasprov vrch, Terianske pleso? Niektoré netaja svoj pôvod v generáciách starých baníkov a hľadačov pokladov, ktorí Tatry navštevovali do pradávna – Banský žľab, Handel,Meďodoly, Piargova dolinka... Pôvod iných názvov sa zdá byť na prvý pohľad jednoznačný – Kôprovský štít, Mačacie veže, Pyšný štít, Žabie plesá... A predsa môžu mať nečakané korene. Erudovaný znalec histórie Tatier i Spiša Anton Marec sa mnoho rokov venoval štúdiu etymológie tatranských názvov a ponúka čitateľom na prvý pohľad až neuveriteľné zistenia. Nadväzuje pritom na svoju knihu Spišské nomen omen (2017), hľadá a nachádza korene miestnych názvov v slovnej zásobe dávnych nemeckých kolonistov, čo prichádzali pod Tatry už od 12. storočia, ba až vo výrazoch starogermánskeho pôvodu. Nabáda pozrieť sa na históriu našich veľhôr novým pohľadom.

Spiš – kraj s nádhernou prírodou, bohatou históriou a množstvom unikátnych pamiatok – tvorí približne 180 miest a obcí. Čo nám prezrádzajú ich názvy? Možno aj dosť veľa, aj keď názory na ich pôvod sú často veľmi protichodné. Už samotné slovo Spiš je pre etymológov ťažko rozlúsknuteľným orieškom. Veľa sa diskutovalo aj o názve spišského klenotu – Tatier. A čo taký Poprad – žeby tam boli dakedy rástli paprade? A v Kežmarku sa konali syrové trhy? Spišský spisovateľ a znalec regionálnych dejín sa pozrel na pôvod miestnych názvov úplne novým spôsobom. Vzal pritom do úvahy najstaršie, zväčša nemecké verzie miestnych názvov a staronemeckú, prevažne banícku terminológiu a objavil zarážajúce súvislosti.

Kniha Spišský hrad - história, povesti a legendy, ktorú napísal dobrý znalec histórie tohto kraja, rozpráva o najkrajšom kúte Spiša, teda o jeho centrálnom hrade, meste Spišskom Podhradí, Spišskej Kapitule, Žehre a lokalite Dreveník, ktoré všetky ako jeden celok boli zapísané do kultúrneho dedičstva medzinárodnej organizácie Unesco.

Nezabúda však ani na slávne šľachtcké rody, čo tu stáročia pôsobili - Zápoľskí, Thurzovci, Csákyovci či okolie, napr. na jaskyňu Daiblova diera či miestne minerálne pramene. Jej netradičná kompozícia, teda spojenie reálnych historických udalostí s miestnymi povesťami a legendami podáva na pozadí prísne etymologického rozboru miestnych názvov netradičný a v niektorých smeroch aj objavný pohľad na už desaťročia rovnako podávané dejiny tohto vzácneho kúta Slovenska.

Knižka v skratke zachytáva osudy desiatich osád tvoriacich mesto Vysoké Tatry od ich založenia až po zásadný prelom, ktorý priniesli druhá svetová vojna a nastolenie nového politického režimu roku 1948. Dozviete sa z nej nielen o vzniku ich prvých, najdôležitejších a najpozoruhodnejších stavieb, ale aj osudy doteraz neprávom zabúdaných ľudí, ktorí ich obetavo budovali, potom nadobro stratili a ešte boli neraz i kruto prenasledovaní, dozviete sa však i zopár povestí, ktoré sa viažu k lokalitám, kde osady vznikli.

Text ilustruje viac ako štyridsať vkusných ilustrácií, ktoré často zachytávajú objekty, ktoré sa už vo svojej pôvodnej podobe ani nezachovali, čím sa knižka stáva aj vhodným sprievodcom pre tých, ktorí pri návšteve Tatier chcú spoznať viac, ako len ich doliny a štíty.

Kysucký lekár, spisovateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti v obsažnej publikácii približuje doposiaľ málo spracúvanú, pritom mimoriadne rozsiahlu oblasť tradičnej kultúry – etnomedicínu a ľudovú mágiu. Od poslednej generácie pamätníkov zozbieral informácie o množstve tradičných povier, praktík, úkonov, zvyklostí, ktoré boli významnou súčasťou duchovného sveta i dennej praxe kysuckých vrchárov, a poskladal fascinujúci, neobyčajne plastický a autentický obraz o tajuplnej, mnohorozmernej, až neuveriteľne intenzívne prežívanej „magickej“ sfére života našich predkov. Obsahom i spôsobom podania jedinečné dielo vypĺňa obrovskú medzeru v poznaní života a duchovného dedičstva slovenskej dediny.