Kniha Lesy v dejinách Kremnice je jednou z prvých kníh venovaných histórii mestských lesov na Slovensku, zároveň patrí k tým, ktoré nemajú iba populárno-prezentačnú úroveň, ale vedecký a zároveň odborno-populárny charakter. Autor, historik kremnického múzea, v knihe spracoval dejiny lesov v Kremnici chronologicky od počiatkov (13./14. storočie) až do súčasnosti, a to na základe archívnych prameňov a odbornej literatúry. Jednotlivé odborné kapitoly knihy (s tzv. margináliami /tematickými názvami na bokoch strán/ pre lepšiu orientáciu čitateľa) sú popretkávané menšími kapitolami, ktoré sú venované zaujímavostiam z dejín lesov – lov v stredoveku, kremnické povesti a lesy, fenomén zbojníctva, lesy v živote a diele spisovateľov Jána Kollára a Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského z Kremnice. Poznámkový aparát je umiestnený na konci knihy. Monografia má bohatý obrazový sprievodný materiál a je plnofarebná. Graficky je spracovaná veľmi kvalitne, nápadito a kultivovane. Tlač je takisto na vysokej úrovni (Devin printing hous, s. r. o.).

Sprievodca archeologickou expozíciou...

Publikácia o Bratislave a jej slovenských, európskych a svetových rekordoch predstavuje mesto jedinečným kultúrno-historickým a vizuálne zaujímavým spôsobom. Spojenie zaujímavých textov a pestrého ilustračného materiálu poukazuje na výnimočnosť mesta v medzinárodnom kontexte.

Bratislava má bohatú históriu, úspešnú súčasnosť a oplýva pamiatkami či zaujímavosťami, ktoré sú jedinečné nielen z pohľadu Slovenska, ale i v rámci Európy a nájdu sa i mnohé svetové unikáty. V knižnej publikácii Rekordy Bratislavy sa zoznámi čitateľ so všetkými z nich. Hoci možno o nejaký čas budú niektoré rekordy prekonané, táto kniha bude akousi časovou schránkou zaujímavostí mesta v prvých dvoch dekádach 21. storočia.

V úvodnej časti publikácie sú spravované najväčšie zaujímavosti z dejín Bratislavy od čias Keltov, Rimanov, veľkomoravského obdobia, stredoveku a novoveku až po súčasnosť a všetky fakty, ktoré patria k raritám z pohľadu Slovenska, Európy a sveta. Jadrom publikácie je prezentácia kultúrno-historických pamiatok a osobností, ktoré sa viažu k Bratislave, výnimočných z pohľadu Slovenska a v medzinárodnom kontexte. Ďalší priestor je venovaný aj bratislavským kuriozitám či miestnym špecifikám a súčasťou publikácie je bohatá obrazová príloha

Faktografia o výsledkoch národnostnej politiky KSČ a socialistického štátu.

Monografia o chránených územiach na Slovensku.

Tvorba Jaroslava Klusa (1971) je rôznorodá. Okrem divadelných hier, básnických zbierok a poviedok sa prezentoval aj románmi Hodina vlka (2015) a Pseudologia phantastica (2017), za ktorý získal prémiu Literárneho fondu a cenu PEN klubu. Jeho ostatné dielo Sólista je predovšetkým románom o slobode a nezávislosti umelca, v tomto prípade i o slobode a nezávislosti jednotlivca, žijúceho v konkrétnej Čadci, v konkrétnej malomeštiackej spoločnosti v podmienkach socializmu a prechodu ku kapitalizmu. Jeho hlavným hrdinom je básnik Samuel Trewinský, ktorý sa podujal prerozprávať svoj štyridsaťročný životný príbeh. Retrospektíva sa premieta do presne vymodelovaných segmentov životného príbehu v konkrétnom čase a s konkrétnymi aktérmi, no tu a tam sú prestrihnuté rozprávačovými fiktívnymi dialógmi s osobami, ktoré priamo či nepriamo formovali jeho život (otec, Rudolf Sloboda, Dominik Tatarka) a ktoré sa podieľajú na budovaní pluralistického smerovania celej prózy. Láska k literatúre je naozaj silnejšia ako všetky ideológie, morálky a moralizmy. Cítiť ju z každej jednoduchej vety, z láskavého humoru i zo vzťahov k postavám a ich konaniu. Konkrétnosť a Klusova suverénna orientácia v realitách však chránia autora pred vytváraním akýchkoľvek idyliek. Opäť máme pred sebou prózu s ostrým kritickým nábojom.

Na juhovýchode Slovenska, medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu, stojí už trištvrte tisícročia mesto, ktoré sa svojím rozvinutým baníctvom a železiarstvom nezmazateľne zapísalo do priemyselnej histórie Európy. Priamo na jeho území sa kedysi ryžovalo zlato, v okolí zase celé generácie baníkov z bohatých podzemných žíl dobývali farebné kovy a železnú rudu. Aj svoj pôvodný názov vlastne dostalo podľa mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Rožňava postupom času vyrástla zo svojich baníckych a hutníckych koreňov a rozvinula sa do dôležitého sídla remeselnej výroby a školstva. Nezameniteľnú tvár jej dávalo priestranné námestie, dodnes pozoruhodne zachované, ktoré je najväčším stredovekým námestím štvorcového pôdorysu na Slovensku. Obklopené honosnými meštianskymi domami a sieťou ulíc je územím, kde sa sústreďuje väčšina tunajších architektonických pozoruhodností – renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor, ale predovšetkým gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie. Rožňava svojím zjavom dokonale zapadá do kraja, ktorý ju obklopuje, lebo horný Gemer je nesporne jednou z kultúrnych aj prírodných klenotníc Slovenska. Medzi kultúrne skvosty určite patria ikonické stavby šľachtických sídiel. Majestátna Krásna Hôrka, gotický hrad premenený na reprezentačné šľachtické sídlo, je svojou pozíciou na strmom kužeľovitom vrchu doslova neprehliadnuteľná. Alebo kaštieľ Betliar, ktorému štyri nárožné vežičky a anglický park s romantickými stavbami, jaskyňou a vodopádom dávajú priam rozprávkový vzhľad. Prírodným pokladom je zase jeden z našich úžasných národných parkov – Slovenský kras. Je najväčším krasovým územím planinového typu v strednej Európe a tiahne sa až po južnú štátnu hranicu. V zemi sa tu ukrýva vyše tisíctristo priepastí a jaskýň, ktoré boli spolu s jaskyňami susedného Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veru. Celý svet nám dal doslova písomný dôkaz o tom, aká je všetka táto nádhera vzácna. Tieto jedinečné fotografie sú zase obrazovým svedectvom toho, aká dokáže byť Rožňava so svojím okolím čarovná.

Zlaté Moravce so svojím okolím ležia v zaujímavo uzavretom prírodno- zemepisnom celku. Nazýva sa aj horné Požitavie, lebo priamo jeho stredom preteká rieka Žitava. Jej tichý tok doslova rozdeľuje územie medzi pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Tunajší kraj je akoby zložený z dvoch odlišných svetov. Od úpätí kopcov po Zlaté Moravce zostáva hornatý, aby sa potom na juh od mesta rozbehol z riečnych brehov na obidve strany do šírych rovín severného výbežku Podunajska. Pestrosť prírodnej krajiny pomohla vytvoriť jej kultúrnu rozmanitosť. Samotné mesto Zlaté Moravce malo dôležité postavenie už od úplných počiatkov bývalého uhorského štátu. Koncom stredoveku bolo centrom domínia, ku ktorému patrilo štrnásť obcí, a v 18. storočí spravovalo celú Tekovskú župu. Rovnako významné boli v dejinách neďaleké Topoľčianky. Ich očarujúci zámok bol dlhoročným letným sídlom česko-slovenských prezidentov a tamojší žrebčín je klenotom presahujúcim hranice Slovenska, lebo patrí k najvýznamnejším chovateľským miestam na svete. Podobne ako arborétum v obci Mlyňany, ktoré je zase jednou z najväčších botanických záhrad v Európe. Chovateľstvo ušľachtilých koní, vône starostlivo opatrovaných rastlín, nádherne udržiavané parky a podmanivé panorámy pohorí navôkol sú vari najlepšími symbolmi harmónie prírody a človeka, ktorú je tak fascinujúco cítiť v tejto výnimočnej končine Slovenska. Priam dokonale preto vyžaruje z neopakovateľných momentov, zachytených vo fotografických obrazoch Čarovných Zlatých Moraviec a ich okolia.

Kniha je putovaním po najkrajších prírodných rezerváciách, ktoré vznikli za účelom ochrany rastlín a živočíchov lesov, jazier, trstinových porastov, skál, stepí, potokov či riek. Kniha je objavovaním života v nich, ich typických rastlín a živočíchov.

Čo to vlastne prírodná rezervácia je? Možno si bude niekto myslieť, že je to pevne ohraničený celok územia, v ktorom kvitnú kvety a žijú len vybrané živočíchy, ktoré túto hranicu neprekročia ani nepreletia. Prírodná rezervácia je však vybraný celok prírodného prostredia za účelom ochrany rastlín a živočíchov so zachovaním pôvodného prírodného útvaru – lesa, jazera, trstinových zárastov, skál, stepí, potoka, rieky. Jednoduchšie povedané, je to taký les ako každý iný s obmedzenými možnosťami vonkajšieho zásahu človeka. Počas potuliek našimi prírodnými rezerváciami to sami zistíme.

Určité druhy živočíchov však nemusíme spozorovať až za tabuľou prírodnej rezervácie. Veď vták, zviera alebo motýľ nevie, že sa nachádza v chránenom území, to vie len človek. Živočích, ten sa pohybuje slobodne a zastaví sa obyčajne len tam, kde zistí, že tu má vhodné podmienky pre rozmnožovanie a získavanie potravy pre svoju existenciu. Tak sa teda poprechádzajme po turistických chodníkoch, cestách, stráňach a lúkach. Možno budeme mať šťastie…

Rota pracovného zboru za Slovenského štátu...

1000 naj v československu: kuriozity, rekordy, zaujímavosti...

Publikácia na veľmi aktuálnu tému, ktorú sme vydali v

Naše neveľké Slovensko má mnoho krásnych miest: vysoké hory, hlboké doliny, ka-menné hrady, jaskyne, lyžiarske svahy, prírodné plochy na kúpanie, kostoly i vzácne architektonické pamiatky. Hrdíme sa európskymi svetovými raritami. Okolo niekto-rých chodíme do školy, o iných sme počuli alebo čítali. S istotou viem, že sa do tejto knižky všetky naše NAJ nevošli. Vybrali sme tie, o ktoré sa zaujímajú deti. Knižka je dobrá pomôcka do školy, zábava do auta a iste sa bude páčiť aj rodičom. Najdôleži-tejšie je otvoriť oči, pozerať sa okolo seba a hľadať naše ďalšie NAJ.

S láskou Fifík a Bobina
Pre deti 8

Publikácia sleduje plánovanie a výstavbu Bratislavy v 20. storočí. Všíma si urbanistické zámery aj architektonické intervencie, pričom sa snaží postihnúť javy a procesy, ktoré sú pre Bratislavu charakteristické a dodnes determinujú jej urbanistickú štruktúru i priestorové vzťahy. Skúma vybrané miesta v mestskej štruktúre predstavujúce určitý typ priestorového problému. Zároveň venuje pozornosť javom, ktoré sa vzťahujú k premene mestskej štruktúry. Jedinečný praktický sprievodca pre odborníkov, ako aj laickú verejnosť, ktorá chce poznať históriu plánovania Bratislavy.
Kniha je dvojjazyčná, texty sú v

Agroenviromentálne programy pre Slovensko...

Školský atlas ČSSR.

Školský atlas ČSSR.

Ako ste cestovali v 80. rokoch :)
Mierka 1 : 400 000.

Atlas ortofotomáp. Mierka 1 : 6 000.
Bansko Bystrický ortofotomapový atlas je vyhotovený z aktuálnych farebných leteckých snímok vysokej kvality v mierke 1:6000. Predstavuje technický a estetický vrchol pohľadu na toto mesto a dokonale propaguje jeho krásu pri pohľade z lietadla. Nájdete v ňom názvy ulíc, námestí, vodstva a významných objektov, hranice častí mesta a register ulíc.

Barokovým klenotom Slovenska by sme mohli nazvať kaštieľ vo Svätom Antone. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Banskej Štiavnice, prvého slovenského mesta zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kaštieľ na úpätí legendami opradeného vrchu Sitno, najvyššieho končiara Štiavnických vrchov, dala v rokoch 1744-1750 postaviť vplyvná uhorská šľachtická rodina Koháryovcov. Po sobáši poslednej koháryovskej dedičky Márie Antónie Gabriely s príslušníkom nemeckého kniežacieho rodu Ferdinandom Jurajom Coburgom roku 1816, v ďalšom zveľaďovaní kaštieľa pokračoval významný nemecký rod Coburgovcov.

Život týchto dvoch výnimočných šľachtických rodov pripomínajú zbierky Svätoantonského múzea, okrem iného neskorobarokové fresky aj unikátny orgán v kaplnke, vzácny nábytok, porcelán, obrazy, plastiky, poľovnícke trofeje, ale aj iné historické pamiatky.
V úvode sa čitateľ oboznámi s históriou a významnými vlastníkmi kaštieľa s rodmi Koháryovcov, Coburgovcov a posledným majiteľom bulharským cárom Ferdinandom. V publikácii vynikne krása svätoantonských interiérov, čitatelia v nej nájdu všetkých 31 miestností podrobne predstavených slovom aj obrazom: Schodisko, Rodová galéria, Audienčný salón, Hlavný salón, Čínsky salón, Zlatý salón, Kabinet, Hudobný salón, Izba pre komornú, Bulharský salón, Fajčiarsky salón, Rodičovská spálňa, Knižnica, Jedáleň pre 24 osôb, Chodba, Chodba južného a západného krídla, Barokový salón, Zrkadlový salón, Cisársky salón, Veľká herňa, Dámsky čajový salón, Hosťovská izba, Biedermeierovský salón, Tirolská poľovnícka jedáleň, Červený salón, Spálňa s modrými vtáčikmi, Dámska prezliekáreň, Pracovňa Filipa Coburga, Lujzin salón, Kaplnka Nanebovzatie Panny Márie, Poľovnícka expozícia. Okrem tohto je v publikácii zahrnutý aj zámocký park s jazerom, kaskádami, vzácnymi drevinami, umelou jaskyňou. Ale aj jedinečná celoslovenská akcia s názvom Dni svätého Huberta.

Kvalitu diela zabezpečujú mená autorov. Pod populárno-náučné texty sa podpísali vedúce pracovníčky Múzea vo Svätom Antone Mária Ďurianová a Monika Maňkovská. Fotografie interiéru aj exteriéru kaštieľa aktuálne nafotografovali autori niekoľkých kníh o Banskej Štiavnici Vladimír Bárta a Vladimír Barta ml.
Texty sú v troch jazykoch, okrem slovenčiny aj v angličtine a nemčine.