Malá fotoprechádzka po Slovensku.

Slovensko-nemecký fotosprievodca po krásach a miestach Slovenska.

Veríme, že táto rozsahom neveľká kniha bude vhodným sprievodcom všetkých, ktorí chcú spoznávať pôvabnú krajinu v srdci Európy - čarokrásne Slovensko...

Fotograficko-vlastivedná publikácia o strednom Slovensku.

Kniha Banská Štiavnica Tajchy panoramatické je nová unikátna kniha, ktorá Vám predstaví prvé mesto UNESCO na Slovensku, Banskú Štiavnicu. Rozšíri Vaše poznatky nielen o meste, ale aj o jedinečné, historické, vodné diela TAJCHY.

Fotopublikácia prinášajúca krásy Prešovského kraja...

Publikácia predstavuje výber národných kultúrnych pamiatok reprezentujúcich hrady, kaštiele, kostoly, kláštory, archeologické náleziská, stredovekú nástennú maľbu, pamiatky národnej histórie. Snaží sa priblížiť ich význam a poukázať na pestrú škálu hodnôt, ktoré reprezentujú.

Publikácia je postavená na vyváženej textovej a obrazovej informácii. Prehľadne usporiadané krátke výstižné charakteristiky pamiatok sú doplnené farebnou fotografiou ich súčasnej podoby. Jedným zo základných zámerov publikácie je priblížiť tieto mimoriadne hodnoty čo najširšiemu publiku. Tomu má napomôcť aj rovnocenné umiestnenie textov v anglickom a nemeckom jazyku, ktoré zároveň ponúka využiť publikáciu pre reprezentačné účely.

Texty v slovenčine, angličtine, nemčine.

Fotopublikácia o Bratislave a Slovensku.

Veľká reprezentačná publikácia bola ocenená ako najkrajšia kniha Slovenska.

Predstavuje Slovensko podľa územného, administratívneho členenia na osem regiónov – krajov. Veľkoplošné farebné fotografie sú vzorkou prírodných krás, historických miest, hradov, zámkov a kaštieľov, kostolov, technických pamiatok, ľudovej architektúry, folklóru, turistických zaujímavostí, ale aj života a práce ľudí v jednotlivých regiónoch – krajoch a okresoch.
Texty v slovenčine, angličtine a nemčine.

Prvá polovica publikácie je venovaná Bratislave, najmä jej historickej architektúre. Druhá časť publikácie predstavuje výber najzaujímavejších pamätihodností Slovenska: mestá, hrady, kostoly a nevšedne krásnu slovenskú prírodu.Texty v slovenčine, angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine.

Slovenský vklad ľudskosti do celoeurópskych integračných snažení.

Nový román Márie Bátorovej zachytáva život intelektuálov súčasnej Bratislavy. Pútavo vykresľuje nielen atmosféru ich stretnutí, ale aj osudy troch generácií v pohnutom období začiatku tretieho tisícročia, keď formujúca sa demokracia vyplavuje na povrch stigmy minulosti. Vynikajúco zachytáva nielen psychológiu jednotlivých postáv, ale vytvára aj mozaiku najaktuálnejších spoločenských problémov. Autorka rieši v zážitkoch postáv popri principiálnych otázkach slobody a služby štátu či významu náboženstva pre modernú spoločnosť problémy emigrácie a núteného exilu, ako aj základné medziľudské vzťahy, ako sú láska a rodinné putá. Vo filozofickej rovine rozoberá existenčnú bázu, vnútornú platformu, na ktorej stojí rovnováha moderného človeka – pomyselný stred – etická norma, od ktorej sa spontánne vzďaľujeme a vedome sa k nej vraciame, ak máme silu a odvahu žiť plnohodnotný život. Román Stred s vnútornou drámou postáv je moderný román, plný úvah o zmysle života a jeho naplnení.

Príbeh o slovenskej rodine Bukovských, ktorej členov osud odvial do všetkých kútov sveta, je vyrozprávaný z pohľadu Narcisy, Jazmíny, Kamily a ich priateľky Evy. Rozprávanie zahŕňa veľké a malé politické udalosti vtedajšieho Československa: Pražská jar a obdobie normalizácie, nežná revolúcia, ale aj korupcia a uprednostňovanie pri prideľovaní pracovných miest a prijímaní na vysoké školy.

Medzi matkou a štyrmi dcérami vznikajú konflikty, ktoré trvajú celé roky. Matka od nich priveľa požaduje, nikdy ich nepochváli, zaťahuje ich a ich priateľku do rozličných intríg. V pozadí všetkého sa dá tušiť rodinné tajomstvo, ktoré rodinu vážne zaťažuje a odhalí sa až po mnohých rokoch. O zvyšok sa postará socializmus. Systém rozdúchava nedôveru medzi jednotlivcami, vyžaduje kolektívy, ktoré však nefungujú. Rodina sa rozpadáva: Narcisa hneď v roku 1968 emigruje do Ameriky, Jazmína o rok neskôr do Rakúska, Eva sa pre emigráciu do Rakúska rozhodne v roku 1976. Zoznámime sa s príbehom Narcisy, ktorá z materiálneho hľadiska dosiahne v Amerike všetko, no napriek tomu ochorie z túžby po domove.

Jazmína odláka Eve rakúskeho snúbenca, odíde do Viedne a vydá sa zaňho. Z nádejnej klaviristky sa stane dvojnásobná matka a učiteľka hudby. Najmladšia Kamila sa vydá za Slováka a ostane v Bratislave, zmieri sa s režimom a naučí sa, ako z neho vyťažiť čo najviac. Eva, ktorá prechádza klasickou cestou utečeneckého tábora v Traiskirchene, píše reportáže o vtedajšom východnom bloku do rakúskych novín. Počas náhodnej návštevy Bratislavy Eva objaví v novinách oznámenia o úmrtiach – dozvie sa, že najmladšia z troch sestier tragicky zahynula. Eva pozbiera všetku svoju odvahu a vyberie sa za Kamilinými rodičmi, aby sa dozvedela, čo sa stalo.

Priestor: je to dielo z mestského prostredia, konkrétne z Bratislavy z pomyselnej Smaragdovej ulice. Tu v činžovom bloku 4/B žijú všetci hrdinovia. A žijú jedinečným spôsobom: najstaršia generácia na dôchodkoch, živená večnou túžbou, sníva o dávnom, zašlom, čarovnom, o mladosti. Stredná, produktívna generácia v expanzii do života, s kolíziami v práci, láske a smerovaní. A najmladšia, pokolenie v rozlete, na štúdiách i v každodennej práci nesie so sebou ten najsvetlejší obraz budúcnosti. Je to obraz romanticky čistý. Priestorom Bednárovej prózy je bratislavský obytný činžiak, kde sú `partaje` nájomníkov, je to v istom zmysle ľudské silo naukladaných osudov, vzťahov. Tu sa odohrávajú minulé i prítomné drámy, presahujúce do regionálneho zázemia konajúcich postáv. Autor pod strechu bloku 4/B zhromaždil čo najširší okruh, zhromaždil tu tak povediac celé Slovensko.

Hromový zub je prvý diel epického diela Role, v ktorom Bednár približuje osudy rodiny Sitárovcov z dediny Dubová. Závan nových čias a novej techniky do starosvetského ospanlivého dedinského života sa nestretal vždy s rovnakým prijatím. Prinášal so sebou trpkosť, nevraživosť a nedôveru. V románe spracúva autor históriu slovenskej dediny a slovenského roľníctva od roku 1913 po dvadsiate roky...

Šándorovce a Vajdíkovce sú dve susediace, ale i súperiace obce. Aj vo futbale. Šándorovčania chcú v rozhodujúcom zápase poraziť Vajdíkovčanov, preto zháňajú dobrého hráča — libera.
Príbeh o kúpe libera a o čachroch okolo futbalu je len zámienkou, len terénom, na ktorom sa pracuje, a ako vždy u Vlada Bednára príbeh pomaly plynie. Hlavným zámerom nie je, kam dospeje, dôležité je, čo potok príbehu zanechá vo svojich meandroch. A zanecháva tam mnoho života, mnoho malých bied, nešvárikov, lacných vecí, ktoré sa tvária bohato, a bohatstvo, o ktorom vieme, že sa ukáže lacným. V románe je veľa komických situácií, nie je to však text satirický, ale humoristický. Je tu veľa z bednárovskej úsmevnosti, dobromyseľných úsmeškov a posmeškov. Zrkadlo, ktoré autor nastavuje, je láskyplné, a to je veľké plus tejto knihy, ktorá pobaví i rozveselí čitateľa.

Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1.máju 2004)

Fotopublikácia o Malej Fatre.

Jedna sa o knihu symbolov, náznakov a smerovaní, ktoré nemajú začiatok ani koniec takisto ako práca na nej,
pretože vo chvíli, keď túto knihu beriete do rúk, zapadá dnešný deň už kdesi za obzor... ako do obálky plnej nových fotografií...
Fotografie Buhuslava Zemiara so sprievodným slovom Stanislava Bellana. Fotografické pohľady Slovenska spojené s krátkymi poetickými textami. Krásne spracovaná knižka.

Kniha o Slovenskom národnom povstaní z pohľadu 13-ročného chlapca.

Bratislavský (prešporský) rodák Karl Benyovszky (1886 – 1962) systematicky mapoval svoje rodné mesto. V tejto dokumentácii minulosti a súčasnosti nemohla chýbať židovská komunita. Obrázky prešporského geta približujú dejiny i súčasnosť starobylej, dnes už neexistujúcej časti Bratislavy. Ilustrujú kultúru a myslenie, určované Tórou, ovplyvňované modernou dobou. Tieto ilustrácie však Karl Benyovszky “nekreslil” sám, ale si pribral erudovaného pomocníka v osobe Josefa Grünsfelda juniora. V predslove k prvému vydaniu (vyšlo v roku 1932) mu “prvý autor” ďakuje za pochopenie, spracovanie hebrejského slovníka a pomoc pri zbere potrebných údajov.
O Karlovi Benyovszkom vieme všeličo: kedy sa narodil, kedy a kde zomrel, čím sa zaoberal, prečo musel skončiť ďaleko od rodiska, ktoré tak miloval. Josef Grünsfeld jr. okrem mena a nesporného židovského pôvodu predstavuje veľkú neznámu: nepoznáme o ňom nič konkrétneho, priam symbolicky chýba aj v zozname bratislavských židov z roku 1940. Môžeme si len domýšľať, že podobne ako väčšina jeho spoluveriacich, nenávratne zmizol v dyme koncentračných táborov. Ostali iba Obrázky z prešporského geta. Doslovne: veď táto stará židovská štvrť (hoci neskôr, v inej totalite), neprežila likvidáciu svojich pôvodných obyvateľov a nenávratne sa stratila z mapy mesta. Najskôr zmizli ľudia, potom aj budovy a s nimi “genius loci”. Súčasník nemá možnosť obdivovať Feiglerovu či Milchovu synagógu, uličky starej židovne, chátrajúce domy plné histórie, ľudí, ktorí sa možno líšili svojou vierou a spôsobom života, práve tým však dotvárali nezabudnuteľný kolorit mesta, ktorého boli od nepamäti súčasťou. Z prešporského geta a jeho obyvateľov ostali len nostalgické spomienky pamätníkov, slabnúci dych atmosféry minulosti, obrázky Karla Benyovszkeho a Josefa Grünsfelda juniora...