Sprievodca náučným chodníkom prielom Hornádu.

Fotopublikácia o Veľkej Fatre.

Kniha Dóm, Katedrála svätého Martina v Bratislave má pre dejiny, ako aj reprezentatívne účely mesta i celého Slovenska veľký význam. Je v novodobých dejinách Bratislavy prvá svojho druhu. Unikátna je výnimočnosťou fotografických záberov, zachytávajúcich korunovačný chrám z takých pohľadov, v akých ešte nikdy neboli publikované. Popri fotografiách vyniká i čitateľsky pútavý a na vysokej odbornej úrovni spracovaný text, ako aj grafické stvárnenie publikácie. V neposlednom rade treba ubezpečiť, že kniha je vyhotovená v najvyššej v súčasnosti možnej kvalite.

Kniha určite poslúži ako dar pri štátnických návštevách, významných reprezentatívnych, pracovných, ako aj súkromných udalostiach. Predstavuje nový míľnik v publikovaní kultúrneho dedičstva Bratislavy a Slovenska. Ako taká sa tiež stáva neoddeliteľnou súčasťou hodnotných verejných i osobných knižných zbierok. Kombinácia jedinečného vizuálneho a čitateľského zážitku, ktorý kniha ponúka, jej dáva ašpiráciu získať najvyššie ocenenia odbornej i laickej verejnosti.

Hana Zelinová (1914 – 2004) – prozaička a dramatička, autorka kníh pre deti a mládež, právom patrí medzi najúspešnejších slovenských spisovateľov. Jedným z vrcholov jej tvorby je historická trilógia Alžbetin dvor (1972), Volanie vetra (1974) a Kvet hrôzy (1977, zachytávajúca dramatické osudy turčianskeho zemianskeho rodu od konca 18. storočia až po súčasnosť. Prvý diel tejto románovej ságy, ktorý po rokoch ponúkame čitateľom v novom vydaní, sa stal predlohou úspešného rovnomenného televízneho seriálu (1986).

Hlavný hrdina a zároveň rozprávač Filip Fabici vyrastá bez rodičov na Alžbetinom dvore, v jednom z najkrajších kaštieľov v Turci i v celom Hornom Uhorsku. O pohnutej histórii svojho rodu, nad ktorým visí kliatba, sa dozvedá od poručníka Jakuba a starej matky Júlie. Postupne vychádza najavo, že príčinou všetkého nešťastia, čo sa valí na Fabiciovcov, je takzvaný kódex Filipovho prastarého otca Mathiasa, ktorým Mathias Fabici ustanovil, že po smrti jeho ženy Alžbety Castiglione nesmie na Alžbetinom dvore už nikdy žiť nijaká Alžbeta…

Po románoch Alžbetin dvor a Volanie vetra vrcholí slávna turčianska trilógia Hany Zelinovej záverečnou časťou s názvom Kvet hrôzy, ktorú vám prinášame v novom vydaní.
Hrdinami Kvetu hrôzy sú legitímni i nelegitímni potomkovia zemianskeho rodu Fabiciovcov, ktorého pohnuté osudy poznačené rodinnou kliatbou sa odvíjali v rozpätí vyše stopäťdesiatich rokov na majetku zvanom Alžbetin dvor. V troch románoch Hany Zelinovej ožíva jej rodný Turiec – stávame sa svedkami, ako sa cezeň rozbehne Košicko-bohumínska železnica, sledujeme, ako ho poznačia hrôzy svetových vojen, a napokon sa tu narodia deti, ktoré už ani nebudú vedieť o tom, že pochádzajú z fabiciovského rodu. Tak ako v prvom diele trilógie Mathias Fabici, v poslednej časti Daniel de Liess píše priznanie k svojim skutkom pre tých, čo prídu po ňom. Ale mladá právnička, Danielova príbuzná a chovanica Daniela Kemková, ktorá ho má na jeho vlastnú žiadosť posmrtne súdiť, sa rozhodne, že svojim deťom neprezradí nič o jeho premárnenom živote, lebo tie sa narodia už do nových čias a budú počúvať „celkom iné rozprávky“.

Kniha Trenčín – retro je pohľadnicovou prechádzkou po Trenčíne v rokoch 1948 až 1989. Ponúka obraz mesta v období socializmu ako o tom vypovedajú v tej dobe vydané pohľadnice a niektoré fotografie. Kniha pripomenie Trenčanom ako vyzeralo a čím žilo ich mesto pred relatívne krátkym obdobím.

Z histórie ROH...

V knihe "Okolo Slovenska po hraniciach" je opísaný príbeh pešieho prechodu so skupinku nadšencov po hraniciach Slovenska. Kniha je v pevnej väzbe. Obsahuje vyše 200 strán a je okrem textovej formy je plná farebných dokumentačných záberov.

Táto knižka vás presvedčí o tom, že slovenské dejiny sa písali aj na východ od Tatier. Dozviete sa o pozoruhodných udalostiach z dávnej i menej dávnej minulosti Spiša, Zamaguria, Šariša, Abova, horného a dolného Zemplína. Ocitnete sa uprostred krvavej bitky pri Rozhanovciach, v ktorej Matúš Čák takmer zajal uhorského kráľa. Na Zádielskej planine stretnete zbožného kráľa Ladislava v boji proti hordám ázijských lúpežníkov. V Slanských vrchoch spolu s chamtivým pastierom odhalíte poklady, akých nikde inde na svete niet. V Raslavickom kaštieli sa pozhovárate s ruským cárom Alexandrom a odhalíte záhadu tajuplnej vraždy. A obrovské množstvo iných podivných i neslýchaných udalostí, zvestí a tajomstiev na vás čaká v takmer stovke príbehov, ktoré vám vyrozpráva erudovaný znalec histórie a zberateľ povestí z východu Slovenska.

Vlastivedno-historicko-fotografická publikácia o Matici slovenskej.
Monografia vychádza pri príležitosti osáv 125. výročia založenia Matice slovenskej ako reprezentačná publikácia určená širokej čitateľskej verejnosti.

Fotopublikácia o Československu 60. rokov...

Román 1.diel.

Slovenská klasika.
Román sa odohráva vo vinohradníckom kraji západného Slovenska v rokoch 1905-1925. Na osudoch rodiny Urbana Habdžu autor vykresľuje biedny život zadĺženej vinohradníckej rodiny a jej urputnom boji proti spojeným silám dedinských boháčov, statkárov a bankárov. Je to obraz trpkého osudu dediny pred prvou svetovou vojnou i po nej, keď sa síce štátne zriadenie zmenilo, no pijavice na tele ľudu ostali, ba dokonca pribudli k nim povojnoví zbohatlíci.

V Drevenej dedine sa autor usiluje zachytiť prechod od dediny patriarchálnej a kapitalistickej k dedine socialistickej, ktorá prechádza od primitívnej individuálnej malovýroby k družstevnej veľkovýrobe a spolu s tým premieňa i celý svoj charakter, svoje spoločenské vzťahy, svoj predstavový svet, celé svoje životné zacielenie. Autorovi sa podarilo preniknúť a absorbovať všetky nekonečné podrobnosti tejto zmeny.[3] Téma románu je o združstevňovaní povojnového slovenského vidieka. Dej sa odohráva na Orave, hlavnú tému deja tvoria osudy troch generácií roľníckej rodiny. Dej sa točí hlavne okolo postavy starého Púplavu, ktorý po skončení druhej svetovej vojny začne organizovať nový život v dedine a bojuje za opätovné vybudovanie osady Mrzáčky, ktorú na sklonku vojny vypálili nemeckí vojaci.

V Drevenej dedine sa autor usiluje zachytiť prechod od dediny patriarchálnej a kapitalistickej k dedine socialistickej, ktorá prechádza od primitívnej individuálnej malovýroby k družstevnej veľkovýrobe a spolu s tým premieňa i celý svoj charakter, svoje spoločenské vzťahy, svoj predstavový svet, celé svoje životné zacielenie. Autorovi sa podarilo preniknúť a absorbovať všetky nekonečné podrobnosti tejto zmeny.[3] Téma románu je o združstevňovaní povojnového slovenského vidieka. Dej sa odohráva na Orave, hlavnú tému deja tvoria osudy troch generácií roľníckej rodiny. Dej sa točí hlavne okolo postavy starého Púplavu, ktorý po skončení druhej svetovej vojny začne organizovať nový život v dedine a bojuje za opätovné vybudovanie osady Mrzáčky, ktorú na sklonku vojny vypálili nemeckí vojaci.

Román, námet ktorého autor čerpal z vinohradníckej obce Dubníky, teda kraja, ktorý opísal už v Červenom víne. Odohráva sa v období 2. svetovej vojny a vyniká útočnou satirou až výsmechom všetkého zlého a protiľudového, najmä pokrivené mravy malomeštiackej inteligencie a kňazov s ich morálkou a protiľudovou podobou...

Slovenská klasika - román z obdobia Slovenského štátu.

Fotograficko-faktografická publikácia o životnom prostredí a prírode Československa.

Román je dejove situovaný kdesi na západné Slovensko do prostredia malého mestečka a je zaľudnený množstvom najrozmanitejších plnokrvných postáv či figúrok typických pre toto prostredie. Hlavnou hrdinkou je mladá učiteľka Tereza, vitálna žena, ktorá si spočiatku len tak z roztopaše zaumieni napáliť a vydráždiť „sviečkové baby", malomestskú remeselnícku, obchodnícku a úradnícku honoráciu a rozhodne sa ísť za krstnú mater cigánčaťu. Tento Terezin čin pochopí malomestská vrchnosť ako nebezpečné politikum, ba priam ako protištátnu provokáciu. Celý prípad rozbúri dovtedy tiché a zatuchnuté mestečko. Dôjde k ostrej diferenciácii jednotlivcov a jednotlivých skupín obyvateľstva. Tí, čo sú proti režimu, učiteľkin čin schvaľujú, tí, čo sú za, ho odsudzujú. No ani gardistickí vládcovia sa neodvážia krst zakázať, ale využijú ho na to, aby „odhalili" odporcov režimu, ktorých hlavným predstaviteľom je podľa nich Ivan Šefčík, Terezin najbližší priateľ.

PhDr. Viera Hlavová, CSc. (1951), je vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa novodobými dejinami Slovenska s dôrazom na obdobie po 2. svetovej vojne a na agrárny vývoj na slovenskom vidieku v 50. rokoch 20. storočia. Je spoluautorkou práce Kapitoly z dejín sociálnodemokratického hnutia na Slovvensku (1996), publikácie Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989, 1. zv. (2001) a chronologického prehľadu slovenských dejín od najstarších čias do súčasnosi DejinySlovenska. Dátumy., udalosti, osobnosti (2007), koeditorkou chronológie a dokumentov Novebňmber 1989 a Slovensko (1999) a Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod (2002), ako aj autorkou viacerých vedeckých štúdií.

Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20.storočia.

Medaila — kúsok kovu, no ked ju držíme v ruke, musíme obdivovať zručnosť umelca, ktorý vedel bohatý obsah a jemné detaily stvárniť na takej malej plôške. Do medailérskeho umenia a jeho histórie nás v tejto publikácii zasväcuje PhDr. Jozef Hlinka, CSc, vedúci numizmatického oddelenia Slovenského národného múzea v Bratislave. Jadro publikácie tvorí kremnické medailérstvo, ktoré v 16. a 17. storočí dosahuje umelecký vrchol a jeho portrétne a morové medaily možno zaradiť medzi vrcholné práce toho druhu v európskom meradle. I keď v neskorších storočiach si najvýznačnejších rytcov vedelo získať cisárske mesto Viedeň a jeho rytecká akadémia, čím klesol význam kremnických prác, vznikla tu tradícia tvoriaca základ svetovej úrovne nášho súčasného medailérstva. Osobitnú kapitolu tvoria bratislavské korunovačné medaily (polovica 16. až polovica 19. storočia). Dávali si ich raziť uhorskí králi na pamiatku svojej korunovácie a sú cenným dokumentom obdobia, keď bola Bratislava hlavným a korunovačným mestom celého Uhorska.
Publikácia je prvým súhrnným spracovaním tejto témy u nás a dopĺňa ju takmer 150 čiernobielych a farebných fotografií.