Pre Pavla Dinku, skalického rodáka, podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov, je rodné mesto inšpirujúcou živou vodou. Autorsky sa podpísal pod knihy Skalica a Skaličania v literatúre, František Buchta – Skalica a Záhorie, Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne (VSSS, 2015) – najmä tá posledná sa stretla u čitateľov s veľkým ohlasom. Nie náhodou získala viacero domácich literárnych ocenení, dokonca Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži (OIV) ju v roku 2016 poctila čestným uznaním. P. Dinka prichádza najnovšie s ďalšou knihou, ktorá má príslovečný názov Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka, ktorá je voľným pokračovaním Skalických búd. Inšpirovaný čitateľským záujmom i ďalšími novými podnetmi sa rozhodol opäť chopiť „našskej“ témy, tentoraz v širších konotáciách, najmä v súvislosti s fenoménmi Skalického rubína a Skalického trdelníka, ktoré sú nositeľmi certifikátov Európskej únie – prvý chráneného označenia pôvodu (CHOP) a druhý chráneného zemepisného označenia (CHZO). Oba produkty si samy píšu svoje príbehy, skrývajú sa za nimi predovšetkým ľudia, človečinu cítiť v ich vôni, chuti, lahodnosti, v príjemnej vláčnosti na jazyku. Kniha sa delí na dve časti – prvá sa nazýva Skalický rubín a druhá Skalický trdelník – a na dve samostatné textové a fotografické prílohy. V prvej sa prostredníctvom ôsmich kapitol dozviete zaujímavosti o pôvode Skalického rubína, o jeho ceste za európskym certifikátom i podmienkach jeho výroby, balenia, propagácie a balenia. Čitateľa akiste zaujme i to, ako tento vínny mok inšpiroval tvorbu umelcov, spisovateľov, básnikov, ľudovú kultúru, tradície a zvyky. V druhej časti publikácie (v piatich kapitolách) nechýbajú pútavé texty o minulosti, prítomnosti aj budúcnosti Skalického trdelníka, o jeho pôvode, o tom, ako sa dostal do Skalice, o gazdinkách, ktoré sa postarali o jej uchovanie a rozšírenie, ale i o súčasných výrobcoch, ktorí nadväzujú na kulinárske tradície tejto vzácnej sladkej dobroty. Kniha je v exkluzívnom prevedení, obsahuje vyše tisícku fotografií, ktorých autormi sú Eduard Timko, Samuel Timko, Valéria Dinková, Miroslav Póša a mnohí ďalší. Dopĺňajú ju bohaté prílohy, resumé v slovenčine a angličtine, registre a, prirodzene, zoznam literatúry. Pod autorstvo obálky sa podpísal Eduard Timko, grafická úprava je dielom Ateliéru EDO, s. r. o. Knihu vydal Pavol Dinka v spolupráci s Vínnou cestou Záhorie, o. z., Skalica.

Tretím zväzkom, ktorý obsahuje šesťdesiatšesť rozprávok, završujeme kompletné vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok. Od ich prvého vydania vo vydavateľstve prešlo takmer sedemdesiat rokov, preto sme novú úpravu textu zverili Jane Pácalovej, ktorá sa v Slovenskej akadémii vied venuje slovenskej rozprávke.
Počas dvoch storočí, keď Dobšinského rozprávky vychádzali v rôznych vydaniach, podobách a prerozprávaniach, stali sa neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Cesta rozprávky k slovenskému čitateľovi však nebola jednoduchá.
Ako prvý začal rozprávky cielene zbierať a uvažovať o ich význame Samuel Reuss. Podľa Reussa sa v rozprávkach zachovali dávne udalosti či predstavy ľudí o svete. Ľudovít Štúr a Ján Francisci považovali rozprávky za prorocké – videli v nich budúcnosť Slovanov, teda Slovákov. Štúr dokonca prirovnával rozprávky s témou zakliatia k osudu národa: „Rozprávky o zakliatí sú o našom národe – aj on je zakliaty a čaká ho oslobodenie.“
Práve Francisci sa podujal na vydanie prvej zbierky rozprávok v roku 1845, koncom päťdesiatych rokov ho nasledovali Pavol Dobšinský a August Horislav Škultéty. Začiatkom osemdesiatych rokov vydal napokon Pavol Dobšinský Prostonárodné slovenské povesti – prvú ilustrovanú zbierku slovenských rozprávok, vďaka ktorej vstúpili rozprávky do vedomia slovenských čitateľov najintenzívnejšie.
Pavol Dobšinský je právom najznámejším slovenským rozprávkarom: celý svoj tvorivý život zasvätil popri iných aktivitách zbieraniu, vydávaniu a vysvetľovaniu významu rozprávok. Hoci sa postaral o vydanie slovenských rozprávok dvomi rozsiahlymi knihami – Slovenskými povesťami (1858 – 1861) a Prostonárodnými slovenskými povesťami (1880 – 1883), mal starosť aj o rukopisné zbierky, na základe ktorých obe knihy pripravil. Krátko pred smrťou napísal Škultétymu naliehavý list, v ktorom ho žiadal, aby tieto zbierky zachoval pre budúce potomstvo: „Brat môj drahý, už sa k večeru života chýlime a kloníme… U mňa je všetko zapakované v doskovej kisni a v jednom malom balíku… Pri mojej chorľavosti mi dlho nedalo pokoj, ako zachrániť pre našich vnukov a pravnukov všetky poklady. Treba ich ukryť pred ľudskou hlúposťou a zlobou! Brat Janoška všetko vezme so sebou na vozík a dopraví to do úkrytu jasenovského kostola…“
Dobšinský si napokon o rukopisy robil zbytočnú starosť. Zachovali sa a sú uložené v bezpečí archívu ako svedectvo starých čias aj práce (nielen) Pavla Dobšinského. A jeho rozprávkové knihy si čulo žijú vlastným životom. Veríme, že to tak bude aj najmenej ďalších sedemdesiat rokov.

Píše sa rok 1620, na Trenčianskom hrade sa chystá stretnutie evanjelickej šľachty a mesto je pred jarmokom plné žoldnierov Gabriela Betlena. Na trhy v slobodnom kráľovskom meste sa schádzajú obchodníci zo širokého okolia i Čiech. Župan Gašpar Ilešházi má spečatiť spojenectvo so sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom svadbou svojej jedinej dcéry. Náhla smrť troch strážcov v hradnej bašte však môže všetko prekaziť. Po vrahoch niet ani stopy a zmizol aj poklad nesmiernej hodnoty, o ktorom takmer nik netušil. V okolí sa potulujú Turci a hovorí sa aj o spojencoch katolíckeho cisára Ferdinanda II.. Županove plány sú ohrozené. Zdá sa, že pomôcť by mohol Betlenov dôverník rotmajster Ján Werner a jeho druhovia. To by však nesmelo dôjsť k roztržke s veliteľom hradného vojska. Werner sa s vypätím všetkých síl snaží vypátrať zlodejov pokladu a uhorskej kráľovskej koruny. A hoci šťastie mu vôbec nepraje, vie, že v hre je oveľa viac než jeho česť!

Ak máte radi chuť tradičnej domácej kuchyne, táto kuchárska kniha je pre vás ako stvorená.
Nájdete tu viac ako 2 850 receptov na tie najrozmanitejšie pochúťky.

Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória.

V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe.

Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.

V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu...

Kniha sa odohráva na rozhraní 13. a 14. storočia, keď sa Uhorsko po vymretí Arpádovcov zmietalo v urputných bojoch o kráľovskú korunu. Ústrednou postavou je nemanželská dcéra Matúša Čáka Trenčianskeho. Sledujeme jej citové dospievanie na Trenčianskom hrade, kde ju pritúlila z biedy hradná pani, ako živú výčitku nespratnému, rozkošníckemu mocipánovi, jej hľadanie pevnejšej životnej podstaty, až do chvíle, kedy zakotví na Zvolenskom hrade slávneho, vzdelaného magistra rytiera Donča.
Ide o dievčenský príbeh, svet dievčensky videný a žitý, no vždy len na pozadí otcovej železnej vôle a zvole, na pozadí všetkých krutostí tej doby.

Zlata Dônčová vo svojom poslednom románe Pani z Kamenného domu odkryla jednu z dôležitých kapitol slovenskej histórie. Dej knihy sa odohráva v Trnave v posledných tridsiatich rokoch 18. storočia. Autorka zachytáva úsek z čias panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II., známeho zavádzaním nových reforiem.
Osvietenstvo zohralo veľmi dôležitú úlohu aj u nás. Trnava je v tom čase jedným z významných stredísk kultúry a vzdelanosti na Slovensku. Má svoju univerzitu s filozofickou, teologickou, právnickou a lekárskou fakultou, na ktorej vyučujú aj profesori slovenského pôvodu a navštevujú ju mnohí slovenskí poslucháči, medzi nimi aj viacerí bernolákovci.

Autor sa podujal napísať encyklopedické dielo Slovenská vlastiveda, ktoré má poslúžiť slovenským učiteľom, deťom, ale aj dospelým, a ktorého zmyslom je v 7 dieloch prezentovať udalosti a osobnosti jednotlivých slovenských žúp v obciach, mestečkách a mestách od prvej písomnej zmienky cez najdôležitejšie historické udalosti príťažlivým spôsobom, aby sa z čítania tejto knihy stalo dobrodružstvo poznávania. Slovenská vlastiveda je výbornou doplnkovou učebnicou k predmetu vlastiveda.

Vynikajúci spisovateľ vo veľkolepo koncipovanom projekte Slovenskej vlastivedy pútavo sprítomňuje najpozoruhodnejšie osobnosti a historické udalosti jednotlivých krajov Slovenska. Štvrtý zväzok, venovaný Nitrianskemu kraju, prináša fascinujúci pohľad na mestá, obce, prírodné pozoruhodnosti kraja, ktorého dejiny siahajú až do čias Veľkej Moravy. Nech prichádzate k mestu Nitra z akéhokoľvek smeru, prvé, čo vás ohromí, je majestátnosť starobylej Nitry. Najmä to, ako je zasadená do slovenskej prírody. Polohu mesta Nitra určujú vrch Zobor a rieka Nitra. Nitrianska župa je na juhu orámovaná dravým tokom Dunaja, do ktorého sa vlievajú tri slovenské rieky: Váh, Hron aj Ipeľ. Časť charakteru župy a ráz krajiny v Požitaví určuje rieka Žitava, ktorá pramení vo Veľkej Lehote. V povodí spomínaných životodarných riek sa rozložili Slováci, aby v úrodných krajoch ako roľníci dopestovali úrodu a v severnejších krajoch ako baníci hľadali v zemi poklady. Po nitrianskom vojvodstve a Veľkomoravskej ríši sa územie Slovenska začlenilo do Uhorského štátu.
Mozaiku unikátnych informácií o dejinách a dejateľoch kraja dotvárajú úryvky diel a bohatý obrazový materiál – fotografie dobových dokumentov, portrétov, pamiatok a pod.

Rešpekt voči tradíciám nám velí, aby sme prijali hodnoty, ktoré pre sebavedomie Slovákov ako moderného európskeho národa, znamenal objav prítomnosti starých Slovákov - Slovenov na Spiši (Spišský Štvrtok) a na východnom Slovensku v okolí Košíc. Košice sú nielen v roku 2013 európskym mestom kultúry. Ich minulosť, a podobne aj minulosť mnohých ďalších miest a obcí Košického kraja, je naplnená neobyčajnými osobnosťami a udalosťami, ktorých poznanie nás napĺňa hrdosťou na vlastné korene.

V živote slovenského národa sa odohrávajú príbehy, ktoré spevňujú jeho historické vedomie, rozvíjajú dávnu tradíciu a nesú výraznú symboliku. Symboly nás pútajú k tradícii a volíme ich preto, aby sme nezišli zo správnej cesty.
Príbeh vztýčenia Pamätníka kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu je príbehom o nás Slovákoch. Podáva svedectvo o tých, ktorí horeli tak, že zapálili iných, aby sa dielo podarilo.

Najnovšia kniha edície Slovensko z neba. Zalietajte si spolu s touto knihou ponad Nové Zámky a okolie. Unikátne fotografie z lietadla a z dronu vám to umožnia.

Krajina pod sopkou plná života

Ako vyzerá Podpoľanie z neba? Unikátne! Nejde napodobniť sopečný kráter Poľany. Nejde napodobniť rozkúskované pásy polí na jej úpätí. Nejde napodobniť nádherné hrady, zámky a kostoly v jej okolí. Len to najtypickejšie pre Podpoľanie, folklór, ľudí a ich život, z lietadla nevidno. Poďte spoznať Podpoľanie tak, ako ste ho doteraz ešte nevideli. Z neba.

Fotky sú doplnené o ľudovú slovesnosť, básne a popisy v slovenčine aj angličtine. Obsah knihy dopĺňajú informácie o ľuďoch a miestach Podpoľania, ktoré tento región zveľaďujú a sú jej priamou súčasťou. Vychutnajte si pohľad zhora na všetko, čo robí Podpoľanie krásnym!

Fotoprechádzka po Revúcej na konci 80. rokov...

Vlastivedno-historická monografia.

Tourist guide.

Milovníkom cykloturistiky a riek je určený titul Dolu Váhom a dolu Nitrou na bicykli. Malebnú cestu dolu Váhom opísal už v 19. storočí Alojz Mednyanský, avšak nie zo sedla bicykla. Autorka Eva Dučaiová na ceste dolu Váhom ponúka 500 km dlhú trasu od prameňa Čierneho alebo Bieleho Váhu až po jeho ústie do Dunaja rozdelenú do siedmich dní. K cyklistickému putovaniu dolu Váhom autorka pridala ešte aj cestu dolu riekou Nitra, a tak nadšenci cykloturistiky majú možnosť počas ďalších štyroch dní absolvovať takmer 260 km a spoznať našu štvrtú najdlhšiu rieku.

Fotoprechádzka po Slovenskom raji...

Fotoprechádzka po Slovenskom raji...