José Eduardo Agualusa je výraznou osobnosťou súčasnej angolskej literárnej scény a po portugalsky písanej literatúry. V pestrej mozaike príbehov čitateľom približuje dejiny Angoly prostredníctvom Ludo, ženy, ktorá sa v predvečer nezávislosti Angoly vracia do svojho bytu. Medzi múrmi starého domu prežije tridsať rokov, živí sa zeleninou a holubmi, spáli nábytok, aby sa zohriala. Okolitý svet však neustále prevniká do jej úkrytu, raz ako hlasy z rádia či rozhovory z vedľajšieho bytu, inokedy pri pohľade z okna na prenasledovaného muža alebo tajomný odkaz priviazaný k vtáčej nohe. Všeobecná teória zabúdania je podmanivý román, ktorý ľahko vtiahne do víru pohnutých ľudských osudov v čase radikálnej spoločensko-politickej zmeny.Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Román chilského prozaika, básnika a literárneho historika Fernanda Alegríu získal r. 1958 cenu mestskej rady v Santiagu. Je to zatiaľ jeho najúspešnejší román. Okolo nezvyčajného protagonistu, chilského koňa Gonzáieza, ktorého za lacný groš kúpia mladí Chiľania, odvíja sa dráma plná vášne, nostalgie za vzdialeným domovom, strasti aj chvíľkového šťastia hazardných hráčov. Vyhrá podceňovaný chilský kôň na dostihoch v San Franciscu? Spisovateľ svojím svižným, sviežim, humorno-šibalským štýlom s kritickým podtónom odkrýva sociálne nezrovnalosti v USA, zákulisie dostihov aj život v lacných nočných kabaretoch, ba nechýbajú tu ani prvky španielskej pikaresky. Je to román vybuchujúci dynamičnosťou, dramatickosťou i humorom, umelecky umocnený vynikajúcou románovou stavbou. Preto je jasné, že dosiahol taký nebývalý úspech medzi čitateľmi aj kritikmi.

Koncom 30. rokov 20. storočia vypukne v Španielsku občianska vojna. Generál Franco a jeho prívrženci zvrhnú vládu a tisíce ľudí utečú cez hory k francúzskym hraniciam. Jednou z nich je aj Roser, tehotná mladá vdova, ktorej osud sa prepletie s osudom Victora Dalmaua, vojenského lekára a brata jej mŕtveho manžela. Aby obaja prežili, musia urobiť to, po čom ani jeden z nich netúži - uzavrieť manželstvo. Spolu s ďalšími utečencami sa nalodia na loď do Čile, aby tam začali nový život. Osud im však kladie do cesty jednu prekážku za druhou a obaja postupne zisťujú, že ozajstný domov bol celý čas takmer na dosah ruky.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Isabel Allende nepochybne patrí medzi najvýznamnejšie súčasné po španielsky píšuce spisovateľky. Literárna kritika ju označuje za pokračovateľku Márquezovho magického realizmu, je nositeľkou americkej literárnej ceny Harolda Washingtona za mimoriadny literárny prínos. Román Dom duchov je rozvetvenou ságou latinsko-americkej rodiny, prežívajúcej svoje víťazstvá i pády na pozadí pohnutých spoločenských udalostí, v imaginatívnej krajine plnej vulkánov a častých hurikánov, prírodných i ľudských katastrof. Je to zároveň nádherný príbeh ženy plnej prirodzenej odvahy a sily. Podľa knihy bol nakrútený oceňovaný film, román sa zaradil medzi najúspešnejšie literárne diela 20. storočia.

Poviedková kniha čilskej spisovateľky Isabel Allende je pestrou paletou osudov európskych prisťahovalcov, zbohatlíkov, skorumpovaných úradníkov i indiánov. Zmesou rozprávania o brutálnom násilí, pokrivených medziľudských vzťahoch, ale aj o láske v rozmanitých podobách a premenách. Skazené dievča nadväzuje na najlepšie tradície magického realizmu a prináša vzrušujúce čítanie, na ktoré sa len tak ľahko nezabúda."Ako sa správa dobre vychovaný človek? Ako sa zdobia ženy z kmeňa Ila? Dá sa odniesť prales? Dá sa zbaviť bremena iného človeka? A je smrť mocnejšia ako láska? Odpoveď hľadajte v májovej poviedke mesiaca, ktorá pochádza zo slovenského prekladu knihy Skazené dievča čílskej spisovateľky Isabele Allende." Prečítajte si zo zbierky poviedku Walimai na

Zábavné príhody policajného seržanta z Ria de Janeiro.

Bolo to za kráľovských čias. Jedno zo štyroch nároží tvoriacich križovatku Súdnej a Sklepnickej ulice sa vtedy nazývalo Nárožím súdnych vykonávateľov. Toto meno mu naozaj pristalo,lebo to bolo obľúbené miesto stretnutí všetkých príslušníkov tejto vrstvy,ktorá sa v tom čase tešila nemalej vážnosti...
zdroj: databazeknih.cz

V tomto románe autor nemilosrdne odhaľuje pomery na brazílskom vidieku pred revolúciou 1935. Hlavní hrdinovia sú členovia rodiny černošského bezzemka Jerónima, ktorých postihuje známe nešťastie brazílskych chudákov - veľkostatkár im odňal kúsok poľa, ktoré mali v prenájme a na ktorom dlho živorili.

Známý brazilský spisovatel si zvolil za námět románu dvojí manželství mladé krasavice z brazilského města Bahie. Ve vyprávění, zalidněném spoustou dalších postav a postaviček, jež vytvářejí jakýsi sociologický obraz bahijského prostředí, se uplatňuje satirický pohled a břitký humor.

V tomto románe nás autor zavedie do rázovitého brazílskeho mesta Bahie a vyrozpráva nám príbeh krásnej dony Flory, ktorá keď oplače prvého manžela — nezbedníka a ľahtikára — rozhodne sa pre druhé manželstvo s dôstojným a váženým majiteľom lekárne.
V románe sa stretávame s mnohými postavami a postavičkami psychologicky verne a humorne vykreslenými nielen z typicky meštiackeho prostredia, ale aj z podsvetia. Zaujímavou zložkou tohoto pútavého rozprávania sú opisy domorodých kultov a božstiev, podľa ktorých je možné aj to, že sa mŕtvi vracajú a žijú so živými...

Román z malého městečka kakaovníkové oblasti Brazílie dvacátých let tohoto století je dílem předního brazilského spisovatele, laureáta Mezinárodní ceny míru. Na pozadí hospodářského a zejména společenského obrazu městečka té doby,`kdy rozkvétaly kakaovníkové plantáže a šířil se pokrok-spolu s milostnými pletkami, vraždami a hostinami`, je zachycen milostný příběh `Brazilce z `Arábie` a jeho milenky, ženy čistého srdce, která zosobňuje kouzlo divoké brazilské přírody. Kniha byla poctěna několika významnými literárními cenami.

Pasačka koz aneb návrat marnotratné dcery je jedním z posledních románů slavného brazilského spisovatele Jorgeho Amada. Odehrává se zcela nedávno kdesi na konci Brazílie v zapadlém městečku Agreste, které hýří kuriózními postavami a situacemi. Poklidnou hladinu maloměstského života prudce zčeří dvě události: příjezd slavné rodačky Tiety, někdejší pasačky koz a nyní štědré podpórovatelky příbuzných a známých, a chystaná stavba obrovského chemického komplexu, který hrozí nenávratným zničením okolní panenské přírody. Obě události způsobí rozruch a rozpoutají vášně, chtivost a intriky. Ve víru událostí charaktery zrají, anebo jsou nemilosrdně demaskovány. Nakonec utrpí újmu i Tieta, jejíž bohatství nemá příliš počestný a ctnostný původ.

Brazílsky román o detstve a láskach siroty Terezy.

Pokračovanie románu `Zeme nekonečné`, brazílskeho spisovateľa, v ktorom opisuje tvrdú realitu každodenného života plantážnikov Južnej Ameriky, ktorí sú zdieraní a veľmi chudobní.

Obraz nekonečných zemí voľakedy porastených pralesmi, na ktorých vyrástli a dnes prosperujú plantáže, zamestnávajúce tisícky ľudí. Väčšina z nich žije najbiednejším životom, neopísateľnými spôsobmi zdieraná a vyciciavaná. Amadov román je i pri tvrdej realite poetický.

Děj se odehrává v krajině kakaa, kolem brazilského města Sao Jorge dos Ilhéus. Kakao hraje hlavní roli v životě zdejšího lidu. Majiteli nedohledných plantáží jsou statkářští feudálové, život dělníků tu nemá cenu pytle kakaových bobů. V románu se rozvíjí boj mezi plantážníky a vývozci. Vývozci, především američtí a částečně i němečtí kapitalisté, stlačují uměle ceny kakaa a statkáře zničí. Za babku pak kupují jejich půdu. Brazilské kakao dobývá v pouhých třech letech Wall Street. Politiku stoupání a klesání cen kakaa prohlédli komunisté, varují lid před zkázou a organisují masy na obranu národních zájmů.

Jihoamerický statkář je ještě dnes naprostým pánem svého `živého inventáře`. Vykořisťovaní venkované nesmějí přejet statkářovy pozemky ani tehdy, když pospíchají s nemocným k lékaři. Jejich životy nemají zdaleka cenu plemenného hřebce. Ve stínu tohoto koně s rodokmenem prožívá služebná Bica, sama dcera svobodné matky, ilusi lásky k statkářovu bratru, poměštělému hejsku zapletenému do korupčních afér, a pak trpké zklamání ženy, opuštěné v mateřství milencem bez jediného vlídného slova.

Román, ktorým sa tento brazílsky spisovateľ preslávil. Zobrazil typické figúrky predmestskej riodejaneirskej štvrte Botafogo. Z množstva postáv sa vyníma Joao Romao, krčmár a jeho družka Bertoleza. Autorov jazyk je jadrný a bohatý, plný ľudovej obrazotvornosti, zavše šťavnatý a drsný.

Osud krčmáře žijícího v Rio de Janeiru.

Jeden z nejvýznamnějších brasilských spisovatelů Azevedo (1857-1913) líčí v tomto románovém díle skutečný život své doby a své země z druhé poloviny minulého století. Na pozadí rychle se rozvíjejícího města, vlastně jedné jeho čtvrti, odehrává se rušné dějové pásmo, v němž autor zachytil výrazně, byť naturalisticky, nesmírně pestrý kaleidoskop lidských osudů. V osadě na předměstí, založené ziskuchtivým přistěhovalcem, hledajícím v zemi jen moc a bohatství, žijí prostí lidé různých povolání, povah a sklonů, z nichž si většina vydělává těžkou prací svůj každodenní chléb. Proti nim stojí v ostrém kontrastu svět bohatých, nebo zbohatlých vykořisťovatelů, kteří tyjí z bídy a nevědomosti lidových mas. Román je těžkou obžalobou celého společenského řádu císařské Brazilie.

Román z Paraguaja.