Margaret Atwood je kanadská spisovateľka, poetka, feministická a politická aktivistka. Je nositeľkou viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane Bookerovej ceny. Román Príbeh služobníčky potvrdzuje jej povesť veľkej prozaičky. Vo svojej tvorbe sa už viackrát vcítila do zložitej psychiky modernej ženy, no tentoraz sa obracia do budúcnosti. Pohľadom literárnej postavy Fredovej opisuje zákutia skryté pod pokojnou fasádou Gileádskej republiky. Fredova je národný majetok, je Služobníčka a vďaka priechodnými vaječníkom sa v Gileáde, kde pôrodnosť klesla na nebezpečne nízku úroveň, stáva vzácnym tovarom. V noci v prázdnej izbe si však Fredova spomína na časy, keď láska stála nad všetkým, ženy pracovali a milovali. Podľa románu bol nakrútený úspešný seriál, ktorý dostal prestížnu cenu Zlatý glóbus.

Kanadská spisovateľka Margaret Atwood v historickom románe Volali ma Grace spracovala prípad vraždy Thomasa Kinneara a jeho gazdinej Nancy Montgomeryovej, ku ktorej došlo v roku 1843 v Hornej Kanade. Zo zločinu obvinili a na trest smrti odsúdili dvoch služobníkov obetí: Grace Marksovú a Jamesa McDermotta. Neskôr však Grace udelili milosť a trest jej zmenili na doživotie. Hoci sa autorka prísne drží faktov a nezmenila ani najmenší detail z vtedajšej tlače alebo z diel iných spisovateľov, ktorí sa o prípad zaujímali, príbeh obohatila fiktívnou postavou psychológa, ktorý má odborne zhodnotiť Gracein duševný stav a jej možnú vinu. Lekár sa zo všetkých síl snaží ostať nezaujatý a profesionálny, a pritom sa čoraz viac sa zaplieta do Graceinho príbehu. Podľa románu nakrútili aj úspešný seriál.

Svojím objavom zmenila svet. Cenu však získali traja muži.
Rosalind Franklinová bola múdra, krásna, ale vždy tak trochu iná. Keď je poverená prácou na výskume štruktúry DNA, verí, že dokáže odkryť jej tajomstvá. Ešte pár röntgenových snímok a odhalí stavebné kamene života. A potom sa to konečne stane – dvojitá špirálová štruktúra DNA sa jej odhalí s dokonalou jasnosťou. Ďalší priebeh udalostí však Rosalind nikdy nemohla predvídať.

Román o tureckej krásavici Džemo, ktorá si hľadala muža v spoločnosti zaťaženej predsudkami.

Z chudobného dievčaťa v malom baníckom mestečku na západe Spojených štátov až po jednu z najbohatších a najmocnejších žien v celej Amerike - taká bola životná dráha Susie Parkingtonovej. Keď sa zoznámila s Augustom Parkingtonom, netušila, že sa vydá za človeka, ktorý je odhodlaný dosiahnuť, čo chce — a major Parkington chcel veľa. Peniaze, ženy, moc, slávu, pohodlie a rešpekt - po tom všetkom túžil, a nakoniec to aj mal. Vedel život nenásytné hltať, zmocňovať sa ho plnými dúškami a neľutovať, to dokazuje aj jeho smrť v náručí cudzej ženy. A teraz na sklonku života Susie Parkingtonová spomína na všetko, čo videla a skúsila, a vie, že to bol dobrý život, ktorý stál za to žiť - tým skôr si to uvedomuje, že vidí okolo seba osudy svojich potomkov, ktorým veľmi veľa chýba do dravosti majora Parkingtona alebo do vyrovnanosti jeho ženy.

V Ravensbruku se v roce 1940 setkaly dvě ženy – česká novinářka Milena Jesenská, která později získala světový věhlas jako přítelkyně Franze Kafky, a německá intelektuálka Margarete Buberová-Neumannová, poprvé provdaná za syna známého filozofa, podruhé pak za německého komunistu Heinze Neumanna, jenž zahynul v sovětském koncentračním táboře. Také Buberová–Neumannová se dostala do soukolí gulagu, avšak sovětští věznitelé ji po uzavření Ribbentropova-Molotovova paktu předali spolu s dalšími německými antifašisty gestapu a odtud již vedla přímá cesta do koncentračního tábora v Ravensbruku. Obě ženy spojovaly kulturní zájmy, politickou zkušenost, osud a nakonec i přátelství. Zamýšlely napsat knihu Věk koncentračních táborů, která by vypovídala o hanbě našeho století, avšak k uskutečnění společného plánu již nedošlo. Milena Jesenská v roce 1944 zemřela, a Buberová-Neumannová tedy později alespoň zachytila portrét své přítelkyně, jediné ze spoluvězeňkyň, která uvěřila v existenci koncentračních táborů i na východní straně válečné fronty.

Román o matke

Román zdanlivo pôsobí dosť jednotvárne, no príbeh lekárky, plný vnútorného napätia, premietnutý raz do rodinného prostredia, inokedy do prostredia pracovných povinností a záľub, je situovaný do príťažlivej atmosféry povojnovej Varšavy, ktorá opäť vyrastá z ruín. Do tohto prostredia prichádza študovať medicínu hlavná hrdinka, tu nachádza lásku, prežíva manželské i materinské šťastie, ale Varšava sa stáva aj svedkom jej utrpenia a hlbokého ponorenia sa do osamelosti, keď nadchádza manželská kríza a rozchod. Mladá žena sa psychicky postaví na nohy, až keď zmení zamestnanie a postupne si vytvára vzťah k inému mužovi.
Žofia Bystrzycka svoj románový svet buduje na presnom odpozorovaní autentického života a ľudskej psychiky. Uvažuje o úlohe súčasnej ženy v manželstve. Ide jej o vymanenie sa ženy z podriadenosti mužovi, o jej oslobodenie nielen formálne, materiálne, ale aj psychické. Tento román dosahuje veľký úspech hádam preto, že autorka ukazuje niekoľko životných právd: že moderná žena sa nesmie uzatvoriť medzi štyri steny svojho rodinného kozuba, hoci aj zdanlivo toho najšťastnejšieho, a že každý človek ľahšie prežije osobné nešťastie a prehry, ak má zaujímavú prácu a nestratil kontakt s ľuďmi.

Hrdinka ani v těch nejtěžších chvílích nepřestává být ženou a dokáže se sama na sebe dívat z ironického nadhledu, díky němuž neztrácí nic ze své dustojnosti.

Román s autobiografickými prvkami autorkinho citového života. Hrdinka Renée Néré hľadá cestu k emancipácii, pokúša sa prekonať konvenčnú morálku, no zisťuje, že v tejto spoločnosti sa láska redukuje len na živočíšny pud.

Príbeh ženy, ktorá sa zo somálskej púšte prepracovala do sveta hviezd medzinárodného modelingu. Ako trinásťročná opustila svoju početnú rodinu, aby unikla sobášu so starým mužom. Z púšte si odniesla poznačené telo i dušu tzv. ženskou obriezkou, ktorú ešte i dnes podstupujú africké dievčatá v útlom veku. Waris šťastnou náhodou mohla pracovať niekoľko rokov na somálskom veľvyslanectve v Londýne. Keď jej legálny pobyt vypršal, rozhodla sa v cudzom prostredí ostať a zarobiť peniaze pre seba i pre svoju matku. Zapojila sa i do boja proti ženskej obriezke ako mimoriadna veľvyslankyňa OSN a zástankyňa ľudských práv.

Ctižádostivá anglická studentka, čekajíc dítě se rozhodne, že otci nenarozeného dítěte nic neřekne, dítě porodí jako nemanželské a stará se o ně. Próza líčí, jak obtížné je uskutečnění hrdinčina záměru.

Hrdinka románu je žena, která se nebojí překážek a nepřízně okolí při aktivním utváření vlastního života.

Mýty a príbehy o archetype divokej ženy.

Kultové dielo o psychológii žien s miliónmi predaných výtlačkov.

V každej žene žije mocná sila naplnená zdravými inštinktmi, vášnivou tvorivosťou a nadčasovým poznaním. Túto inštinktívnu podstatu žien zosobňuje Divoká žena. Dnes je ohrozeným druhom, pretože aj keď nám dary nespútanosti prirodzene od narodenia patria, úsilie spoločnosti civilizovať nás do predpísanej role, potláča to skutočné v našej duši.
V knihe Ženy, ktoré behali s vlkmi, doktorka Estés odkrýva obohacujúce mýty, rozprávky a príbehy, mnohé z nich pochádzajú z jej vlastnej rodiny, a pomáha tak ženám znovu nadviazať spojenie s divokými, zdravými a vizionárskymi vlastnosťami ich vlastnej inštinktívnej podstaty. Prostredníctvom príbehov a ich objasnenia v tejto pozoruhodnej knihe znovu nachádzame a skúmame Divokú ženu. Učíme sa jej rozumieť, milovať ju a prijať do svojej psyché ako tú, ktorá je liečivá a zázračná. Knihou Ženy, ktoré behali s vlkmi, doktorka Estés vytvorila nový lexikón opisujúci ženskú psychiku. Táto plodná a životodarná kniha je psychológiou žien vo svojom najpravdivejšom zmysle. Je poznaním duše.

Aspekty rodovej rovnosti v škole.

Deviata publikácia radu Aspekty prináša výsledky skúmania niektorých aspektov rodovej rovnosti v škole na základe skupinových rozhovorov s učiteľkami a učiteľmi. Ide o súčasť projektu ruzovyamodrysvet.sk (Rodová senzibilizácia vo vzdelávacom procese na základných a stredných školách ako príprava budúcej desegregácie povolaní), ktorý prebiehal v rokoch 2005 – 2008 v rámci Iniciatívy Spoločenstva EQUAL. K aktivitám komplexného projektu zameraného na rodovo citlivú pedagogiku a rodovú senzibilizáciu spoločnosti patril aj kvalitatívny výskum, ktorého zadávateľkou bola vedúca organizácia projektového partnerstva ASPEKT a realizovali ho Inštitút pre verejné otázky a agentúra FOCUS. V tejto publikácii uverejňujeme vybrané časti záverečnej analýzy.

Môžu byť ženy geniálne? Prečo sme sa v škole učili len o dvoch či troch výnimočných ženách? A kde boli všetky ostatné?
Táto brilantne rafinovaná knižka plná zábavných karikatúr odhaľuje niektoré z pomýlených mužských teórií o ženách. Názory „géniov“ ovplyvňovali osudy žien a tie boli nútené zotrvať v „domácom kruhu“. Našli sa však medzi nimi aj také, ktoré sa vzopreli konvenciám. Prečo sa nadané ženy tak ťažko dostávajú do učebných osnov dejepisu? Aj o tom sa dozviete v tejto knižke.

Ženy sú dlhodobo obľúbeným námetom umelcov, ale ich prínos ako umelkýň je dodnes nedocenený. Nemusia už síce tvoriť anonymne či pod mužským pseudonymom, ale ešte v roku 1989 položila skupina Guerilla Girls newyorskej verejnosti otázku: „Musia byť ženy nahé, aby sa dostali do Metropolitného múzea?" Odpoveď na túto otázku nájdete aj vo svojej knižnici - stačí si prelistovať dejiny umenia. Ešte lepšie však urobíte, ak siahnete po knižke, ktorá reviduje tradičný kánon a predstaví vám tvorbu päťdesiatich významných umelkýň od 16. storočia až po súčasnosť. Artemisia Gentileschi, Georgia O´Keeffe, Frida Kahlo či Louise Bourgeois... Schválne, ktoré z týchto mien poznáte?

Píše sa rok 1602 a v mestečku pri vtedajšom Prešporku, dnes známom ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu. A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice. Denisa Fulmeková siahla tentokrát po príbehu prvej upálenej čarodejnice v Prešporku. Odohral sa síce ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Román s mnohými autobiografickými črtami - príbeh ženy, ktorá sa vzdala kariéry a utiahla sa, aby sa mohla plne venovať svojmu postihnutému dieťaťu.

Hrdinka románu si pri rakve svojho muža spomína na detstvo, mladosť, na svoje manželstvo a čitateľ spolu s ňou zisťuje, že to, čo ona pokladala za lásku a šťastie, bolo v skutočnosti ustavičným prispôsobovaním a potláčaním vlastného ja. Až po mužovej smrti nájde Viera spokojnosť, spoločenské uplatnenie, ba aj skutočnú lásku. Tento zdanlivo protirečivý ľudský vývin vyznieva logicky a presvedčivo, čo možno pokladať za umelecký úspech.