Vzpomínky na dětství, cesty, dojmy, hledání Evropy a evropanství, hledání otce i Otce. Významnou roli tu hraje Praha v době R.- U. mocnářství i na sklonku osmdesátého devátého. S hezkým a překvapivým doslovem českého psychologa Slavomíra Hubálka.

Juraj Droba prichádza do rodnej Kotlinky. Je to už päťdesiat rokov... Priehrada, vodná nádrž... Zatopiť! Namiesto rodného domu čnejú len spomienky. Mocné, pevné zakorenené, tie nemožno zbúrať ani vyrvať, a najmä tú jednu – na syna... „Prečo sme zavčasu, pred rokmi, neprišli do Kotlinky, do studenej izby, aby sme ju znovu vyhriali? Aby sme jeden druhého podporili... aby sme odtiaľ mohli odchádzať s vedomím, že pri obrane Kotlinky treba pamätať aj na obranu rodného domu a že syna treba tvrdo a bez okolkov brániť.... nájsť zatajovanú pravdu....“ Román predstavuje širokú panorámu zrelej prózy – vyznania. Je to próza bilancia, sebareflexia človeka, spisovateľa i reflexia doby, v ktorej autorský rozprávač vyrastal, dospieval, pôsobil.

Rozsáhlá rodinná měšťanská freska z počátku minulého století se očividně zrodila z Bergmanových autobiografických vzpomínek na dětství, i když těžil i z bohaté dětské fantazie. Titulními postavami příběhu, jsou dvě děti ­- Fanny a Alexandr ­- které ze svého dosud šťastného domova přicházejí do prostředí prosáklého strachem, falší a chorobnou askezí.

Príbeh z konca vojny...

Autor slávneho ,Chlapca v pásikavom pyžame ,už tretíkrát zvolil neľahkú tému: vojna očami dieťaťa. V druhom románe ,Zostaň, kde si, a potom odíď, sa venoval prvej svetovej vojne a teraz sa opäť vrátil k druhej svetovej vojne v príbehu chlapca Pierrota, ktorý sa narodil v Paríži, ale predčasná smrť oboch rodičov spôsobila, že sa po krátkej zastávke v sirotinci ocitol v horskom sídle Adolfa Hitlera, kde jeho teta Beatrix pracuje ako gazdiná. ,
Hitler mu do istej miery nahrádza otca, Pierrot sa v ňom vidí, túži sa mu podobať. Chlapec je svedkom mnohých historických okamihov, napríklad návštevy vojvodu z Windsoru s manželkou Wallis Simpsonovou. Ako ho poznačí život v Berghofe pod krídlami Führera? ,
Príbeh o tajomstvách, zrade, morálnej zodpovednosti a odpustení. Príbeh, pri ktorom si čitateľ položí otázku: Čo by som robil ja?"Chlapec na vrchole hory v sebe spája: neobyčajný príbeh obyčajného chlapca, pohľad do úplného centra, v ,ktorom sa tvorili dejiny minulého storočia, reálne historické osobnosti s ,ich často zvláštnymi ľudskými povahami, pozorovanie postupnej premeny dobrého človeka na jeho temnú podobu." ,- Prečítajte si celú recenziu Zuzany Štelbaskej na jej ,blogu

V tomto románe si autor berie na mušku výchovu mladých chlapcov v cirkevných ústavoch. Na veselých príhodách zo života istého chlapčenského gymnázia nazvaného „Svätý vŕšok` ukazuje autor skutočnú biedu a trápenia mladých chlapcov, plných prirodzenej hravosti, figliarstva a veselej činorodosti, ktori pod vedením prísnych, cirkevnými dogmami obmedzených pátrov hľadajú čo i zrniečko možnej zábavy a rozptýlenia. Autor nám veselo rozpráva o rôznych huncútstvach týchto študentov. Nie je to však iba nezáväzný, bezstarostný smiech. Možno povedať, že je to smiech cez slzy, plný trpkého sarkazmu, lebo je viac ako trpké vidieť, ako musia títo mali občania, plní zdravých a prirodzených schopnosti, bojovať s tupohlavými pátrami, ktori ich vychovávajú v mene cirkevných dogiem, rôznych neprirodzených a pokrútených pravidiel - a v nejednom prípade ich vlastný sebecký záujem hrá tiež významnú úlohu - a nevidia dychtivé a či smutné o, i svojich chovancov.

Autorove príhody a zážitky z okolia Trenčianskej Teplej.

Ve vzpomínkovém románě - řadě drobných sevřeně komponovaných povídkových příběhů - vypráví vlámský spisovatel (nar. 1885) o svém mládí prožitém na venkově. Příběhy půvabně upřímné, veselé i vážné, dotvářené autorovým básnickým slovem.

Ve vzpomínkovém vyprávění o šťastných letech dětství a dospívání, prožitých v rodině s bohatými kulturními tradicemi, vykresluje autorka s láskyplným humorem a citlivým porozuměním portréty svých nejbližších, kteří tvořili neodmyslitelnou součást jejího dětství. Nezachycuje však jen své rodiče, tety, strýce a celou galerii dalších příbuzných a známých, ale i své první styky s uměním, osobitou atmosféru Leningradu i kruté měsíce blokády.

Román z prostredia americkej univerzity.

Dětství, to jsou hlavně prázdniny, babičky a dědové, videopůjčovny, tamagoči nebo Kačeří příběhy. Aspoň pro nás, děti devadesátek. Každá rodina má své příběhy a tohle jsou zápisky té mojí. Jsou to vzpomínky, nad kterými se usmívám a sem tam se i dojmu. Třeba nad tím, jaký to bylo retro, kdy se seznámili naši. Tahle kniha je napůl moje a napůl skvělé ilustrátorky Elišky Podzimkové. Díky jejím ilustracím se kniha nečte, ale prožívá a nasává všemi smysly!

Román o dětství a dospívání venkovského chlapce Jana Marka, nadaného citlivostí a obrazotvorností, jež tvoří základ bytosti umělcovy. Sledujeme hrdinu od prvého rozvinu zakřiknuté dětské dušičky, dychtící po mateřské náručí až k zmatkům dospívání, od prvního erotického poblouznění až po vášnivé zaujetí vlastní tvořivostí. Každá falešná póza, každá lež a tvrdost, s níž se Jan v životě střetne, kalí pramen živé vody. Snový svět bohaté dětské představivosti tvrdě naráží na realitu života.

Román o dětství a dospívání venkovského chlapce Jana Marka, nadaného citlivostí a obrazotvorností, jež tvoří základ bytosti umělcovy. Sledujeme hrdinu od prvého rozvinu zakřiknuté dětské dušičky, dychtící po mateřské náručí až k zmatkům dospívání, od prvního erotického poblouznění až po vášnivé zaujetí vlastní tvořivostí. Každá falešná póza, každá lež a tvrdost, s níž se Jan v životě střetne, kalí pramen živé vody. Snový svět bohaté dětské představivosti tvrdě naráží na realitu života.

Dušan Dušek sa vo svojich dielach vracia k témam detstva, domova, dediny, príbuzenských či medziľudských vzťahov a dospievania. Popri samotnom deji sa venuje množstvu detailov, ktoré sa neustále opakujú a prelínajú, preniká pod povrch vzťahov, situácií a problémov, ktoré nerieši, len evokuje. Svoj postoj naznačuje využitím nečakaného uhľa pohľadu, ktorý sa často mení a prechádza až do neskutočna a fantázie. Kniha Rodina z jedného kolena je výberom z jeho poviedkovej tvorby.

Známa autorka Helena Dvořáková predkladá ďalšiu knihu s príjemným realistickým pohľadom na život dvoch blízkych ľudí. Každý má svoje priority a aj ich komunikácia sa tomu podriaďuje. Príbeh ozvláštňujú jazykové spomienky na detstvo, ktoré autorka prežila v Bratislave. V tom čase sa ešte hovorilo aj po prešpurácky a dávne slová vyvolávajú rôzne pocity a myšlienky. Autorka originálnym spôsobom sprítomňuje aj svoju prácu novinárky. Život v meste konfrontuje s pobytom na vidieku, kam sa pravidelne vracia. Kniha je napísaná láskavo a úsmevne, s vtipnými názormi na dobu a spoločnosť, v ktorej žijeme.

Fayeho Malá krajina prináša ohromujúci príbeh plný spomienok na blažené detstvo, stratený domov a hrôzy vojny. Besnenie genocídy sa nedá opísať slovami. Gaël Faye však našiel spôsob, ako rozprávať o ničivej nenávisti, ktorú ľudia pustili z reťaze. Šťastie sa rýchlo vytratilo, ako keby vôbec neexistovalo.
Po krajine voňajúcej mangom a citrónovou trávou sa nenápadne a plazivo rozlievala nenávisť. Nikto netušil, že časom prerastie do zverského vyčínania. Samotná príslušnosť k národu Tutsiov alebo Hutuov znamenala rozsudok smrti. Masaker národov je ako čierne bahno, koho nezhltne, toho táto špirála násilia poznačí na celý život.
Rozprávač Gabriel, syn francúzskeho podnikateľa a rwandskej matky, prežíva bezstarostné a blahobytné detstvo prežíva vo vile v Bujumbure. Detským zrakom vníma dianie okolo seba a prináša veľmi osobný pohľad na stratený raj a okolité hrôzy. Patrí medzi vyvolených, ktorým sa v poslednej chvíli podarilo odísť do Francúzska, ale na malú krajinu svojho detstva nikdy nezabudol.
Autorov živý a rytmický štýl umocňuje dojem z príbehu a vystihuje Afriku v celej jej protirečivosti. Malá Krajina sa právom zaradila k najlepším dielam francúzskej literatúry
21. storočia a bola preložená do 30 jazykov.

Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými.
Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť.
Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie.

Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše. Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Veľký tulák je román chlapčenstva, dospievania veľkej fantázie a nežnej lásky. Fournierove meditácie o láske sa sotva dajú oddeliť od úvah filozofických, lebo láska je pre neho nielen stretnutie so ženou, ale styk života, je obrazom hľadaného šťastia.

Dva romány a výber poviedok ruského klasika.

Ťoma-Garin vypráví o svém dětství, které prožil ve velkém přímořském městě Oděse. Otec byl důstojníkem, bydlili v domě uprostřed nádherné zahrady. Chlapec prožívá mnoho příhod, dětských radostí i žalů, dopouští se i špatnosti, když podlehne strachu a prozradí řediteli gymnasia jméno pachatele klukovského darebáctví, citlivé svědomí mu nikdy nedá na toto selhání zapomenout. Když propadl při zkouškách, vypil roztok ze zápalkových hlaviček. Teprve v utrpení poznává, jak miluje život, jak má rád matku, lidi. Gorkij o Garinovi řekl: `Rád potěšil, rád rozdával dárky a vůbec dělal lidem rád jen příjemné.` Nejraději měl děti. A pro ně napsal tuto knížku.
zdroj: databazeknih.cz

Vzpomínky na dětství, prožité na vesnici, nachává autor proplouvat před čtenářovými zraky v jakémsi tajemném oparu, kde nejběžnější činy a zcela samozřejmé věci dostávají svůj zvláštní smysl, který se mění vlivem lidské sugesce (kupř. magická moc volského rohu zmnožuje sílu vesnické dívky, jiná dívka dostane záchvat jako při vzteklině v mylném domnění, že pes, který ji pokousal, měl vzteklinu).