Autor v tomto románe píše o tom, čo skutočne poznal, zažil a skúsil, keď so skupinou horolezcov vystúpil na štít Adygené v Ťan-šane.
Vladimír Solouchin je v sovietskej literatúre výnimočným zjavom. Je básnikom, prozaikom a známym prekladateľom. Vie nesmierne pútavo rozprávať o ľuďoch i veciach, o prírode i umení. Má vyvinutý cit a zmysel pre krásu rodného kraja, pre vzťah prírody a človeka. Lyrické videnie sveta dodáva jeho prózam osobitný pôvab. Takto sa nám javí aj v novele Krásna Adygené, ktorá je vlastne akousi svojráznou umeleckou reportážou o náročnom výstupe na vrch Adygené v Ťan-Šane. Zaužívaný spôsob života intelektuála v meste, plný pracovného i spoločenského zhonu a výstup na štyritisícový končiar, pohodlný päťdesiatnik a mladí horolezci - na týchto protikladoch buduje autor svoje rozprávanie o opojnej kráse veľhôr. S nevšednou láskou k prírode učí zachovávať jej pôvaby, milovať ju a zároveň v dotyku s ňou vedieť prekonávať samých seba.

Příběh Ericha Gimpela, německého tajného agenta za druhé světové války, který po několika úspěšných akcích dostal za úkol získat pro Němce tajemství atomové zbraně a zároveň zničit továrnů na její výrobu v USA.

Existuje vôbec možnosť odraziť sa od dna po rokoch bezdomovectva? Dá sa preraziť napríklad v oblasti literatúry? Peter Sorát, bratislavský bezdomovec s „bydliskom“ v Starom meste, sa o to teraz pokúša. Väčšina z bezdomovcov je na okraji záujmu spoločnosti.
Svet na nich pomaly zabúda a oni naň zanevreli. Každý z nich má jedinečný životný príbeh. V publikácii s názvom Pouličný diviak (Zo života na ulici) Peter Sorát odkrýva ten svoj. Zhrnul svoje takmer desaťročné skúsenosti zo života na ulici. Nie sú to len zážitky a spomienky, ale ukazuje čitateľovi, aká tenká je hranica medzi usporiadaným, „normálnym“ životom a tým na ulici. Kto z nás môže s istotou povedať, že jemu sa to stať nemôže? Autor nie je síce profesionálny spisovateľ, ale píše jednoduchým, čítavým, pútavým štýlom, ktorým si dokáže čitateľa získať už od prvej vety. Za svoj život na ulici neobviňuje nikoho, nehľadá chyby na druhých, ale úprimne a s istým sebe vlastným odstupom prijíma svoj osud. Z jeho prózy, ktorá miestami až mrazí, presvitá osobitný humor, bez ktorého by autor asi ťažko zvládol roky odriekania. Sorát realisticky vykresľuje, čím všetkým musí bezdomovec prejsť, kým si zabezpečí nevyhnutné životné potreby, ako sú strava, oblečenie a strecha nad hlavou.
Priznáva pocity hanby, beznádeje, skľúčenosti, ale na druhej strane sa snaží nájsť pozitívum vo všetkých aspektoch svojho života. Celkové vyznenie diela je optimistické, ale v skutočnosti bude autorov optimizmus opodstatnený vtedy, keď vydanie jeho knihy bude preňho znamenať začiatok návratu do bežného života.

Voľné pokračovanie historického románu Malované deti.

Dva zviazané romány ktoré vychádzali ako súčasť Lidových novín z obdobia 30 rokov minulého storočia.
Poprpi románe na pokračovanie sú na ruboch strán aj útržky správ z vtedajšieho svetového diania...

Nezávislá historizujúca novela.

Román. 1.diel.

Román v dvoch zväzkoch.

Príbeh podľa skutočnej udalosti - o kňazovi, ktorý dodržal spovedné tajomstvo aj za cenu väzenia.

Román.

Zbierka poviedok.

román

Fikce o souboji zelených a vesnických buranů s průmyslovou lobby kolem jaderného reaktoru za přihlížení nezávislého fyzika.

Zbierka poviedok.

Zbierka poviedok a noviel F.Šrámka.

Zbierka poviedok a noviel F.Šrámka.

Súbor poviedok.

Hrdinkou knihy je hvězda operního nebe Ema Destinnová - v roli rybářky. Ema Destinnová koupila zámek ve Stráži nad Nežárkou, aby zde hojila bolavou duši, aby zde našla místo, po němž, za vějířem slávy, touží a jež jí nejvíce voní domovem. Autor knihy se s Emou setkával jako rybář a pytlák na jejích vodách. O tom všem a o dalších lidech žijících ve 20. letech 20. století v okruhu božské pěvkyně se dozvíte z příběhů této knihy, jejichž hlavním tématem je rybářská vášeň.

Široký obraz pomerov na rumunskej dedine na začiatku tohto storočia je poskladaný z pestrých a dramatických obrázkov zo života biednych roľníkov a ich drobných radostí a starostí a neuveriteľnej chudoby.

Druhý diel románu.