Spisovatel středního věku, který přišel při leteckém neštěstí o rodinu, řeší svou bolest i tvůrčí problémy sexuálním běsněním se spolupracovnicemi.

Proslulý špionážní případ z let před 1. světovou válkou - plukovník generálního štábu rakouské armády je odhalen jako spolupracovník ruské tajné služby.

Osudy Franza Biberkopfa...

Román.

Autor čestne vyhlasuje, že táto kniha nevyšla na politickú, ale ani spoločenskú objednávku. Za autorom nestojí žiadna lóža, hoci, niekoľko jeho známych už deložovali. To je pravda...

román

Odohrávajú sa tridsiate roky nášho storočia. V New Yorku sa koná Svetová výstava, ktorá zanechala hlboké dojmy vo vtedy desaťročnom chlapcovi Edgarovi, za ktorým sa skrýva sám autor E. L. Doctorow. To ony ho inšpirovali, aby napísal román. Spracoval ich do minuciózneho obrazu rokov prežitých v New Yorku v Spojených štátoch na planéte Zem.
Hrdina románu začína svoje rozprávanie od najranejších detských dojmov, a ako rastie, rozširuje sa aj jeho záber. Od matky, otca, brata, starej mamy a ostatných príbuzných prechádza ku kamarátom, okolitému svetu, technickým vynálezom, politickým udalostiam, prvej detskej láske a prvému krutému stretnutiu s rasovou nenávisťou.
Na vykreslenie tohto všetkého si Doctorow zvolil zaujímavú kompozíciu. Celý príbeh rozprávajú jednotlivé postavy románu v krátkych kapitolkách, ktoré majú dokonale ucelenú formu - pripomínajú rodinné portréty v oválnych rámoch.

Román z prostredia americkej univerzity.

Kniha talianskeho publicistu a prozaika, v ktorej prináša konkrétne a autentické svedectvo o viac - menej tajnom paktovaní mafie s množstvom vládnych politikov v povojnovom Taliansku, ktorého katastrofálne dôsledky postihujú najmä Sicíliu...

Barón Goldring, premenovaný na Freda Schulza v Škole rytierov šľachetného ducha založenej po druhej svetovej vojne v Španielsku ako výcvikové stredisko špionážnych agentov, dostáva sa s tajným poslaním do Ríma. Pohybuje sa medzi predstaviteľmi neofašistických kruhov a pošťastí sa mu takto získať zoznamy bývalých fašistických pohlavárov a ich nasledovníkov rozpŕchnutých po svete. Fred Schulz, čiže Grigorij Gončarenko, pracuje v prostredí plnom napätia a len s najväčším úsilím sa mu darí hrať dvojakú rolu: dôverníka západnej spravodajskej agentúry a zostávať v spojení so svojimi. S podobným poslaním prichádza aj do povojnového Nemecka, kde sa v zložitých podmienkach stretáva s celou škálou špiónov a buduje si svoje postavenie medzi bývalými fašistickými vedúcimi činiteľmi.

Špionážní příběh z období druhé světové války.
Kapitán sovětské armády Hončarenko, přijme identitu syna německého specialisty, který pracoval od roku 1928 v Sovětském svazu a tam také obdržel sovětské občanství. Byl tam vyslán ve skutečnosti jako německý špion a syna vzal s sebou.
Hončarenko, nyní již pod jménem Heinrich von Goldring, předstírá útěk ze sovětské strany a ocitne se "náhodně" u štábu jednotky, které velí otcův dávný přítel...

Podle románu byla natočena i třídílná televizní hra: Sám voják v poli (ČSSR 1964)

Román.

Kniha vznikla na základě autorčina patnáctiměsíčního pobytu ve třech rodinách ve Velké Británii.

Domov je miesto, kde ostalo srdce. Autizmus štrnásťročného dievčaťa Livi spôsobil jej rodine už množstvo problémov. Matka, otec i staršia sestra sa jej zo všetkých síl usilujú pomáhať a udržať ich spoločný život v normálnych koľajach, no mladšiu sestru Livine záchvaty poburujú a správa sa k nej nepriateľsky. Autorka citlivo opisuje vzťah medzi tromi sestrami i to, ako Livine predstavy a pocity voľne prechádzajú do toho, čo ona vníma ako reálne. Jej realita však často býva iba v duši a ostatní to celé vidia inak. Livi rada pomenúva ľudí, zvieratá i veci ich pravými menami: mama je Karen, otec Simon a oranžový kocúr Oranžový kocúr. Ako sa Livi vyrovná s jeho smrťou, s ustavičným sťahovaním a intoleranciou niektorých ľudí k autistickým deťom, sa dočítate na stránkach knihy. Livi rozmýšľa inak ako ostatní, no často svoje najbližšie okolie prekvapí jasnými závermi, ktoré vystihujú krásu života oveľa jasnejšie ako komplikované myšlienkové konštrukcie mnohých dospelých. Znova sa tak – rovnako ako u Forresta Gumpa – potvrdzuje, že jednoduché myslenie môže ísť ruka v ruke so životnou múdrosťou, ktorá mnohým zdravým ľuďom chýba...

Autor si dal za úlohu ilustrovať na príkladoch niektoré prejavy sovietskeho charakteru. Z obsahu: O `záhadnosti ruskej duše`, Prvé stretnutie. Vojakova matka, Druhé stretnutie. Pripravenosť, Tretie stretnutie. Cesta k prístavisku

Spomienky druhej manželky F.M.Dostojevského.

Tragický zlom v osudu autora, který tak úspěšně vstoupil na literární dráhu - jeho zatčení pro účast v revolučním kroužku, odsouzení k smrti a po udělení milosti uvěznění na Sibiři -, byl sice přerušením jeho tvůrčí činnosti, zato mu však dal nahlédnout do takových nepřístupných zákoutí života, že kniha, kterou z této zkušenosti vytěžil, se stala mezníkem v literatuře vůbec. Vstoupili s ní totiž do literatury zcela jiní hrdinové, než jací ji zabydlovali dosud. Prostí lidé, ať už zločinci nebo carským režimem za zločince označení, kteří defilují v tomto líčení `trestancova roku`, jsou vyhraněnými prototypy charakterů i představiteli různých společenských vrstev. Proto skládají svými osudy obraz poměrů mnohem širší, než by se zdálo. Vnesli totiž s sebou do bran věznice všechny své minulé starosti, minulá utrpení, motivaci svých `zločinů`, všechnu svou bídu, ujařmění, bezmocnost i marnou vzpouru. A vnesli tam také i drobné projevy svého lidství, které geniální umělec dovedl postihnout v mnoha dojemných i otřesných scénách, u příslušníků i té největší lidské spodiny.

Hlavnou postavou románu je chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov. Bol veľmi nadaný, v odbornom časopise mu vyšiel článok, v ktorom obhajuje právo človeka `v záujme dobrej veci` odstrániť niekoho, kto škodí väčšej skupine ľudí. Keďže je veľmi chudobný hrozí mu, že pre nedostatok peňazí bude musieť prerušiť štúdium. Kvôli sebe i svojej sestre, ktorú matka núti vydať sa za bohatého, ale nemorálneho muža, sa rozhodne zabiť starú úžerníčku, ktorá zdierala mnoho chudobných ľudí (peniaze od nej si požičiaval i Raskoľnikov). Svoj čin chladnokrvne naplánuje a je presvedčený, že robí dobrú vec, lebo táto žena bola zlom. Svedkom tejto vraždy sa ale nechtiac stala i sestra úžerníčky, a tak Raskoľnikov zabije aj ju. Napriek hroznému činu, ktorý spáchal, spočiatku nemá žiadne výčitky svedomia, `Nezabil som človeka, ale princíp!`. Postupne ho ale začnú prenasledovať vidiny, strach a výčitky svedomia. So svojím trápením sa zdôverí svojej priateľke Soni, ktorá ho presvedčí aby sa priznal a prijal trest – lebo inak sa výčitiek svedomia nezbaví. Po zložitom vnútornom zápase sa Raskoľnikov napokon prizná. Je odsúdený na nútené práce na Sibíri, kam s ním odchádza aj Soňa.

Až prijatie trestu znamená pre Raskoľnikova vykúpenie.

román

Filmová novela.