Keď šarmantná prekladateľka Barbora neodolá írskemu ryšavcovi Brendanovi, ktorý prišiel po nežnej revolúcii do Bratislavy učiť angličtinu, ruleta jej života sa roztočí závratnou rýchlosťou. Svojho vyvoleného zoznámi s bonvivánskym strýkom Arnoldom, milovníkom krásnych žien a prvotriednej whisky, ktorý vlastní pozoruhodnú zbierku šteklivých aktov. Vtedy však Barbora netuší, že rozhovor v Arnoldovej vilke pod Hradom poodhalí rúško na prachom zapadnutom rodinnom tajomstve.
So získaním Barborinej ruky a nazretím do bohémskeho sveta jej strýka sa v Brendanovi začne prebúdzať dosiaľ nepoznaná ctižiadosť. V Starom Meste si otvára realitnú kanceláriu Môj dom – môj hrad a po niekoľkých triumfálnych rokoch odchádza so svojou rodinou do prosperujúceho Írska, ktoré si medzičasom vyslúžilo lichotivé označenie keltský tiger. Tak ako mnohí, aj on podľahne ošiaľu mamonu. V dublinských dokoch pri rieke Liffey skupuje exkluzívne apartmány na prenájom, pretože svätosväte verí, že ich cena sa raz dotkne nebies. No karta sa čoskoro obráti...
Čo všetko ešte čaká slovensko-írsky pár na smaragdovom ostrove a ako sa Barbora vyrovná s novou krutou realitou či s mrazivým tajomstvom svojej záhadnej mamy Mušičky, rozpráva eroticky podfarbený príbeh hriešnej lásky, nevery a chorobnej posadnutosti peniazmi.

Šiesty román od slovenskej autorky bestsellerov SLADKÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY a SHALOM. O tom, že ani dvadsaťosem rokov spokojného manželstva nemusí zaručiť jeho ďalší hladký priebeh. O tom, že dnešní mladí sa dlho hľadajú, pracujú či študujú na pokračovanie a medzitým celkom samozrejme využívajú Hotel Mama. O tom, že starnúci rodičia dôchodcovia automaticky vyžadujú od svojich detí starostlivosť, akú boli schopní poskytnúť oni sami svojim rodičom, pravda, v inej dobe. O tom, že dnešné ženy päťdesiatničky, takzvané sendvičové, nesú na svojich bedrách starosti nielen o dospelé deti, ale aj o svojich rodičov, pričom by ešte rady žili aktívne a poznajú erotiku aj vášeň. A napokon o tom, že dnešným mužom päťdesiatnikom väčšinou bohato stačí výkon v práci a doma by mali najradšej od všetkého svätý pokoj.

Vo voľnom pokračovaní románu SHALOM, napísanom opäť s humorom i nanajvýš vážne, sa znovu stretávame s manželmi Gabikou a Milanom, ich rodinou a priateľmi. Autorka v ňom použila aj vlastné poznatky z ciest po Izraeli a ponúka literárny náhľad do života v jednom z typických izraelských kibucov.

Pre generáciu Angely Zimovej prišiel November 89 neskoro, a ako sa ukázalo, častá otázka jej mladosti mala znieť: „Prežijete rok 2000 na domácom pracovnom trhu?“ Príliš stará pre divokých zbohatlíkov, ale príliš mladá pre dôchodkový úrad, pokúša sa vdova s tromi dospievajúcimi deťmi postaviť na vlastné nohy prácou v zahraničí. Bohaté Rakúsko sa potrebuje postarať o svoje starnúce obyvateľstvo a opatrovateľky z blízkeho Ostbloku sú ideálnym, aj keď do roku 2008 nie celkom čistým riešením. Angie sa tak každé dva týždne vydáva na ďalekú cestu z východu krajiny na západ za prácou, ktorá je občas viac nočnou morou ako sladkým snom. Pri nej sa stretáva s ľudskými osudmi, aké vie vymyslieť len život. Zažíva bezcharakterné zneužívanie, ale aj neočakávané okamihy čistej vďaky.
Vyrovnajú sa zisky a straty, zvlášť po tom, ako jej do života vstúpi arabský obchodník s umením? Alebo ju čaká šťastie niekde úplne inde?
Dostávate do rúk román, ktorého opatrovateľské kapitoly sú odžité, a zrkadlí sa v ňom osud dnes už niekoľko desaťtisíc slovenských matiek a manželiek. Hoci Sladký život opatrovateľky sa takto nikdy nestal, je poctou tým ženám, ktoré opakovane sadajú do áut, autobusov a vlakov, aby zabezpečili svojim rodinám aspoň taký život, aký majú starí ľudia, o ktorých sa starajú.

Február 1684. Necelý polrok po legendárnej bitke pri Viedni preberú slobodné kráľovské mesto Kežmarok zo zimného spánku bezohľadné vraždy mladých žien sprevádzané symbolmi bosoráctva. Richtár Cornides má čo robiť, aby vyšetril zločiny a upokojil rozbúrené mesto. A to všetko práve v čase, keď sa má na Kežmarskom hrade konať stretnutie diplomatov troch európskych mocností s Imrichom Thökölym. Hradný pán chce s nimi rokovať o podmienkach mieru pre krajinu zmietanú nielen protitureckými bojmi, ale aj povstaním uhorskej šľachty.
Sú za vraždami politické intrigy alebo len osobná pomsta? Akú úlohu pri tom hrá tajomná hradná kľučiarka Brigita, ktorej znalosti liečivých i nebezpečných elixírov sú všeobecne známe?
Príbeh nerozmotáva len temné zločiny, ale umožní nazretie do detailov života ľudí v 17. storočí počnúc šľachtou a honoráciou mesta až po jeho bežných obyvateľov, ako by sme boli ich súčasníkmi.

Október 1709. Od katastrofálnej porážky Rákócziho armády pri Trenčíne uplynul viac ako rok. Cisárske vojsko pod velením obávaného Siegberta Heistera vytláča kurucov z Horného Uhorska. Už nielen armády súperia na bojových poliach, ale strádajú aj obliehané mestá, ktoré sľúbili vernosť povstalcom. Jedným z nich je aj slobodné kráľovské mesto Levoča, ktorej obrana je v rukách generála Štefana Andrássyho. V stave núdze si generál veľa sľubuje od daru francúzskeho kráľa, ktorý prinesie do Levoče dobrodružný Holanďan Tillo van Westwijk. Pomôže tento dar kuruckej veci či sa napokon ukáže ako danajský?

Obliehanie Levoče je nerozlučne spojené s legendou o bielej panej. Ale aký bol skutočný príbeh uhorskej šľachtičnej Juliány Korponayovej-Géczyovej? Naozaj spáchala velezradu alebo sa len snažila nájsť v živote lásku a oporu v pravom partnerovi? Ako prežívali obyvatelia Levoče niekoľkomesačné utrpenie, ktoré vyvolalo aj vlnu desivých zločinov?

Historický román Biela pani levočská sa pokúša nájsť odpovede na tieto otázky pri nanajvýš realistickom zobrazení udalostí oných čias.