Jeden z prvých románov francúzskeho pokrokového spisovateľa o boji francúzskej robotníckej triedy proti americkým imperialistom. Opisuje v ňom rastúce politické uvedomovanie prístavných robotníkov, chystajúcich sa na boj, v ktorom sa zocelia ich charaktery a pevná vôľa neustúpiť ani za cenu biedy.

Hrdina SSSR Tutarinov vracia sa na rodnú Kubáň a hneď sa chytí do radostnej budovateľskej práce. Jeho úsilie vrcholí zavedením elektriny do stanice Usť-Nevinska. Tutarinov vidí chyby na poliach, v strojových staniciach i nedostatok v kultúrnom živote. Spolu s nadšenými Kubáncami prekoná všetky prekážky. Autor opisuje celý tento ruch s láskou a jemným humorom, ale aj s určitým nábehom prifarbovať do ružová, ktorý sa v najväčšej miere prejavil v pokračovaní románu Svetlo nad krajinou. V závere knihy je Štúdia M. Nikitina.

Príručka pre lekárov a zdravotníkov.

Zápisky tureckého komunistu.

Román z kraje horního Jeniseje poutavě líčí zlepšování chovu koní na farmě a boj proti rozmarům přírody ve stepi (zavodňování a zalesňování).

Použitá pohľadnica.

Použitá pohľadnica.

Použitá pohľadnica.

Čo v Maríne Sládkovič naznačil - primknutie k ľudu - to v Detvanovi plne vyspieval a vypovedal. Nejde i ba o to, že v ňom zobrazil hrdinu z ľudu, Martina, ktorý sa statočne priznáva kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola, za čo ho ten verbuje do svojho Čierneho pluku, alebo spev o jeho krásnej Elene, nejde len o oslavu povestnej Detvy, alebo o opis ľudových zvykov, ale o celú súhru všetkého toho v jednu vznešenú myšlienku o kráse a sile ľudu, ktorá je umocnená a heroizovaná.

zbierka poviedok slovenských autorov

Josephus a mai olvasó számára elsősorban A zsidó háború krónikásaként ismert, ő maga azonban élete fő művének a jelen kötetet tekintette. Ebben a munkájában összefoglalta a zsidók történetét `az első ember megteremtésétől kezdve Nero császár uralkodásának tizenkettedik évéig` - azaz saját koráig. Kötetünkben az ótestamentumi történeteket elbeszélő első tíz könyv elhagyásával, a mű valóban történeti jellegű és értékű második részét közöljük: a XI-XX. könyvet, amely a zsidók történetének hat évszázadáról (a babiloni fogságból való visszatéréstől a `zsidó háború` kitöréséig) ad áttekintést, s ugyanekkor részletes ismereteket nyújt a római és a parthus birodalom történetéből is.

`Ez a művem tartalmazza a zsidó nép történetét az első ember megteremtésétől kezdve Nero császár uralkodásának tizenkettedig évéig, elmondja, mi történt a zsidókkal Egyiptomban, Syriában és Palesztinában, továbbá, hogy hogyan sanyargatták őket az asszírok és a babiloniak, azután a perzsák és a makedónok, és végül hogyan igázták le a rómaiak. Azt hiszem, mindezt hitelesen írtam meg...`

Az ember származásának és fejlődésének problémaköre méltán tarthat számot mindnyájunk érdeklődésére. Az új leletek és a tudományos kutatások sokasodó eredményei szüntelenül gazdagítják ilyen irányú ismereteinket, s egyre meggyőzőbben bizonyítják, hogy az ember nem a teremtésnek köszönheti létét, hanem kizárólag annak a fejlődési folyamatnak a betetőzése, amely valamikor az ősidőkben, a majomember korában lépett önálló útjára.
Josef Augusta, az őslénytan ismert tudósa és alapos ismerője, aki több könyvet írt már ezekről a kérdésekről mindenki számára hozzáférhető és egyben tanulságos formában, ezúttal a magyar olvasóközönségnek is bemutatkozik. A magyar kiadás részére hat eredeti művéből válogatta össze elbeszéléseinek legjavát, s ezt az értékes elbeszélését két új elbeszéléssel is kiegészítette.

V zbierke noviel Biele ruky, ktoré tvoria časť aj tohto zväzku sa autor tvorivo zmocnil duše vrchárskeho človeka v napätých, rozporných situáciach, ako sa húževnato vyrovnáva so sebou samým a s nepísanými zákonmi svojho sveta.

Autor sa v tomto románe pokúsil zobraziť skromné zážitky opusteného, osiroteného a neskúseného chlapca, ktorý zápasí so životom, sebeckosťou, závisťou, zlomyselnosťou a mrzkou ľahostajnosťou sveta.

Román o živote svetoznámeho spisovateľa.

Román o živote svetoznámeho spisovateľa.

Román z oblasti mäsospracujúceho priemyslu v Chicagu zo začiatku 20. storočia...
Je to otrasný obraz vtedajších amerických pomerov, ktoré panujú v chicagských jatkách.

Práve pred desiatimi rokmi vyšiel Vittoriniho posledný román Garibaldína v jednom zväzku s románovým torzom Erika, ktoré síce napísal ešte v r. 1936, ale čitatelia ho v knižnej podobe dostali až po dvadsiatich rokoch. Tým sa uzavrela tvorba najvýznamnejšieho predstaviteľa a zakladateľa talianskej moderny Elia Vittoriniho, ktorý toho roku zomrel. Všetky jeho diela, a najmä slávne „Sicílske rozhovory` (1941) a román „Ľudia a neľudia` (1945) svedčia, že obohatil svoju literatúru o nové výrazové prostriedky a o nový štýl, poznačený jeho obľúbenými súčasníkmi, Kafkom, Joyceom a Dos Passosom, ktorých aj prekladal.
Našim čitateľom chceme Vittoriniho priblížiť dvoma krátkymi, tematicky celkom odlišnými románmi. Erika -to je vnútorný monológ mladučkého, a predsa predčasne dospelého dievčatka, ktoré sa vyrovnáva s tvrdou skutočnosťou, keď zostane samo so svojimi súrodencami, a musí sa o nich starať po dobrovoľnom odchode matky. Erika má rada svet, má rada ľudí, ale nijako sa nevie zmieriť so zlom. Keď mu napokon podľahne, zlo sa jej nedotkne, lebo čistému zostáva všetko čisté. Román Garibaldína, nazvaný podľa starej panej, hrdinky, ktorá sa vydáva za Garibaldiho vojačku, je postavený na vtipnom dialógu s mladým vojakom bersaliérom, ktorého náhodou stretne vo vlaku, ujme sa ho, vymenuje ho za svojho pobočníka a chce mu spríjemniť aspoň tri dni jeho dovolenky. Garibaldína je veľmi šarmantná postava, originálna žena, pravá Sicílčanka, ktorá sa nepoddáva rokom, ktorá vie aj v starobe žiť a večne udivuje svojím neskrotným temperamentom.

Medailóniky filmových hercov-hviezd do roku cca 1965.

Exotický román už veľa stratil z príťažlivosti. Zem sa za posledných desaťročí veľmi zmenšila, voľakedajšie nesmierne vzdialenosti sa scvrkli na niekoľkohodinový let a exotika vyprchala. Aj nejeden Lotiho citlivý a dojemný príbeh, jeho rozprávanie o snivých diaľavách mora a púšte je zaclonené novými vzruchmi náhlivých čias, ale v Islandskom rybárovi sa práve dnešnému človeku pretechnizovaného sveta prihovára prostá krása a jasná poézia veci, ktoré nás obklopujú.