Turínske plátno uschováva portrét Ježiša Krista. Doteraz existovali dve teórie - jedna, že ide o falzifikát, druhá, že ide naozaj o plátno, do ktorého bol Ježiš zabalený po smrti na kríži a uložený v ňom do hrobu.
Táto kniha prináša prekvapujúce tretie riešenie: samotná látka pochádza zo stredoveku, ale do nej odtlačená podoba zobrazuje skutočnú Ježišovu podobu...

Nikto nás nezbavil povinnosti hľadať, je jedno, či sa nám to, čo nachádzame, páči alebo nie a či sme tomu aj schopní uveriť. Nezáleží na čase, život nemá diely ani časti, to len knihy si dovolia prerušovať dych žitia, zastavujú obrazy, ktoré by sa inak stratili. Imaginácia je často bezzubá, akoby nejestvovala, kdekto si namýšľa, že život je náhoda, zhluk agnostických zásad, že nie je o čom podávať svedectvo. Neviditeľné veterné mlyny, ktoré z ničoho mleli prepotrebné nič, sprivatizovali tí s patentom na pravdu a premiestnili ich na bezveterné polia. Tam poháňajú mlyny vlastným dychom, z prázdnych slov melú prázdne slová, predstierajú, že o Bohu vedia všetko, ale to, čo vedia, mnohých len presviedča, že ich Boh neexistuje. Ale kde je vietor? Musel predsa byť, inak by veterné mlyny nevznikli, nikto by sa nenamáhal preniesť ich na bezveterné miesto, aby zatajil, že ich stvoril pohyb...

Odkaz pre čitateľa: Ani v tejto knihe sa autor nezbavil povinnosti vymýšľať si, aj tentoraz sa všetko zrodilo v jeho fantázii. A ak sa v postavách či dejoch opísaných v tejto knihe niekto nájde, za to je naozaj zodpovedná len fantázia čitateľa.

Väčšina rodičov sa už prebudila zo záhadného spánku, vyhraté ale zďaleka nie je. Tí, ktorých deti ostávajú stratené, totiž ďalej spia. Svet sa od základov zmenil. Deti prežili niečo, čo ich rodičia len ťažko pochopia. Mnoho únosov a vrážd, ktoré sa stali počas spánku rodičov, zostalo nepotrestaných. Ibaže to nikto nechce riešiť. Polícia, súdy, vláda ani prebudení rodičia sa k tomu, čo sa stalo, už nechcú vracať. S tým sa deti nemôžu zmieriť. Púšťajú sa na vlastnú päsť do nebezpečného pátrania po deťoch, ktoré sa nenašli. Zapájajú sa aj súrodenci Krištof, Kristína, Ema a Samuel. Križujú však plány zločincom, obchodníkom s deťmi, a preto im ide znovu o život... Všetko speje k veľkému rozuzleniu. V prvom diele trilógie Spiace mesto rodičia na celom svete zaspali. V druhom diele Spiaca spravodlivosť ide o záchranu stratených detí a dolapenie zločincov. Ale prečo teda niektorí rodičia stále spia? Tretí diel trilógie Spiace tajomstvo už skoro túto záhadu vyrieši.

Čo sa asi stane, keď nosorožie mláďa v zoologickej záhrade otvorí obrázkovú knižku o Afrike? Ak vie čítať, objaví krajinu, kde žijú nosorožce, slony a žirafy a kde svieti horúce slnko. A hneď si vezme do hlavy, že Afriku nájde. O tom, čo malý nosorožec Rino na svojej ceste zažije, si môžete s deťmi prečítať sami. Zatiaľ iba prezradíme, že práve detskí kamaráti sa stali jeho najlepšími pomocníkmi. Hravú obrázkovú knižku pre predškolákov a najmenších školákov vymyslel, napísal aj namaľoval skúsený knižný ilustrátor a výtvarník Ľuboslav Paľo.

Tretí diel trilógie Spiace mesto, Spiaca spravodlivosť a Spiace tajomstvo. V prvej knihe všetci rodičia záhadne zaspali a ich deti sa ocitli vo svete, ktorý prestáva fungovať. Súrodenci Krištof, Ema, Kristína a Samuel nie sú jediní, ktorí čelia situácii aj gangu únoscov. V druhej knihe rodičia precitnú zo spánku a všetci spolu pátrajú po obchodníkoch s deťmi...
Tretia kniha prináša rozuzlenie. Gang únoscov sa síce podarilo pochytať, ale mnoho detí je aj tak stále nezvestných. Čo sa skrýva za spánkom rodičov? Sú to podozrivé pokusy doktora Verherena? Alebo niečo celkom netušené? Súrodenci navštevujú svojho zraneného otca v nemocnici, kde sa dejú zvláštne veci. Podarí sa im odhaliť záhadu spánku? Nepadnú do pasce v pochmúrnom prostredí obrovskej nemocnice? Alebo sa práve oni dostanú za hranice doterajšieho poznania? Začítajte sa do Spiaceho tajomstva a prežite s nimi neuveriteľný príbeh spiaceho mesta až do konca.

Zuzana Kuglerová obdobiu tureckého panstva v strednej Európe, najmä v okolí Nových Zámkov i v stredoslovenskom kraji, venovala svoj dvojzväzkový román Rytier a zbrojnoš. K tejto téme sa vracia aj vo svojom najnovšom historickom románe V tureckom náručí, v košatom príbehu lásky a nenávisti v časoch končiacej sa tureckej nadvlády v Uhorsku. Na Bytčianskom zámku popredný uhorský šľachtic Pavol Esterházy a jeho žena Ida (Džubaida) vychovávajú v utajení legitímneho následníka trónu v Istanbule ako potomka slávneho rodu seldžuckých Turkov Hamadyjovcov. Aj rodina Petrovho nevlastného brata Kurta skrýva tajomstvo: plod lásky sultánovho brata a unesenej uhorskej šľachtičnej Amálie de Andrášy, mladú Mariju. Obaja mladí ľudia predstavujú pre úradujúceho sultána Murada a najmä pre jeho nenávisťou otrávenú matku Turhan vážne nebezpečenstvo. O to viac, že sa porobená Európa začína búriť a chystá sa na posledné víťazné ťaženie proti Turkom. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke pod Viedňou, ktorá má ukončiť 150-ročné panstvo Turkov v Európe. Srdcu a vášni však nerozkážeš ani v pohnutých časoch nepokojov a neistôt. Hranica medzi láskou a nenávisťou býva veľmi krehká a odmieta rešpektovať rozdiely v postavení, národnosti... Podarí sa mladým ľuďom Imkovi a Mariji prekonať tragické peripetie minulosti, ktoré ako tieň visia nad ich rodom, a prekonať nenávistné prenasledovanie sultánky Turhan? Komu z tejto dvojice sa podarí zasadnúť na turecký trón?

Som Kalamár. Ale do mňa si nikto pero namáčať nebude! zvolal rozhorčený spisovateľ Ondrej Kalamár a svoj nový dvojzmysel zavesil na sieť. K tomu postupne pridal stovky ďalších hlášok, nápadov, bonmotov a slovných výstrelov, z ktorých vznikla už jeho tretia výdatná knižka aforizmov. Ani v nej nezaprel chuť štekliť, rýpať a podpichovať, opäť nešetril spŕškami humoru, irónie a fantázie, zmyslom pre hru, nonsens aj paradox. Napríklad: Čím je niekto väčšia sviňa, tým je z neho menší úžitok. Alebo: Kedysi bolo nahovno. Dnes je vraj dvakrát lepšie... Príznačné sú jeho znalecké posudky, trebárs: Sex má výbornú pointu. Či iné odborné postrehy: Malé dievčatká túžia po jednotkách, veľké po trojkách... Labužníkov potešia aj nachytávky typu: Ľudia, nebuďte svine!!! Nech si pospia. Prípadne: Neznášam vajcia! A napriek tomu ich mám veľmi rád... Alebo užitočné tipy: Mali by sme naučiť prácu onanovať. Aby sa vždy urobila sama. Jednoducho, prelistujte si zbierku OKom Očom a získate semester z vedeckého optimizmu: No keby ste predsa len mali dajaké výhrady, autor je dosť veľkorysý: Nemusí ma mať každý rád. Ale môže...

Tieto príbehy sa naozaj stali. Teda, nestali sa úplne v skutočnosti, ale iba a-ko-že – vo fantázii. V predstavách. Prihodili sa dievčatku menom Lesanka v krajine zvanej Lesankovo. Deti to s predstavami majú niekedy ťažké. Ale často je im v nich lepšie než v dospeláckom svete. Ten je dosť o ničom a deti to vedia. No nepovedia to, aby neranili rodičov. Zato príbehy, ktoré sa stali a-ko-že, bavia deti aj dospelých.
V tejto knižke sú tie najlepšie, ktoré sa našli v zápisníku, ale aj v starom počítači a notebooku Lesankinho tatka, v Lesankinej prvej a druhej písanke, v pamätníčku jej kamarátky Kity Bety a v tajnom denníku Lesankinej mamy. Vitajte v Lesankove, kde sa príbehy dejú iba a-ko-že. To aby ste sa na nich pobavili všetci.

Dvaja bratia Maroš a Dávid, prezývaní Mako a Vido, žijú iba s rozvedenou mamou. Bežní chalani v bežnej dvojgarsónke v bežnom petržalskom paneláku. Okrem školy, spolužiakov a futbalu riešia najmä maminu vážnu známosť. A starší Mako aj novú spolužiačku Emu. Podarí sa chalanom nájsť mame partnera a sebe nového otca? Kam sa dopracuje Mako s Emkou? A čo na to dedo Teodor?
Autorka úspešných kníh pre dospelé čitateľky nezabúda ani na deti. Jej vtipná próza z reálneho prostredia má ambíciu stať sa populárnym čítaním pre tretiakov až piatakov. Čítavý sídliskový príbeh Našej mame hrabe prináša živý dej so zaujímavou zápletkou, nečakanou pointou a šťastným koncom.

Daniel Hevier síce do literatúry vstúpil ako básnik pre dospelých a dodnes pre dospelých aj píše, ale veľmi skoro si uvedomil, že jeho publikum sú predovšetkým deti: rozumie ich svetu, jazyku, nachádza s nimi spoločnú reč, vie sa s nimi hrať a dohodnúť a deti ho za to milujú. A on má rád deti. Preto im napísal tento Abecedárik, aby im uľahčil prístup k písmenkám a prostredníctvom nich aj do sveta literatúry.

„Abeceda je úžasný vynález,“ tvrdí. „Niekoľko písmen, a sú z nej poskladané všetky príbehy, rozprávky, básničky, riekanky, pesničky celého sveta.“

Knižka plná básničiek o čase, počasí a ročných období. Malí čitatelia sa dozvedia koľko topánok treba na rok, kto ich v noci stáži, kam odletia lastovičky, kto je Pampuliak a ešte o veľa viac.

Niekedy si život naplánujeme do poslednej minúty, no on sa nám iba smeje. Zaútočí na najzraniteľnejšie miesta nášho srdca, aby nám dal pocítiť, kto je tu pánom. A nám potom zostáva jediné: prežiť tie chvíle, čo nám núka, čo najlepšie. Aj s chybami, ktoré každý z nás robí. So svojimi najbližšími. Aby sme raz neľutovali, že sme zatvorili oči pred tými, ktorí našu pomoc naozaj potrebovali.
Študentka Kristína nadovšetko miluje svojho dedka. Do jeho susedstva sa nasťahuje nová rodina s dvoma synmi. Starší z bratov Michal je nepríjemný a prská na celý svet. Nikoho si nechce pustiť k sebe bližšie. Jediný, ku komu dokáže byť skutočne milý, je Kristínin chorý dedko. Tento vzťah však v Kristíne vzbudzuje žiarlivosť a vyvoláva v nej všelijaké otázky. Stále dumá nad tým, prečo pekný mladík nikomu nedovolí nahliadnuť do svojho vnútra. Peter je bratov pravý opak, aj keď ich spája niečo, čo by zo života veľmi radi vymazali. Tragédia. Peter je napriek hendikepu srdečný a veselý. Ale aj jeho niečo ťaží a dúfa, že práve Kristína môže jeho ponurý život presvetliť. Michal však neverí, že toto dievča je to pravé pre jeho brata, ktorého celý život chráni. Ako sa k tomuto všetkému stavia Kristína?
Príbeh o sile priateľstva a o láske k rodine...

Tibora všetci považujú za grázla. Aké ľahké je dať niekomu takúto „nálepku“ a už sa to nesie jeho životom. Je fakt, že nie je žiadnym anjelom. Lenže prečo sa správa tak, že to poburuje celé okolie? Žeby tichý, osobný protest voči dospelým? Rané detstvo prežíval Tibor na dedine v krásnej rodine. Idylku narušila choroba, ktorá jemu aj bratovi vzala matku. Všetkých to poznačilo. Ich otec pred spomienkami na šťastný rodinný život utiekol so synmi do mesta. Ani jeden z nich túto hlbokú stratu a vytrhnutie z prostredia nezvládali. Každý sa búril po svojom. Napriek tomu má Tibor veľa dobrých vlastností. Len potrebuje uznanie, pozornosť a šancu. Obdivuje spolužiačku Soňu. Žeby to bolo aj čosi viac? Pre ňu je ochotný sa aj pobiť. Práve ona ho pochopí. Pomocnú ruku mu podá aj telocvikár Ľuboš.
Tibor sa dostane do futbalového tímu a to zmení jeho život.
Kniha Tiborove trapasy je štvrtým titulom série Navždy kamošky. Je o siedmakoch, ich radostiach a starostiach, o priateľstve, o rodine, o snívaní… aj o dotyku prvej lásky. Prečítajte si. Možno aj vám dá odpoveď na niektoré nezodpovedané otázky.

Ela je obyčajné desaťročné dievča. Žije s babkou, lebo mama chodí na týždňovky do zahraničia opatrovať starých ľudí a otec... ten od nich odišiel, keď bola Ela ešte malá. Navyše sa jej odsťahovala najlepšia kamarátka Miša. Ela sa preto cíti osamelá a nemá sa s kým porozprávať, až zrazu objaví v komore tajnú skrýšu a v nej normálneho (alebo aj nie?) škriatka. Lyžičkového. Ako keby to nestačilo, prisťahuje sa k nemu jeho brat Lesný a Ela sa zoznámi s ďalšími bratmi: Vodným, Vlasovým a Kvetovým a úplne na záver aj s ich sestrou Veternou smršťou. Odrazu má okolo seba kopu kamarátov, ktorí jej pomáhajú riešiť každodenné situácie a ktorým aj ona pomáha riešiť ich problémy. Postupne sa od nich učí „vidieť neviditeľné“.

Dve silné, hoci odlišné ženy spečatia osud starovekého ostrova Atlantis. Princezná Korinea môže zabezpečiť mier svojej ríši, ktorá sa už desaťročia zmieta v konfliktoch, musí sa ale vzdať všetkého, čo jej je blízke. Jedinú útechu nájde v princovi Doreiovi, ktorý má však v pláne oveľa viac, ako dáva najavo. Kým neviestka Jasydia si nájde cestu zo svojho bezútešného života až na miestodržiteľský dvor najmocnejšieho panovníka ríše, Korinea je postavená pred najdôležitejšiu skúšku svojho života: podarí sa jej skrotiť neskrotné zlo, ktoré jej milovaného pred očami mení na nepoznanie, alebo sa mu bude musieť postaviť čelom a riskovať stratu toho, čo je pre ňu najcennejšie? Podarí sa Jasydii vyrovnať sa s ranami z jej minulosti? Koľko toho bude musieť ešte obetovať? Ako a prečo sa príbehy Koriney a Jasydie skrížia? Ich vzájomná spolupráca môže konečne priniesť mier rozorvanej ríši, rovnako však môže Atlantis s jeho obyvateľmi navždy zmazať z povrchu zemského.

Piata kniha aforizmov Ondreja Kalamára obsahuje všetko, čím sa stal tento aforista so širokou fanúšikovskou základňou populárnym: úderné životné pravdy, nečakané pointy, nové pohľady na notoricky známe skutočnosti, britký humor a ostrý úsudok... Neposkytuje teda čitateľovi len dôvod na úsmev, ba priam smiech – Ondrej Kalamár núti svojho čitateľa aj sa zamyslieť, precitnúť, uvedomiť si pravdu o veciach, ktorú síce cítil, ale nevedel ju tak výstižne naformulovať. A hoci nemusíte vo všetkom s Ondrejom Kalamárom súhlasiť, úsmev, ktorý Vám táto kniha vyčarí na tvári, legitimuje Vaše rozhodnutie vziať ju do ruky, otvoriť ju, listovať si v nej, súhlasne prikyvovať alebo v duchu s autorom polemizovať...

Nové vydanie má odporúčaciu doložku Ministerstva školstva – materiálny a didaktický prostriedok pre základné školy.

Ján Uličiansky veľmi dobre vie, aká býva s mačkami psina. Ehm, teda vlastne galiba. Ale zároveň má pre ne ohromnú slabosť. Ryšavý kocúr Leonardo preto nie je nijaká vymyslená rozprávková bytosť. Pôsobí úplne ako živý, ba priam naozajstný. Je doslova miláčikom domácnosti a môže sa ľahko stať aj členom tej vašej rodiny. Jeho príchod na svet a spolužitie s pánom domácim, nezadržateľné dospievanie a rôzne príhody so stravovaním, kúpaním, hraním aj spaním, športovaním, skrývaním aj medzinárodným súťažením tvorí krásny príbeh tejto knižky. Príbeh, v ktorom sa deti presvedčia, že na všetkých prísloviach, porekadlách a ľudových múdrostiach o mačkách a s mačkami je aspoň za mačací chlp pravdy.

Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť.

Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí.
Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou.

Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Jana Bodnárová sa stala prvou nositeľkou ceny Literárnej akadémie za rok 2016, za knihu Náhrdelník / Obojok.

Posledná próza Jany Bodnárovej Náhrdelník/Obojok zaznamenala značný čitateľský záujem (dva roky po prvom uvedení na knižný trh sa dočkala druhého vydania) i pozornosť odbornej verejnosti – tá vyústila do ceny Literárnej akadémie za rok 2016, čím sa J. Bodnárová stala prvou nositeľkou tejto ceny.

Po úspešnej a čitateľsky príťažlivej próze so silným príbehom sa Bodnárová vracia k experimentálnejšiemu písaniu sériou krátkych fragmentov, vzťahujúcich sa k noci. Z jazykovo i obsahovo minimalistických textov vyznieva jemný melancholizmus, skúmanie samoty aj staroby i smrti...

Hlavný hrdina, dvadsaťdvaročný Simon Bebler, stratený vo svojom živote a vo vzťahoch s najbližšími a utiekajúci sa do fantazijných krajín románov a filmov, sa dozvie, že je smrteľne chorý a má pred sebou už len rok života. Rozmýšľa, ako s ním naložiť, a rozhodne sa, že sa nenechá o nič ukrátiť. Chce za tento rok skúsiť všetko, čo sa len dá, chce zažiť všetky príbehy, ktoré prečítal alebo videl na filmovom plátne. Stretáva (zrejme nie náhodne, ako si najskôr myslí) záhadného bezdomovca, ktorý ho presvedčí, že ak nechce svoj rok premárniť, musí odcestovať do New Yorku, kde sa oňho postará jeho známy. Tu sa naplno roztočí kolotoč záhad bez odpovedí a Simon sa ocitá v epicentre neobyčajných udalostí (často naozaj ako vystrihnutých z kníh a filmov), stretáva neobyčajných ľudí, medzi nimi Al Pacina, Woodyho Allena, BruceaWillisa, Umu Thurman... Sú skutoční, alebo sa na nich len podobajú? Do akej hry sa Simon zaplietol a kto ju s ním hrá? Dokáže ostať hrdinom svojich príbehov alebo sa stane ich obeťou? A napokon – zakúsi tu pravú lásku, ktorej ako zdravý nebol schopný? Kniha Pozorovateľ je v posledných rokoch jedným z najprekladanejších románov významného slovinského prozaika, dramatika, básnika a prekladateľa Evalda Flisara.