Historický román. 2.diel.

Legendy a rozprávky o Matke Božej

Biografické a cestopisné čítanie pre mládež.

S vrchu kopca hlas pána Františka Roquevillarda sostúpil k oberačkám, ktoré vo vinici na svahu oberaly čierne strapy a tak odbremeňovaly viničné korene. — Večer prichádza, poponáhľajme sa! Bol to hlas láskavý, ale rozkazoval. Dodal rezkosti všetkým prstom a zohol ramená robotníčkam, ktoré sa len potíkaly. A pán dodal veselo: — Ráno sú ľahšie ako volavky a popoludní rapocú ako straky. To vyvolalo všeobecný smiech.

Autor v svojej knihe presvedčivo dokazuje, že kým vonkajší svet je zmietaný najväčšími víchricami. vo vyrovnanej duši môže panovať pokoj a súlad... Autor ukazuje svet porozumenia, lásky a optimizmu..

K napísaniu príbehu, za ktorý dostal Greene v roku 1940 Hawthordenovu cenu za najlepší anglický román, inšpirovali Greena udalosti v Mexiku po revolúcii v 1936-1937. Hlavný protagonista - otec dieťaťa, alkoholik a zároveň katolícky kňaz, sa usiluje zachrániť svoj život, aby ako posledný kňaz v krajine zachoval v ľuďoch nádej na život iný. Desať rokov uteká pred poručíkom, predstaviteľom callasovského režimu tvrdo prenasledujúceho katolícku cirkev, aby v rozhovore so svojím `nepriateľom` našiel možno viac porozumenia než u ľudí, ktorým slúžil. Na Greenov svet, v ktorom si čitateľ viac než v iných románoch uvedomuje prirodzenú spojitosť dobra a zla v konaní ľudí a vlastnú slabosť ako základ porozumenia blížnemu, Vatikán reagoval odsudzujúcim listom štrnásť rokov po vyjdení diela.

Luis, syn zámožného otca, sa chystá do seminára, kde je jeho strýko prefektom. Ale spozná mladučkú vdovu, pôvabnú, inteligentnú a zahorí k nej láskou.

Fabula románu je sýta, priam napínavá. V Starom údolí postavia inžinieri veľkú vodnú priehradu. Zatopia celú dedinu a namiesto nej postavia dedinu novú, krásnu, hygienickú, no to všetko nemôže nahradiť dedinčanom to, čo mali a cítili v starých bývaniach. Necítia lásku a srastenosť s týmito betónovými škatuľkami, nič ich nepúta k novej dedine, opúšťajú ju, idú do sveta, základné životné formy a ustálené kánony miznú, ľudia upadajú morálne a tratia základ pod nohami. Vytrhli ich z vlastného živlu, presadili a takto vlastne ubili v nich to podstatné. Krásne, priam mrazivé sú partie, keď obyvatelia vidia, ako prívaly zaplavujú starý cintorín. Cítia, že sa im prichodí lúčiť s čímsi, s čim boli srastení a čo tvorilo súčiastku ich života. Vlastní mŕtvi! Nerozlúčili sa s nimi úplne, keď ich pochovali, žijú i po smrti s nimi, a teraz oberajú ich i o tento vzácny poklad. Preto to strašné slovo, hodené priamo do očú staviteľovi priehrady: Zabili ste minulosť dediny! Z toho potom plynie, že v srdciach vzniká myšlienka na pomstu. Pytliak Baltazár, ktorý sa nechcel podvoliť a nechcel sa presťahovať do Nového Údolia, rozhodne sa, že zabije inžiniera, no nakoniec víťazí v ňom predsa len myšlienka na Boha, pomstu prenecháva jemu. Na svoju
tvrdohlavosť však dopláca výčitkami svedomia a vedomím, že mohol predísť mnohému zlu, keby sa bol presťahoval. Mladá Jozefka, verenica jeho krstného syna, ktorý je na vojne, padne morálne, hoci nie svojou vinou. Mohlo sa tomu predísť, keby sa bol Baltazár staral o ňu a o jej opustenú matku. Baltazár pre hryzenie svedomia odchádza odtiaľto, stratí sa, niet po ňom nijakých zpráv. Je to asi najsilnejšie vykreslená postava v tomto románe. Človek zemitý, neoblomný, pravý reprezentant najtypickejších stránok dedinského života. Druhou úchvatnou postavou je kňaz. V ňom symbolizuje autor protiklad modernistického rozleptávajúceho prúdenia, ktoré vniká do dediny. Na starú dedinu vyrútily sa prúdy vôd a s nimi prišiel i príval, ktorý strhával hodnoty, rúcal morálnu podobu dediny, podmýval základ. Farár je tu ako druhá priehrada, ktorá čelí týmto ničivým prúdom. Bojuje s nimi a usiluje sa zneškodniť ich.

Zásluhou objavu nového chemického prvku sa na Slovensku zrodí projekt leteckého motora, avšak zároveň aj ničivej zbrane. Jej pomocou chce vynálezca prinútiť mocnosti k mieru, lež záver vyznieva ináč – nie veda a technika, ale náboženstvo sa má stať zárukou pokoja vo svete.

Fantastický román.

Výzvu radikálne prežívať evanjeliové rady začul vo svojom srdci aj hlavný hrdina knihy Muž obety Michal Augier. Pochopil, že kňazské povolanie sa nedá prežívať polovičato, lebo sa stane alebo karikatúrou, alebo predmetom pohoršenia. Svojou rozhodnosťou, presvedčivosťou a láskavou obetavosťou potvrdil slová Listu Hebrejom, ktorý možno nazvať hymnom na kňazstvo a vieru, že každý kňaz je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti (5, 1 – 2). Iba srdce milujúce Boha dokáže tak nezištne a veľkoryso slúžiť človeku, ako to dokázal kňaz túžiaci po svätosti, vykreslený v tomto románe.

V novele sa autor venuje problému vysťahovaleckého, ktorý bol u Poliakov priam pálčivý ako aj u nás. V deji zdôrazňuje duchovné sily neotrasiteľné idey, rozpor a stupňovanie, rozchod s nimi a vracanie sa k nim...

Malý katechizmus.

Časopis katolíckeho duchovenstva.

Román.

Románový životopis svätého Pavla apoštola.

Kniha ponúka 12 príbehov od tejto autorky.

Táto kniha je vyznaním o pokrivkávajúcich vzťahoch našich dní i o krásnej ľudskosti, vyjadrená v skúsenostných príhodách i veršoch.

V tejto publikácii poprední slovenskí odborníci vyjadrili svoj názor na vzťah medzi vierou a súčasnými poznatkami z biológie.

Životopis Brigity Švédskej, veľkej mystičky 14.storočia.