Peter HOTRA napísal v svojej päťdesiatke podivuhodný debut - príbeh muža, trpiaceho psychickou poruchou.´ V svojej knihe zahŕňa pocity mnohých súčasníkov - márny boj proti démonovi v svojom vnútri, rezignáciu, život "pod čiarou", ale aj večnú snahu vyplávať z dna vnútorného močiara, do ktorého ho choroba uvrhla. Debut má v sebe črty autobiografie, je písaný formou denných zápiskov, v ktorých sa prejavuje nielen zápas hlavného hrdinu - rozprávača príbehu - o návrat do normálneho života, ale aj snaha jeho rodiny - hlavne manželky - postaviť svojho životného partnera znovu na nohy.

Nie je to lacný príbeh z kuchyne a spálne, ale sugestívna výpoveď chorobou skúšaného muža.

Zbierka ľúbostno-erotickej poézie. Zuzanu Kuglerovú poznajú čitatelia predovšetkým ako autorku historických románov,ˇzberateľku rozprávok a ľudových povestí. V časoch svojich študentských rokoch však debutovala ako poetka, zbierkou poézie Madona v hmlách, za ktorou v dvojročnom odstupe vyšla druhá zbierka - Opakovaný záber. Po viac ako tridsiatich rokoch sa autorka vracia znovu k poézii výberom ľúbostných, až erotických veršov, v ktorých mapuje svoj "príbeh lásky" od jeho začiatku až po koniec. Je to zbierka plná vášne, ale aj smútku za stratenými snami zaľúbeného mladého dievčaťa, vzkriesenie sebadôvery a vlastnej dôstojnosti po odhalení zničujúcej nevery. Každý, kto bol raz zamilovaný, by mal mať túto zbierku v svojej knižnici.

Zbierka meditatívnej poézie od jedného z najvýraznejších zjavov súčasnej slovenskej poézie - Jána Tazberíka - je ponorom do hlbokého sveta básnikových úvah. Prináša filozoifické a meditatívne reflexie. Ján Tazberík je nositeľom viacerých ocenení za svoje básnické dielo, preto sa aj od tejto zbierky očakáva, že donesie rovnakú kvalitu. A čitateľ, ktorý knihu Svetlo a iné stroje zoberie do rúk, sa v tomto očakávaní nesklame.

Spoločnou niťou troch poviedok, ktoré tvoria príbeh knihy Tiene babieho leta, je vzťah Bruna - hrubého Holanďana, ktorý si zvyká na slovenskú spoločnosť - a Sylvie, ktorá sa snaží, aby si aj slovenská spoločnosť zvykla na neho. Zdanlivo všedné situácie, v ktorých sa raz za čas všetci ocitáme, sa v knihe vďaka ústrednej dvojici menia na obrazy, plné napätia a melanchólie, ale aj lásky a pochopenia. Najdôležitejšie posolstvo príbehu - úprimnú snahu o zmierenie - podáva autorka šarmantne a s nadhľadom a aj vďaka tejto jemnej sile je finále každej z poviedok i finále celej knihy pre čitateľa krásnou katarziou.

Zbierka filozoficko-satirickej poézie od obľúbeného autora aforizmov, Ondreja Kalamára, ktorý sa nám v svojom najnovšom diele prihovára ako básnik. V svojich veršoch nezaprie, že je majstrom skratky a pointy. Je to kniha, ktorá nám odrýva inú tvár Kalamárovej tvorby, prekvapujúcej a zároveň kvalitnej. Kráľ slovenských aforistov tu odkrýva svoje najvnútornejšie ja, citlivé na všetky vonkajšie podnety, či už prichádzajú zo sféry milostných vzťahov alebo spoločenských reflexií. Každý, kto miluje brilantnosť Kalamárovej tvorby, by mal mať túto zbierku doma.

Básnická zbierka Divé maky je po autorkinom debute Anam cara v poradí už druhou zbierkou. S. Gelvanicsová si zachováva vlastný štýl písania, pričom, akoby sa z role obete presunula na miesto prebudenej. Vidí jasno, no stále neprestáva veriť zázrakom a kúzlam. Zbierka sa skladá z troch častí – Čarosnenie, Mandala a Víla. V prvých dvoch častiach prevláda voľný verš, ktorý poukazuje na realistické videnie sveta, vytriezvenie z prežitého a nenávratnosť k minulému. Básne postupne odkrývajú cestu, akúsi reflexiu na to, čo autorka prežila a ako z toho, výrazne posilnená, vyšla. Magickú atmosféru hlavne v prvej časti zbierky (Čarosnenie) dotvárajú objavujúce sa motívy víl, jednorožcov a dryád. Silná je aj prítomnosť prírodných živlov a iných bytostí. Druhá časť zbierky (Mandala) poukazuje na zjednotenie autorky s prírodou a jej cyklami. Často sa opakuje motív záhrady a jej liečivé pôsobenie na ženu, ktorá doslova splynie so stromom. Stáva sa „Stromženou.“ V tretej časti zbierky (Víla) nájdeme básne vo viazanom verši. Hnacou silou, ktorá ženie autorku k tomu, aby sa nevzdávala, je celkom určite viera v Boha, silu prírody a v samu seba. Posilnená – zranením na niekoľko životov- totiž dokáže vstať a znova kráčať v úsvite, za Láskou a Svetlom. Ilustrátorkou zbierky básní je Izabela Horňáková.

Spolok slovenských spisovateľov vydal antológiu básní členov, prispievateľov a priaznivcov s cieľom predstaviť širokú tvorivú základňu najstaršieho a najväčšieho spisovateľského združenia na Slovensku, ktoré vzniklo pred 95 rokmi. V antológii je zahrnutých 172 žijúcich autorov a k slovenským tvorcom sú zaradení aj niektorí významní zahraniční mimoriadni členovia Spolku. Básňami sa predstavili takmer štyri generácie slovenských spisovateľov od najstaršieho (1925) po najmladšieho (1995). Antológia predstavuje na Slovensku prvé vydanie tohto druhu v takom početnom a reprezentačnom zastúpení žijúcich básnikov. Básnici sa v antológii prezentujú so skromným želaním, aby, válkovsky vyjadrené, poézia bola stále poznanie plus ilúzia a bola ako láska strašne bohatá...

Milan Abelovský po doteraz vydaných básnických zbierkach Chvíľa zblíženia, Jaspis a karneol, Zľutovnica a Čerešne v hanebnej ulici predkladá nový poetický opus Biela osnova. Jeho doteraz vydané knižky charakterizuje emocionálna racionalita. Básnik si nikdy nepotrpel na „vyprázdnenosť výrazu“ či konvenčnosť. Doteraz nás dokázal presvedčiť, že vnútorná katarzia je pre neho najpodstatnejšia tak, ako je i v ľudskom snažení najpodstatnejšie prekonávať to, čo je stagnujúce a strnulé. Autor zbierku rozdelil na dva tematické celky. Prvú nazval Pokolenie snehu a druhú Krikľavé spovednice. Prvá časť zbierky je postavená na príbehoch a sociálnych aspektoch, ktoré sa básnika bytostne dotýkajú. Aj to dáva čitateľovi možnosť, aby videl detailnejšie priamočiarosť, ktorou básnik odkrýva príjemné i nepríjemné stránky toho čo prežil a prežíva. Pacifistické postoje prevládajú najmä v druhej časti básnickej zbierky. Aj preto môžeme pokojne o novej zbierke povedať, že nestojí chrbtom k životu a realite a dokáže nám sprostredkovať po ľudskej, ale i umeleckej línii neopakovateľný zážitok. A naznačuje aj nové nadýchnutie a zbieranie síl do ďalšieho rozbehu... „To množstvo tvárí, záľaha rúk a nôh a všetky sa hýbu, nikto mi nepovie vnuk, nikto ma nesloví syn. Viem iba, hľadať musím tam, kde som stratil...“

Autorka absolvovala ekonómiu a španielsky jazyk v USA. Po ukončení štúdia sa vrátila do Bulharska. Od roku 2000 je aktívnou novinárkou, hoci uprednostňuje širšiu charakteristiku „človek slova“ – nie náhodou predmetom jej postgraduálneho štúdia bola filozofia. Do sveta literatúry úspešne vstúpila románom Grécka káva. „Káva“, ako sa kniha medzi čitateľmi rýchlo preslávila, dostala hlavnú cenu Peroto v kategórii próza za rok 2015, ako aj prémiu Cveteto na Cheligon za rok 2016. Katastrofálna automobilová nehoda gréckeho podnikateľa zmení život jeho mladej manželky – bulharskej novinárky. Otvorená pravda vychádza na povrch a smelo sa vnára do hlbín jej rodu, v ktorom ONA (Katerina, Žena) hľadá seba a odkiaľ čerpá silu, aby sa vyrovnala so svojou bolesťou... To je stručná dejová línia príbehu Grécka káva. Preplieta sa v ňom autobiografia a fikcia, historické a intímne, razantne sa odkrývajú vrstvy času a sledujú jeho poklesky skrývajúce prvotnú silu, staré konflikty a stereotypy. Grécka káva v skutočnosti zobrazuje rozprávanie o Balkáncoch a o HRANICIACH – paradoxne rozdeľujúcich a spájajúcich. Grécka káva je vynikajúco napísané dielo. Fragmentované, s dekonštrukčnou chronológiou, predstavuje reťaz „malých“ a „veľkých“ príbehov famózne spojených množstvom hlasov, slobodne prechádzajúcich časom a priestorom a dávajúcich silu budúcnosti. Ide o vyspievaný príbeh, napísaný z hĺbky, úprimnú spoveď matky pred synom, ktorý bude pokračovať nielen niťou života, ale aj rozprávania. Grécka káva je moderný román, ktorý bez strachu odhaľuje zjazvené miesta a podnecuje nie iba k myšlienkam, ale aj k rozhovoru – o našom osude byť SPOJENÍ.

Katarína Mosnáková-Bagľašová (1984) je hádam najúspešnejšou mladou poetkou medzi vojvodinskými Slovákmi v Srbsku. Jej verše sú pravidelne oceňované na súbehu slovenského literárneho časopisu v Srbsku – Nový život. Vlani sa stala aj víťazkou 8. európskeho facebookového básnického festivalu v Novom Sade. Ako autorka pre deti je zaradená do chrestomatie a dvoch antológií. Je spoluzostavovateľkou knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (2011), vydala knihu poviedok pre deti Jednozubý úsmev (2014), etnologickú knihu Detstvo našich predkov, knihu ľudovej slovesnosti pre deti Slovákov v Srbsku pod názvom Enike benike krikel bé (2017) a detskú knižku Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom (2018). Každý deň sa niečo nové naučím je dobrodružná poviedka pre deti, podaná literárnym i výtvarným jazykom. Spojenie klasickej poviedky s komiksom je jednou z ciest ako priviesť školákov k literatúre. Komiks nakreslil Pavel Koza, v tomto odbore známy najmä v bývalej Juhoslávii a Taliansku.

Juraj Svoboda zažil všetkých československých, českých i slovenských prezidentov, ktorých sme za ostatných sto rokov mali. Narodil sa za prvej Československej republiky, detstvo prežíval v Protektoráte Čechy a Morava, jeho ranej mladosti pripravil kulisy Február 1948 a v päťdesiatych rokoch odišiel študovať na VŠMU do Bratislavy. Väčšinu života prežil na Slovensku, kde sa z Jiřího Svobodu stal Juraj Svoboda, slovenský divadelný, televízny a rozhlasový režisér českého pôvodu. Bolo mu súdené o hercoch a režiséroch, ktorých ako pedagóg vychoval, napísať aj ich posmrtné portréty (tri diely knižných medailónov Dali nám viac, ako (sme) si mysleli). Kniha krátkych esejí Len nie mlčať s podtitulom Pokus o pravdivú autobiografiu na pozadí tragikomických dejín sveta je akousi životnou inventúrou v kontexte spoločensko-politického diania. Autor spomína, porovnáva a konfrontuje. Napríklad znaky a prejavy totalitných režimov, ale aj demokracií rôzneho typu: od Masaryka cez Havla až po nepersonifikovaný liberalizmus súčasnej doby. S ľahkosťou, potrebným nadhľadom, ale aj pochopiteľným osobným zaujatím a nostalgiou.

Spisovateľ Milan Zelinka (1942), držiteľ prestížneho ocenenia Anasoft litera (Teta Anula, 2007), je neúnavným pozorovateľom života, ktorého fragmenty veľmi úspešne zachytáva vo svojich prózach. Zbierka esejí NA OKRAJ KULTÚRY, NA OKRAJ ŽIVOTA je akýmsi nastavením zrkadla tvorcom i konzumentom slovenskej kultúry dneška (Na okraj kultúry) a obzretím sa za niekedy smutnou, niekedy veselou, no stále dokola sa opakujúcou každodennosťou uplynulých a azda aj budúcich rokov (Na okraj života). Zelinka ani neprikrášľuje, ani zbytočne nedramatizuje, rozpráva o ľudskej veľkosti i malosti tak, ako ju videl, počul, zažil. A práve táto neskreslená optika robí Zelinkove prózy čitateľnými.

Ondrej Klenovský odvíja svoju rozprávkovú literárnu tvorbu od svojej profesie vychovávateľa v detskom domove a na stredoškolskom internáte. Pri bezprostrednom kontakte s deťmi mal príležitosť spoznať detské potreby a rozprávky sú jeho nielen literárnym, ale aj pedagogickým príspevkom pre detskú čitateľskú verejnosť. Preto môžu byť nápomocné i rodičom pri výchove dieťaťa k tomu, aby bolo vnímavé, odbúravalo detský egoizmus a myslelo aj na potreby druhých, učilo sa ich chápať. Na rozdiel od prvej autorovej knihy rozprávok ((Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie (VSSS 2016), ktorá prinášala humorne ladené príbehy z rozprávkového prostredia, prostredie Rozprávok medzi riadkami je realistické a témy sú vážne a hĺbavé. Sú zamerané proti povrchnému prijímaniu a hodnoteniu, ktoré je u detí časté, a tiež sú zamerané na prevenciu proti prchkým reakciám. Preto rozprávky vychádzajú z jasných jednoduchých situácií. Čitateľ sa napríklad ocitne v prostredí hodiniek, ktoré sa zastavili a sleduje rozhovor troch hodinových ručičiek. Alebo je svedkom dialógu sochy na námestí a zatúlaného šteniatka. Vzápätí príbehy namiesto dynamického deja ponúkajú zamyslenie a ponor do vnútorného sveta postáv. Analyzujú ich situáciu a prinášajú aj vzájomnú konfrontáciu. Tu si detský čitateľ uvedomuje rozdielne vnímanie tej istej skutočnosti rozličnými postavami, čo aj jeho nabáda pochopiť, že aj v živote je to podobné. Že treba brať do úvahy aj názor druhých, ktorý môže byť odlišný od jeho vlastného. Cieľovou skupinou sú najmä deti vo veku 8 až 11 rokov, ktorých psychika a spoločenský kontakt sa vhodne precvičuje a nacvičuje rozprávkami podobného druhu.

Lucian Alexiu (1950) – básnik, literárny kritik, prekladateľ, editor. Je absolventom Filologickej fakulty Univerzity v Temešvári. Publikoval samostatne aj v spolupráci mnohé zväzky kritických vydaní diel rumunských a zahraničných autorov, antológie a preklady francúzskych, nemeckých, srbských, slovenských a ruských spisovateľov. Výber z básní Svetlo z diaľky obsahuje verše, ktoré transfigurujú skutočné veličiny každodenného života či už literárne/knižné, na diskurzívne, samostatne sa spravujúce veličiny, schopné vytvoriť si remodelácie extra muros (mimoosobné) určitého nadnáhodného časopriestoru. Básnik zvolil stratégiu zaznamenávania variácií svetla ako takého, čo je v značnej miere zriedkavosťou v rumunskej poézii. Verše sú originálne zvláštnymi pomenovaniami (lemury, hadojaštery,
krotké zvieratá, koleoptéra, ale aj ulitníky, bodliaky, medvedíky záhradné), básnik vymýšľa ironicky groteskné scenáre o nezmyselnosti histórie a dáva do pozornosti opakujúce sa gestá všedného dňa na báze deskripcie a minimálnej sugescie. Zbierku z rumunčiny preložila Dagmar Mária Anoca a ilustroval Constantin Catargiu.