Igor Matovič napísal za vyše desať rokov v politike nesporne zaujímavý príbeh. Aké boli jeho začiatky, čo rozhodlo o jeho angažmáne v politike a prečo sa nedokázal vymaniť z role opozičného krikľúňa a provokatéra, sa dozviete v knihe Petra Bárdyho Obyčajný Matovič. Homo vulgaris.
Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk nemá ambíciu komplexne zhodnotiť Matovičovu dekádu v politike, čo ani nie je vzhľadom na chýbajúci časový odstup možné. Je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris – človeka obyčajného a na „obyčajnosti“ postavil svoju komunikačnú stratégiu.
Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí – voličov Smeru, že éra „našich ľudí“ musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. Skúma, aký podiel na tom mali pád Radičovej vlády, Gorila, vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej i následné demaskovanie skutočnej povahy štátu v rukách eseročky Smer, či presnejšie jeho vrcholových predstaviteľov a sponzorov z radov oligarchov.
Skúsený novinár a dlhoročný politický komentátor sa pri písaní knihy stretol s desiatkami ľudí – od politikov, cez analytikov až po expertov na politické kampane. Vychádzal nielen z dokonalej znalosti slovenskej politickej scény a Matovičovho príbehu, ale aj z rozhovorov s jeho niekdajšími politickými spojencami a protivníkmi. sa dotýka aj povahy masových hnutí s exkurzom do histórie.
Súčasťou publikácie z dielne dlhoročného politického komentátora Petra Bárdyho sú ikonické fotografie. Mozaiku komplikovanej osobnosti politického lídra i samotnej doby dopĺňajú komentáre/analýzy troch skúsených politických komentátorov Arpáda Soltésza, Daga Daniša a Petra Tkačenka.

Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.

Po prvý raz navštívila Ukrajinu ako reportérka v roku 2015 a odvtedy sa do krajiny pravidelne vracia. Dianie u našich susedov mapuje nielen cez kľúčové dejinné zvraty a udalosti, ale najmä cez osobné príbehy vojakov, zajatcov a veteránov, ich matiek a manželiek či aktivistov a dobrovoľníkov z radov obyčajných mužov i žien. Reportérka Aktuality.sk STANISLAVA HARKOTOVÁ je aktuálne v Kyjeve, kde dokončuje knihu časozberných reportáží. 200-stranová publikácia vyjde na jeseň pod hlavičkou domovskej redakcie Aktuality.sk.

Jedna mala 27 rokov, keď ju komunisti poslali do kláštora bez vody a elektriny, kde sa pod dohľadom ŠtB tlačila s desiatkami žien a hlodavcov. Druhá mala dvadsať, keď prisluhovači režimu prepílili mreže na oknách niekdajšieho šľachtického sídla, vtrhli do kaplnky a vyhnali mladé ženy z noviciátu. Jedna mala vysokoškolský diplom z Univerzity Komenského, druhá bola absolventkou učiteľského ústavu, keď im komunisti zakázali učiť a poslali ich na polia, do fabrík či sociálnych ústavov. S cieľom donútiť ich, aby vyzliekli rehoľné rúcho.
Kniha Ivany Hečkovej Jedna svieca stačí je vzácnou sondou do verejnosti málo známej témy likvidácie ženských reholí v temných 50. rokoch s označením Akcia R (Rehoľníčky). Mapuje dramatické osudy dvoch výnimočných osobností, odohrávajúce sa na pozadí historických udalostí a s presahom do súčasnosti. Autentické svedectvo o živote v 40-ročnom vyhnanstve dopĺňajú desiatky vzácnych fotografií, unikátne listinné dôkazy, archívne dokumenty, originálne mapy i najnovšie zistenia historikov. Súčasťou knihy je štúdia historika Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa, ktorý bol spolu s Annou Kissovou (sestra Anna) a Danou Harmáčkovou (sestra Samuela) odborným konzultantom knihy.

O autorke:
Ivana Hečková sa narodila 28. apríla 1996 v Trnave. Absolvovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a doplňujúce pedagogické štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Aktuálne študuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave (rozširujúce štúdium histórie). Od roku 2016 pôsobí v redakcii Aktuality.sk, kde sa venuje rôznym spoločenským a historickým témam. V roku 2019 uverejnila sériu článkov o komunistických perzekúciách voči ženským a mužským reholiam a gréckokatolíckej cirkvi v Československu pod názvom Totalitné kladivo na cirkev. Spolupracovala na vzdelávacom projekte Slovenský disent, ktorého cieľom je popularizácia tejto témy na stredných školách.