Socialistický budovateľský román.

Román od ruského klasika. 1.diel.
Epopeja, ktorá zachycuje život Ruska sedemdesiatych rokov do roku 1917 a ktorú právom možno nazvať "encyklopédiou ruského života". Dielo opisuje život Samgina, typického individualistu a meštiackeho inteligenta. Pôvodný názov Dejiny pustej duše lepšie vystihoval podstatu tohto štvordielneho románu. Gorkij až do posledných detailov rieši otázku správnosti ideí národníkov a marxistov a otázku pomeru inteligencie k ľudu. Hovorí o roku 1905, o svetovej vojne, o Októbrovej revolúcii až po Leninov príchod do Petrohradu. Román dovršuje celoživotnú literárnu tvorbu M. Gorkého.

Budovateľský román o živote a uchopení moci komunistami v Rusku po revolúcii roku 1917 - 1.diel.
Román obsahuje hĺbku a šírku celého búrlivého diania, ktoré prežívala sovietska dedina od počiatkov kolektivizácie, od arteľov cez komúny až ku kolchozom, od hmotnej zaostalosti a duchovnej zadubenosti k všestrannému rozkvetu. Na množstve živých a pravdivých postáv a skutočných udalostí autor vykreslil celý proces prerodu ruskej dediny. Živý dialóg a autorova schopnosť zauzľovať a obohacovať deje dáva románu dramatický spád a ideovú jasnosť.

V tomto románe autor nemilosrdne odhaľuje pomery na brazílskom vidieku pred revolúciou 1935. Hlavní hrdinovia sú členovia rodiny černošského bezzemka Jerónima, ktorých postihuje známe nešťastie brazílskych chudákov - veľkostatkár im odňal kúsok poľa, ktoré mali v prenájme a na ktorom dlho živorili.

Súbor reportáží, literárnych čŕt, beletrizovaných epizód a životopisov zo života v SSSR, ktorý zredigoval autor pre vydanie v Amerike /uverejnené boli v Chicagu roku 1929/. Ďaľšiu časť zväzku tvoria práce napísané od prvej návštevy SSSR r. 1926 až do smrti autora. Venované sú životu sovietskych ľudí a ich historickému významu v boji proti vláde kapitalizmu a fašizmu.

Autor oboznamuje čitateľa s rodičovským domom E. Thälmanna, s rokmi jeho politického rastu i s Thälmannom ako predsedom Komunistickej strany Nemecka. Po príchode nemeckého fašizmu k moci bol Thälmann zatknutý a po viac ako jedenásťročnom väznení fašistami zákerne zavraždený r. 1944. Životná dráha E. Thälmanna sa nerozlučne spája s nemeckým robotníckym hnutím a s Komunistickou stranou Nemecka, preto aj jeho životopis prispieva k poznaniu dejín strany.

Námetom knihy je stavba Mizengesu - hydroelektrárne na horskej riečke Mizinke v Arménskej SSR v roku 1928. Pred revolúcoiu žila arménska národnostná menšina v najväčšej biede a útlaku a spočiatku pozerala na sovietsku moc s nedôverou. Keď prišlo k stavbe hydrocentrály, zapojilo sa do práce na tejto stavbe aj miestne obyvateľstvo. Arméni sa pri prácu presvedčili, že pracujú vo svoj vlasný prospech, a že hydrocentrála mení ich život k lepšiemu.

Rozprávanie o sovietskej továrni v poslednom roku vojny a v prvom čase po vojne. Autorka rozpráva o drobných každodenných udalostiach a ukazuje úplné preklenutie života jednotlivcov i kolektívu. Teplý a plný život zapĺňa všetky stránky románu.

Napriek tézovitosti a opisnosti sociálnych faktov román Kus cukru dodnes nestratil zo svojich umeleckých hodnôt. Zostáva mu predovšetkým Jilemnického intímne poznanie života dedinských ľudí, malých repárov, želiarov, bírešov. Poznanie ich každodenného života, ich skutočnej ľudskej tragédie za prvej republiky. Rozklad rodinných vzťahov, láska i bieda sú pravdivým obrazom našej nedávnej minulosti.

Reportáž z Pankráckeho väzenia...
Zápisky z väzenia vydané po Fučíkovej smrti, ktoré sa k manželke dostávali prepašované na kúskoch papiera.

Prejavy a články Klementa Gottwalda.

Dej sa odohráva pred revolúciou - v roku 1905 v baniach.

Prvý lyricky ladený román P. Jilemnického o individuálnej vzbure, zobrazuje Kysuce okolo roku 1925, ich biedu a alkoholizmus obyvateľov, ktorí boli nútení predávať svoju prácu v cudzine, aby sa uživili. Hlavnou postavou knihy je vrchár Matko Horoň a náplňou jeho láska k Magde, ktorú nakoniec zavraždi a sám sa pokúsi o samovraždu, keď vidí, ako pre majetkové rozdiely mu uniká šťastie.

Ruský mesačník Akadémie náuk ZSSR.
Kompletný ročník zviazaný v dvoch zväzkoch.

Kniha je optimistickým románom o živote dnešnej sovietskej ženy. Hrdinka románu Gruňa napriek tvrdým podmienkam v altajských horách, napriek vojne i napriek nezhodám s manželom dokáže, že mladá žena ak chce, urobí mnoho, niekedy viac ako muži.

13.konferencia lekárov lekársko-epidemiologických staníc.

Zobrané spisy Stefana Zweiga.

Príbeh z Kašmíru.

Pútavo a umelecky pôsobivé novely o drámach dedinského človeka. Autorovi sa podarilo vniknúť najmä do duševného sveta vrchárskeho chudobného gazdu, ktorý síce odíde so svojimi deťmi pracovať do fabriky, ale jeho živelný vzťah k prírode a pôde ho vracia ta, kde prežil celý svoj život.

Časopis ústredného výboru Komunistickej strany Československa.