Zborník materiálov z celoštátneho seminára pedagogických pracovníkov.

Autor stačil aj vo svojom románe Sťatie svätého Jána na pomerne malom priestore rozihrať dramatický príbeh mladej a peknej absolventky vysokej školy, ktorá sa ocitne na samote, kde si líšky dávajú dobrú noc, kde sa berú najbližší príbuzní medzi sebou, plodia debilné deti a v čudesných zemniciach kraľuje denaturák, povery a ruženec.

Román - historicky verný obraz osudov litovskej spoločnosti v období krvavej drámy. Celý román je preniknutý duchom hľadania pravdy, a nachádza odpovede na základné otázky ľudskej zodpovednosti, filozofického a mravného zázemia pre svoje konanie. Zobrazuje tu spleť ľudských osudov, ktoré poznačila vojna. Mladý Marius ujde pred príchodom Nemcov k partizánom a doma zanecháva svoju lásku, ktorá od neho čaká dieťa. Je sestrou policajného náčelníka Adomasa, ktorý opantaný nacionalistickými ilúziami a strhnutý udalosťami sa stáva vrahom vlastných ľudí, ba i milovanej ženy.

História kozmických letov v rokoch 1961-1971.

Hrdinom je Lao Yon, syn roľníka, ktorý má veľké predsavzatia, chce zveľadiť ryžové polia a banánové háje vo svojej vlasti, ktorá bojuje za oslobodenie spod americkej nadvlády, zdá sa, že svoju túžbu vyštudovať uskutoční, až kým jedného dňa neuvidí v televízii tvár svojho otca - povinnosti študenta vystrieda práca vyzvedača...

Hrdinom je Lao Yon, syn roľníka, ktorý má veľké predsavzatia, chce zveľadiť ryžové polia a banánové háje vo svojej vlasti, ktorá bojuje za oslobodenie spod americkej nadvlády, zdá sa, že svoju túžbu vyštudovať uskutoční, až kým jedného dňa neuvidí v televízii tvár svojho otca - povinnosti študenta vystrieda práca vyzvedača...

Hrdinom je Lao Yon, syn roľníka, ktorý má veľké predsavzatia, chce zveľadiť ryžové polia a banánové háje vo svojej vlasti, ktorá bojuje za oslobodenie spod americkej nadvlády, zdá sa, že svoju túžbu vyštudovať uskutoční, až kým jedného dňa neuvidí v televízii tvár svojho otca - povinnosti študenta vystrieda práca vyzvedača...

Reportér putuje po stopách utrpenia ako poradca informačnej sekcie Svetovej zdravotníckej organizácie.

Spoločenský obrázkový týždenník našej rodiny.
Toto číslo vyšlo 3.4.1974

Spoločenský obrázkový týždenník našej rodiny.
Toto číslo vyšlo 5.6.1974

Spoločenský obrázkový týždenník našej rodiny.
Toto číslo vyšlo 25.9.1974

Spoločenský obrázkový týždenník našej rodiny.
Toto číslo vyšlo 16.10.1974

Spoločenský obrázkový týždenník našej rodiny.
Toto číslo vyšlo 23.10.1974

Spoločenský obrázkový týždenník našej rodiny.
Toto číslo vyšlo 11.12.1974

román o chrípkovej epidémii

Poviedky z vojny.

Druhá svetová vojna. Na malom ostrove Pianosa v Stredozemnom mori sa nachádza základňa amerického letectva. Kapitán Yossarian, bombometčik, musí čeliť zlovestnému nepriateľovi: absurdne byrokracie vojenského aparátu. Bojuje proti nej jej vlastnou zbraňou: na nezmysel odpovedá nezmyslom. Víťazstvo je v nedohľadne, ale aspoň z času na čas sa môže uchýliť do nemocnice, kde má aj smrť „vyberanejšie spôsoby`. Hoci, Yossarian sa nikde nemôže cítiť v bezpečí. Priatelia sa strácajú a umierajú, vojenská mašinéria v spolupráci s Milom Minderhinderom silnie a napokon zostanú len dve možnosti: istá smrť alebo útek.

Stalo sa priam klišé vyslovovať s menom Kleopatry aj meno Caesara — a k tomu ešte zvodná. Autor nechce vo svojom románe tento mýtus ani rozbiť ani vyvracať. Zasadzuje Kleopatrinu históriu iba do rámca, kde obraz egyptskej kráľovnej nadobúda nielen plastičnosť, ale aj dimenziu, ktorá vracia Kleopatre život, robí z nej bytosť z mäsa a krvi, oživuje jej vitalitu, čím vzniká obraz nielen výnimočnej, ale aj typickej ženy. Emil Ludwig (1881-1948), autor preslávených biografických románov o veľkých umelcoch, štátnikoch a politikoch, sa síce prísne drží historických dokumentov, ktoré sa z oných čias zachovali budúcim pokoleniam, no nevyzdvihuje ich do popredia, sústreďuje sa skôr na to, čo sa v ľudstve zachováva natrvalo — na citový svet svojich hrdinov. A tu mu Kleopatrin ľúbostný príbeh a jeho pozadie, ktoré poznáme dnes už iba v hmlistých historických kontúrach, poskytuje pestrofarebnú paletu. Vo víre intríg a bojov o moc medzi Rímom a Alexandriou, týmito niekdajšími metropolami sveta, sa Kleopatra v Ludwigovom podaní nevyníma ako veľkosvetská kurtizána, ktorá svojím cudzokrajným, exotickým pôvabom učarila dvom mocipánom sveta - Caesarovi a Antoniovi — ale ako žena, v ktorej sa vo vzácnom súlade spája um a cit, záujmy panovníčky so záujmami milenky, manželky a matky.

Kmíni sú posledným románom Williama Faulknera, nositeľa Nobelovej ceny. Vyšli krátko pred autorovou smrťou roku 1962 s podtitulom Reminiscencia. A okamžite sa zaradili medzi klasické diela humoru, ktoré sa budú čítať znovu a znovu.
Prezrádzať priveľa o deji by bolo voči čitateľovi nezdvorilé. Je to knižka, ktorej dej sa rúti vpred závratným tempom. Môžeme však povedať toľko, že jedného dňa v roku 1905 si jedenásťročný Lucius Priest „vypožičal` dedkovo auto za tichej spoluúčasti svojich dvoch starších priateľov — indiánskeho miešanca Boona Hogganbecka a černocha Neda McCaslina.
V tých časoch už len ich automobilová expedícia z Jeffersonu v štáte Mississippi do Memphisu bola výpravou hodnou neohrozených pionierov. No všetko, čo na tejto ceste zažili, bledne pred tým, čo ich čakalo v Memphise. Veľkolepý hazardný hráč Ned zamenil dedkovo auto za pochybného dostihového koňa. Všetko sa to začalo v noci, keď sa vo verejnom dome slečny Reby šeptom ukul komplot, a skončilo sa po konflikte so zákonom a po jednom z najvzrušujúcejších a najbizarnejších konských dostihov, s akými sme sa stretli či už v živote alebo v literatúre.
Napriek bláznivému humoru šťavnatému jazyku a neuveriteľne rýchle sa vyvíjajúcemu deju, vnímavému čitateľovi neujde, že Kmíni, rovnako ako všetky ostatné diela Williama Faulknera, sú aj knihou o dojemne nežných ľudských vzťahoch a prenikavou morálnou sondou do ľudského vnútra.

Magazín Roháča.