Hlavný hrdina románu má tridsaťpäť rokov a pracuje v Luxemburgu v advokátskej kancelácii. Má síce báječný plat, ale je osamelý, zatrpknutý a frustrovaný, má silný pocit bezvýznamnosti, stratenosti ba až neviditeľnosti. Počas služobnej cesty v Paríži sa stáva naozaj neviditeľným. Spoznáva možnosti svojej výnimočnosti, užíva si ju, vystrája roztopašné kúsky. Rozhodne sa sledovať tajomného Araba na jeho cestách a - začína sa meniť...

Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko-filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend. Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom. Knihu ilustroval Stano Dusík, renomovaný a medzinárodne uznávaný výtvarník a ilustrátor žijúci vo Florencii.

Kim Thúy, kanadská spisovateľka s vietnamským pôvodom a Pascal Janovjak, po francúzsky píšuci Švajčiar so slovenskými koreňmi – stretli sa v Monaku v roku 2010 a stačilo pár hodín, aby sa zblížili. Rozhodnú sa pokračovať v rozhovore cez oceán a šesť časových pásiem. V ich korešpondencii – spomienkach, príbehoch, úvahách - sa odráža životná púť dvoch ľudí so skúsenosťou exilu i túlavého života. Nechýbajú v nej témy dotýkajúce sa rodiny, pôvodu, rôznorodosti a zložitosti sveta, a v neposlednom rade témy súvisiace s literárnou tvorbou. Ich rozprávanie je intímnou i univerzálnou duchaplnou meditáciou o krehkosti života a otvorenosti svetu. Kanadské vydanie knihy sa stalo bestsellerom.

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ? ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ? sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk. Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zlo¬žitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta.
Vyšlo v spolupráci s Politickými väzňami ? Zväzom protikomunistického odboja.



O autorovi

Anton Čulen (nar. 1965 v Skalici) po základnej škole absolvoval v rodisku aj Stredné odborné učilište strojárske, kde počas tretieho ročníka z dôvodu zosmiešnenia ateistických prednášateľov a odmietnutia odstránenia kresťanského krížika z odevu bol podmienečne vylúčený zo štúdia. V roku 1983 sa zamestnal v Nafte Gbely a ako jediný pracovník tohto veľkého podniku odmietol podpísať dokument odsudzujúci vyhlásenie Charty 77 Několik vět. V auguste 1989 sa pokúsil emigrovať na Západ a cez Maďarsko prejsť do Rakúska, no bol zadržaný príslušníkmi maďarskej pohraničnej stráže a uväznený v Šoproni.
V rokoch 1991 – 2008 pracoval v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) v Bratislave, no od roku 2004 bol opäť perzekvo¬vaný, zastrašovaný a vyšetrovaný. Ako predseda základnej organizácie Nezávislých kresťanských odborov Slo¬ven¬ska v SPP sa dostal do sporu s vedením firmy a následne bol prepustený zo zamestnania. Bol z toho súd, ktorý A. Čulen vyhral a rozsudok potvrdil, že vedenie SPP konalo v rozpore so zákonom.
V rokoch 1997 – 2002 diaľkovo študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej boho¬sloveckej fakulte UK v Bratislave a stal sa učiteľom náboženskej výchovy na základných a stredných školách v Bratislave.
V roku 2000 zorganizoval petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú podpísalo viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky.
V roku 2006 s Antonom Seleckým predložil do parlamentu petíciu o výhrade svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 ľudí. V roku 2009 založil občianske združenie Aliancia za nedeľu, ktoré v roku 2013 zorganizovalo petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele v NRSR. Zákon však zatiaľ Národná rada neprijala.
Anton Čulen je ženatý a má päť deti. Býva v Bratislave.

Informačne bohatá reprezentatívna publikácia dokumentuje sériu podujatí konaných v septembri 2014 pri príležitosti 150. výročia narodenia Andreja Hlinku, kňaza a politika, jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Jej obsah tvoria: 1. príhovory prednesené na slávnostnom zhromaždení v historickej budove NR SR v Bratislave (J. Figeľ, V. Judák, R. Letz, J. Pavlík), 2. príspevky deviatich historikov, ktoré odzneli na vedeckom seminári v Ružomberku, a 3. rozsiahla fotografická príloha zachytávajúca väčšinu spomienkových podujatí usporiadaných v Marianke, Bratislave, Nitre, Terchovej a Ružomberku.
Odborná i širšia čitateľská verejnosť takto dostáva k dispozícii ďalší pohľad na impozantnú postavu Andreja Hlinku, najmä na jeho osobnosť a nezlomného ducha, ktorý sa naplno a obdivuhodne oddal práci v prospech práva a spravodlivosti, v záujme obyčajného človeka i národného spoločenstva.

Ďalšia kniha spisovateľa a hudobníka, priekopníka blues na Slovensku, prináša súbor politicko-historických esejí, ale aj menších glos s „dnešnými“ témami ako sú napríklad: multikulturalizmus, bratislavské sochy, 14. marec, či vládcovia Slovenska po „nežnej“ inscenácii. Uhol pohľadu je podobne ako v predchádzajúcej knihe Labyrint – hlavou o múr (2003) konzervatívny, to znamená slovenský a kresťanský. Napriek zložitým témam sa autor snaží písať odľahčeným a často ironickým jazykom, aby nás súčasný marazmus už načisto neubil. Časť textov bola uverejnená v rôznych časopisoch, niektoré boli rozosielané internetom ako samizdaty. Rovnako ako vo svojom blues je autor načisto úprimný.

Tri novely, obsiahnuté v knižke sú vnútorne prepojené témou, ľudskou tragikou a ľudskou samotou protagonistov, vnorených do sveta zaľudneného povrchnosťou a chladom tzv. všedného dňa. Všedná noc a všedný deň však v tomto prozaickom debute transcendujú do dramatickej genezis súčasného stavu ľudskej mysle, strácajúcej v citovej a pocitovej prázdnote elektronických médií zmysel pre nehu, odvahu, nádej budúcich pokolení i česť.

Druhý zväzok hĺbavých filozofických zamyslení Vláda Gregora vychádza spoločne s doteraz nepublikovanými veršami z pozostalosti jeho otca.

Vlado Gregor (1958), vnímavý pozorovateľ a neúnavný glosátor spoločenského diania, v druhom zväzku svojich úvah a esejí dáva odpočet svojej tvorby za posledných päť rokov. I keď sú jeho texty inšpirované časnými otázkami, predsa majú rozmer nadčasovosti. Autor totiž svoju životnú filozofiu necháva silne preniknúť zdravými postojmi a hodnotami, čo stavia jeho „svedectvo času“ do dnes nie úplne bežných intelektuálnych polôh tradičného ukotvenia.

Vladimír Gregor (1927 – 2013) pracoval ako jazykovedec v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a neskôr v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, pričom patril medzi prvých, zakladateľských pracovníkov tohto ústavu a venoval mu všetky svoje tvorivé sily a schopnosti. Významne sa pričinil o faksimilné vydanie rukopisu Kamaldulskej Biblie. Svojimi intímnymi básňami reagoval na osobné skúsenosti, rodinné udalosti i dianie okolo seba.

Knižka je plodom rovnomenného vedeckého seminára v Nitre, venovaného jednej z kľúčových osobností nielen slovenských dejín 20. storočia, ale v istom zmysle aj jednej z kľúčových osobností historického povedomia slovenského národa vôbec – kňazovi a prvému slovenskému prezidentovi Jozefovi ovi.
Útla knižka nemôže a nechce ponúknutˇ vyčerpávajúcu analýzu takej zásadnej témy, akou je historický zástoj Jozefa Tisu v slovenských dejinách, ale je príspevkom do diskusie predovšetkým o jednej osobitnej dimenzii Tisovej osobnosti ? o Tisovom kňazstve. Toto ťažisko vyplýva nielen zo špecifickej kompetencie väčšiny autorov – cirkevných historikov, ale predovšetkým z objektívnej skutocˇnosti, že kňazstvo bolo nosným pilierom Tisovej identity, bez ktorého Tisovo konanie ťažko možno pochopiť. Z kňazstva čerpal Tiso aj orientacˇné zásady pre mravné konanie vo všetkých okolnostiach historického ľudského časopriestoru, a teda aj na riešenie sociálnych a politických otázok. Bolo to v duchu katolíckej sociálnej náuky, ale aj v logike slovenských dejín, charakterizovaných úzkou spätosťou kresťanskej a národnej identity slovenského národa. Tak Tisu napokon vnímali aj tí, ktorí ho na sklonku života súdili a odsúdili. Súdili a odsúdili ho predovšetkým ako kňaza a prezidenta, teda stelesnenie kresťanského zakorenenia národa a jeho túžby po vlastnom štáte, ktoré mali byť kriminalizované a navždy pochované.

"Rukou-nestvorený obraz a jeho miesto v byzantskom umení a duchovnej kultúre"

Monografia sa zaoberá dejinami obrazu, ktorý podľa legiend nebol zhotovený človekom. Nevytvoril ho umelec, ikonopisec, ale vznikol počas Kristovho života na Zemi ako odtlačok jeho tváre na plátne. Tento osobitý náboženský a výtvarný prejav ? rukou-nestvorený obraz (gr. acheiropoietos) sa stal významnou súčasťou byzantskej a neskôr pravoslávnej duchovnej kultúry. Vďaka tejto knihe dostáva čitateľ príležitosť hlbšie sa zoznámiť s niektorými aspektmi byzantských reálií, duchovnosťou a kultúrou východného kresťanstva.

Autor analyzuje problematiku v širokých súvislostiach. Píše o pohanských predchodcoch rukou-nestvorených obrazov, zaoberá sa etymológiou a terminológiou vrátane otázky nejednoznačného používania neskôr zavedeného pojmu mandylion. Poukazuje tiež na magické či apotropaické účinky acheiropoietai uvádzané v historických prameňoch. Jadro knihy sa venuje pôvodnému edesskému obrazu (známemu ako Mandylion z Edessy) a základným prameňom, ktoré sa k nemu viažu. Ide o cyklus legiend o edesskom panovníkovi Abgarovi. Z nich sa dozvedáme, že nevyliečiteľne chorý Abgar prostredníctvom posla žiada Krista o pomoc a Kristus mu posiela odtlačok svojej tváre na kuse plátna s odkazom, aby v neho uveril. A Abgar sa zázračne uzdraví.

Knižka, ktorú osobitne ocenia milovníci hodnotnej literatúry. Dala by sa charakterizovať ako úlomky zo života, či útla správa o stave duše ženy hľadajúcej kľúč k svojmu životu. Ako to býva, človek nepozná mnohé odpovede, niekedy ani otázky... Určite ide o neošúchanú literárnu výpoveď o živote našom každodennom, o zložitosti vzťahov, zraneniach i nádejach. Už kompozičná stránka je poňatá netradične – próza prelínajúca sa s poéziou. Základný text sám je poetický, jemný, hoci realita je občas nemilosrdná. Autor pracuje s úsporným jazykom, niekedy skôr naznačuje, napriek tomu výpoveď je výstižná a úderná. Vnímavý čitateľ zachytí mnohé briskné postrehy, odkazy poza prvý plán príbehu, či inšpiratívne podnety k životným peripetiám, týkajúcim sa každého z nás.

V knihe čitateľ nájde súbor 23 rozhovorov emeritného profesora filozofie Jána Letza, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1991 až 2016 pri rozličných príležitostiach. Zhovárali sa s ním redaktori novín, filozofických, kultúrnych a náboženských časopisov, televízie, ako aj jeho spolupracovníci a priatelia rozličnej profesijnej orientácie. Rozhovory majú buď profilový charakter a sú zamerané celkovo na jeho život a dielo, na jeho rodinné zázemie a na rozličné aktuálne spoločenské otázky, alebo sa upriamujú na určitú oblasť jeho pedagogickej činnosti či vedeckého bádania. V rozhovoroch sa pútavým a zrozumiteľným spôsobom odzrkadľujú najvýznamnejšie úseky jeho života a tvorby. No osobitný dôraz sa v nich kladie na vývin jeho filozofického myslenia za posledných 25 rokov.

Ján Letz (1936), je autorom rozsiahleho filozofického diela, vytvoreného a publikovaného po roku 1990. Vyzdvihnúť treba monografie Filozofia v celostnom porozumení (1991, 2. vyd. 2012), Teória poznania (1992, 2. vyd. 1996), Metafyzika a ontológia (1993), Filozofická antropológia (1994, 2. vyd. 2011), Personalistické metafyziky (1996), Novotomistické metafyziky (1998), Netomistické metafyziky (1999), Slovenská kresťanská filozofia a jej perspektívy (2010) a Kristológia z filozofického pohľadu (2014) a 3 zväzky súborov pôvodných štúdií, ktoré vyšli roku 2015 pod názvom Filozofické štúdie I. – III.

Pokaziť si život je túžbou každého z nás, hoci niekedy len podvedomou. Človek je neúnavným hľadačom a budovateľom vlastného nešťastia, ale aj nešťastia iných. Jeho úsilie, žiaľ, často zlyháva alebo zostane na polceste, pretože mu chýba správna metóda. To sa však môže stať minulosťou, ak si zoberiete na pomoc túto knihu, ktorá poskytne účinnú pomoc každému, kto sa usiluje dosiahnuť stav trvalého nešťastia. Jednoduchý a komplexný sprievodca, ktorý vás naučí, ako sa k tomu úspešne dopracovať a poskytne vám účinný návod, ako si naplno vychutnať svoje trápenie, je konečne tu.

V tomto duchu knižka ponúka dôvtipné zamýšľanie sa nad dôležitými oblasťami ľudského života umožňujúcimi stať sa (ne)šťastným, ako sú: myšlienky a túžby, skutky, vzťahy a uvažovanie o všetkom. Jej jazyk plný irónie a sarkazmu umožňuje často prenikavejší pohľad do vlastného vnútra ako vážna psychologická analýza. Zároveň dáva šancu uvedomiť si, akým kľúčovým problémom je zmätok a neschopnosť rozlišovať , teda vytvárať hierarchickú sústavu hodnotenia myšlienok, skutkov a rozhodnutí podľa toho, či vedú alebo nevedú k dobru. Knižka žánrovo príbuzná so slávnymi Radami skúseného diabla od C. S. Lewisa je však v mnohom adresnejšia a hlavne praktickejšia.

Pod pseudonymom Nerosfina sa skrýva autor, ktorý žije v Ríme, mnoho študoval a získal viacero akademických titulov. V súčasnosti sa venuje najmä ľuďom, ktorí sa vo svojom živote potrebujú dostať z najhoršieho. Pracuje aj v nedele a vo sviatky. Zúčastňuje sa na mnohých pohreboch a málo sobášoch. Oblieka sa vždy do čierneho.

Ambíciou monografie je ponúknuť záujemcom systematické právnohistorické spracovanie problematiky retribúcie na Slovensku s dôrazom na činnosť Národného súdu v Bratislave ako najvýznamnejšieho slovenského retribučného súdu v rokoch 1945 až 1947. Ide doteraz o prvé takto komplexné spracovanie.

Retribúcia na Slovensku bola súčasťou celoeurópskeho až globálneho procesu trestnoprávneho vysporiadania sa s obdobím druhej svetovej vojny. Pre jej uplatnenie v povojnovom Československu bol špecifický retribučný dualizmus, teda osobitný výkon na Slovensku a v Čechách. Na Slovensku bola retribúcia realizovaná primárne na základe retribučného nariadenia Slovenskej národnej rady, ktoré bolo opakovane novelizované a tiež doplnené vykonávacím nariadením Zboru povereníkov. Retribučné nariadenie bolo prejavom revolučného zákonodarstva, bolo retroaktívne a svojím obsahom nenadväzovalo na dovtedajšie právne predpisy. Kniha obsahuje v prílohe plné znenia príslušných právnych predpisov a prehľadne spracované súhrny dokladujúce činnosť Národného súdu.


JUDr. Michal Malatinský, PhD. (1989) je slovenský právnik a právny historik. Študoval na Právnickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave a na tamojšej Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky absolvoval interné doktorandské štúdium v študijnom odbore teória a dejiny štátu a práva. Je autorom viacerých štúdií venovaných témam z moderných právnych dejín, spoluzostavovateľom dvoch konferenčných zborníkov a spoluautorom monografie Dva procesy s Vojtechom Tukom (2017).

Kniha prináša pohľad do obdobia vzniku novodobej slovenskej meny v roku 1993 a na súvislosti, ktoré tento proces sprevádzali. Autor bol priamym účastníkom predmetných udalostí, najprv ako námestník ministra financií a potom ako zakladateľ Národnej banky Slovenska poverený jej vedením. Preto jeho svedectvo predstavuje cenný pohľad na zaujímavé a doposiaľ širšej verejnosti zväčša neznáme okolnosti, ktoré sa stali súčasťou našich nedávnych dejín. Patria k nim predovšetkým otázky spojené so slovenskými štátoprávnymi ambíciami, v tomto prípade so zameraním na hospodárske aspekty: delenie majetku, vzťahy v ŠBČS, proces vzniku Národnej banky Slovenska a jej činnosť v prvých dňoch existencie, či menová odluka a vznik samostatnej meny – slovenskej koruny. Okrem iného patrí k zásluhám autora, že vyobrazenia na minciach a bankovkách slovenskej koruny, reprezentovali tradičné národné a kresťanské motívy.

Dej románu, ktorý autor situoval na západné Slovensko v rokoch 1942 až 1947, poskytuje čitateľovi množstvo strhujúco vyrozprávaných príbehov a pestrú škálu ľudských charakterov a osudov. Hlavné postavy, Maťo a Ondro, sú dvojičky na nerozoznanie, no povahy majú odlišné, preto sa ich životné cesty často vzďaľujú, a zas prepájajú, najmä, keď sa ich podobnosť má stať dramatickou zápletkou.

Popri tragických udalostiach, ako napríklad prenasledovanie Židov, boxerské zápasy o život v nemeckom lágri, či postupné presadzovanie sa komunistov po vojne, s ktorými sa spájajú prejavy ľudskej ľahostajnosti, bezohľadnej túžby po moci a bohatstve, v knihe možno nájsť tiež množstvo pozitívnych prvkov, ako zmysel pre obetavosť, láskyplnosť, ochotu nezištne pomôcť, ba i riskovať. Konanie postáv naznačuje, že v človeku sa rôznorodé, i protichodné črty často stretávajú a navzájom zápasia – neraz v nádeji na druhú šancu. Niektorí však novú šancu už nedostanú, pretože sa stávajú obeťami záhadného vraha...

Osobitý rozmer knihe dávajú bohato zastúpené historické reálie a snaha o zachytenie atmosféry doby. Obzvlášť detailne je podaný obraz Nitry s vtedajšími názvami ulíc, budov, častí mesta i okolitých obcí, pričom do literárnej línie príbehov sú zakomponované aj skutočné postavy.

Hľadáte odpovede na najzávažnejšie otázky súčasnosti? Potom vás môže zaujať kniha, ktorá ponúka systematický pohľad na stav spoločnosti očami hĺbavého, skúseného publicistu. Esejisticky napísaný text je hodnotovo ukotvený v kresťanskom myšlienkovom prostredí, vníma teda tradíciu, kontinuitu ako nevyhnutný predpoklad zdravého vývoja ľudského spoločenstva. Takto „konzervatívne“ nastavené kritériá sa dnes intenzívne konfrontujú s úkazmi ba trendmi, ktoré v mnohých vyvolávajú legitímne obavy o osud našej civilizácie. Autor ich vecne a priamo pomenúva, pričom argumentačnú oporu nachádza v mnohých intelektuálnych a duchovných autoritách. Okrem neveľmi povzbudivej diagnózy čitateľ má možnosť čerpať inšpiráciu a nádej zo statí, ktoré poukazujú na viaceré všeplatné božské aspekty života jedinca i spoločnosti, a pripomenúť si ich dôležitosť pre dnešné, ale aj budúce časy.

Monografia predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na dielo a život, významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu. Karol Strmeň (1921 – 1994) vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré bolo na Slovensku do pádu komunizmu prakticky neznáme.

Karol Strmeň študoval filozofiu a slovenský jazyk na univerzite v Bratislave. Na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu slovenskej kultúry. Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejnil svoj básnický debut Výžinok života a v novembri 1944 knižne publikoval báseň Testament, ktorou sa rozlúčil so Slovenskom. V roku 1947 sa usadil v Spojených štátoch amerických, kde sa vypracoval na medzinárodne uznávanú osobnosť ako univerzitný profesor francúzskej literatúry. V exile pokračoval v literárnych aktivitách najmä ako prekladateľ: zostavil jedinečnú antológiu svetovej lyriky Návštevy, knižne vydal o. i. preklady Danteho Pekla, výber z Petrarcovej poézie Vavrín, ale aj vyber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua Stokvetá rieka. Vrcholom jeho básnickej tvorby je zbierka Znamenie Ryby.

Kniha sa končí bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela, súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti i výberovou bibliografiou o autorovi. Strmeňov život a dielo sú zhrnuté v stručnom chronologickom prehľade. Devízou knihy je v neposlednom rade rozsiahla obrazová príloha.

Kniha básní Pavla Flajžíka je treťou autorovou zbierkou básní. Obsahuje vyše 100 básní na témy: viera, pravda, príroda, láska k Bohu, vďačnosť, spomínanie na rodnú hrudu, dedovizeň ...

Básne v tejto zbierke striktne dodržujú básnické stopy aj rým.

Kniha prináša nové pohľady na život a činnosť biskupa Pavla M. Hnilicu SJ, ktorý bol jednou z kľúčových osobností Katolíckej cirkvi v období panovania komunistického režimu na Slovensku. Štúdie popredných historikov zaradené vo vedeckej sekcii knihy neboli doteraz v takomto rozsahu a hĺbke publikované. Z hľadiska historiografie za vecne osobitne cenné a prínosné možno považovať: podrobnú rekonštrukciu jeho tajnej kňazskej a biskupskej vysviacky, dôkladnú analýzu vzťahu biskupa Hnilicu a Svätej stolice, kde dominuje delikátna problematika „Ostpolitik“, podrobné zmapovanie aktivít Štátnej bezpečnosti vo vzťahu k biskupovi Hnilicovi, poznatky o jeho vzťahoch s poľskými cirkevnými predstaviteľmi, a napokon aj publikovanie viacerých doteraz neznámych dokumentov.

Druhú časť knihy tvorí memoárová sekcia so svedectvami výnimočných osobností, cirkevných hodnostárov i najbližších spolupracovníkov, ktoré dokresľujú osobnosť biskupa Hnilicu nielen zo stránky jeho aktivít, ale aj jeho charakterovej a duchovnej dimenzie. Len vďaka tomu mohol byť verný svojmu povolaniu spravovať najväčšiu diecézu „od Pekingu cez Moskvu až po Berlín“, starať sa o duše prenasledovaných aj ich prenasledovateľov, odvážne prehovoriť na Druhom vatikánskom koncile, napĺňať odkaz Fatimy a vykonať zasvätenie Ruska v jeho srdci – v Kremli. Ako vidieť, biskup Hnilica bol človek naplnený nesmiernou odvahou, ale aj nemalou pokorou, čo možno vnímať ako jeho univerzálny odkaz dnešnej dobe.