Kniha Legendy a iné krásy ponúka výber z autorových troch poviedkových kníh: Merábina krása, Legendy a Vo vode Tarkavého lista. Zo švédčiny preložila Jarmila Cihová.



Či sa poviedky odohrávajú v biblickej minulosti alebo v súčasnosti, na ďalekom švédskom severe alebo na predmestí Viedne, spája ich univerzálna perspektíva a hľadanie odpovedí na večné otázky spojené s ľudskou existenciou. Autorovi sa v nich úžasným spôsobom podarilo dosiahnuť rovnováhu medzi učenou špekulatívnosťou a ľudovosťou a aj tie najhlbšie úvahy vie podať spôsobom, aký spája v sebe smrteľnú vážnosť s humorom. Práve v spojení pesimizmu, ironickej mnohovýznamovosti a čierneho humoru sa Torgny Lindgren podľa literárnej kritiky `približuje tradícii filozofujúcich ironikov a absurdistov v duchu Kierkegaarda a Becketta.

Vybrané básne autora strednej staršej generácie, doplnené o cyklus nových veršov Poďme, vyrážame! Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami autora a jeho slovenských i zahraničných kolegov, jeho rodiny. Okrem doslovu od českej poetky Jany Štroblovej nájde čitateľ v knihe aj úryvky z rozhovorov s M. Richterom v Slovenskom rozhlase, Literárnom týždenníku a v Knižnej revue.

Igor Hochel sa narodil 13. novembra 1953 v Bratislave. Vyštudoval slovenský a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od r. 1978 pracoval v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky Pedagogickej fakulty v Nitre. V r. 1982 — 1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Sv. Klimenta Ochridského v Sofii. V r. 1987 — 2001 pracoval v redakcii literárneho mesačníka Romboid (1996 —1999 ako šéfredaktor). Od r. 1996 pôsobí ako pedagóg (v súčasnosti ako docent) na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde vyučuje slovenskú literatúru 2. polovice 20. storočia, súčasnú slovenskú literatúru, literárnu kritiku, semiotiku literatúry a kreatívne písanie. V r. 1991 — 2004 externe vyučoval dejiny bulharskej literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Prózy Savyon Liebrechtovej sú žensky jemné, plné emócií, dejovo precízne vypracované, so zmyslom pre najmenší detail. Vyberá si celkom tradičné témy – priateľstvo, láska, rodina – a ozvláštňuje ich historickými a politickými presahmi. Dej je naoko predvídateľný, no nečakane naberie celkom iné smerovanie a čitateľ sa až vďaka absurdne zamotanej zápletke dozvie nakoniec nečakanú, hoci hlboko ľudskú pravdu.

Dejiskom poviedok knihy Dobré miesto na noc je zakaždým iné miesto na svete, podľa čoho dostali aj názvy – Amerika, Hirošima, Tel Aviv, Mníchov a Jeruzalem. Ich hrdinovia sa boria so svojím osudom, kráčajú životom v nádeji, že cesty, na ktoré sa vydávajú, a rozhodnutia, ktoré robia, ich privedú k vytúženému cieľu.

Nór Knut Odegard patrí k popredným spisovateľom Severu – v súčasnosti je najprekladanejším nórskym básnikom. Prekladateľ M. Richter pripravil rozsiahly výber z Odegardovej najnovšej tvorby (Stefensenov dom, Svätá omša, Vyhliadka, Kvitne tak šialene) a priradil k nim niekoľko básní z 80. a 90. rokov. V širokodyšných básňach, ktoré nám formou pripomínajú R. Jeffersa, W. Whitmana alebo S.-J. Persa, básnik naplno obnažil svoju bolesť aj svoju vieru v Boha. Bolesť zoči-voči duševne chorej dcére a jej víziám, bolesť zoči-voči starnúcej manželke a vlastným chorobám, bolesť zoči-voči utrpeniu, akému sú vystavované predovšetkým nevinné a bezbranné tvory: deti, duševne chorí ľudia, ľudia na periférii spoločnosti. Reflektujúc toto všetko originálnym, často epickým veršom, vedie autor zároveň dialóg s Bohom, čím vzniká konfrontácia profánneho sveta so svetom božským, pátos sa mieša s civilným slovným prejavom, vrúcnosť a hlboká ľudskosť básnika naráža na krutosť prírody a diabolstva v človeku.

Elégia Jorgeho Manriqueho Slohy na otcovu smrť sa pokladá za najzrelší plod španielskeho básnického stredoveku a za báseň univerzálnej lyriky. Básnik zdôrazňuje neodvratnosť smrti každého človeka bez ohľadu na jeho postavenie, vyvodzuje z toho potrebu mravného, bohumilého života a na príklade rytiera dona Rodriga takýto život predstavuje a velebí. Melancholické rozjímavé, sentenciózne i rozprávačské slohy zaujmú aj vyrovnaným kresťansko-stoickým prijatím smrti.

Kniha je doplnená 20 básňami-elégiami od 15 španielskych a latinskoamerických básnikov 20. storočia. Táto kolekcia je výrazom bohatej tradície elégie, kontinuity a inovácie tohto žánru v poézii písanej po španielsky a obsahuje básne, ktoré zároveň patria medzi ťažiskové v tvorbe ich autorov.


Pozoruhodné na tejto knihe je aj to, že prekladateľ a básnik, univerzitný profesor Ján Zambor všetky básne interpretuje a zaraďuje do kontextu španielsky písanej literatúry a svetovej poézie.

Výber z poézie popredného macedónskeho básnika, esejistu a prekladateľa. Jeho básne boli preložené a vyšli v 30 knižných výberoch v 20 jazykoch sveta. Za svoju tvorbu dostal viacero cien, vrátane Ceny Fernanda Rielu za mystickú poéziu (Španielsko), Ceny Jána Smreka (2010) a Zlatého venca Stružských večerov poézie (Macedónsko 2011). Básne vybral a preložil Igor Hochel. Niekoľko básní v preklade Františka Lipku sme prevzali z prvého knižného výberu básní M. Matevského Oslovovanie predka (1985).

Vybrané básne Johna F. Deana EVANJELIUM PODĽA JOHNA v brilantnom preklade Jany Kantorovej-Bálikovej nám predstavujú (po W. B. Yeatsovi, S. Heaneym) ďalšieho výborného írskeho básnika, ktorého tvorba nesporne patrí do moderného európskeho fondu poézie. Deaneove verše presiaknuté žičlivým kresťanstvom a humanizmom hovoria o hľadaní Boha, o bolesti, smrti, írskej krajine a nádeji.

Vybrané básne jedného z najväčších nemeckých básnikov súčasnosti, laureáta Ceny Georga Büchnera. Braunove verše kriticky reflektujú svet falošného socializmu s celou jeho brutalitou, ale aj dnešný svet, v ktorom je veľa miesta pre zisk, moc, násilie, nenávisť, ale veľmi málo pre lásku a ľudskú spolupatričnosť. Preložili Milan Richter a Ladislav Šimon. ktorý napísal ku knihe fundovaný doslov.

Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov "básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: "Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej éry, vstupuje do nášho, ale aj do autorovho svedomia. Zároveň kladie univerzálne otázky, ktoré odnepamäti sprevádzajú ľudskú existenciu.

Prozaický debut Igora Hochela Muchy (v treťom roku okupácie) ponúka čitateľom príbehové poviedky, ktoré zachytávajú krátky životný úsek protagonistov, poväčšine jednu zvláštnu udalosť v ich každodennom bytí. Autor sa opiera o realitu, avšak reálne ozvláštňuje prvkami absurdity, záhady či iracionality.
V týchto prózach sa odzrkadľujú aj politicko-spoločenské pomery a premeny v našej krajine, konkrétne 50. roky 20. storočia s ich atmosférou zastrašovania ľudí, obdobie tzv. normalizácie po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, ale aj negatíva `novej éry` - obdobia po nežnej revolúcii. Niektoré poviedky obnažujú bezmocnosť postáv voči vonkajším okolnostiam, v iných zase sa protagonisti-milovníci kníh, spisovatelia, stredoškolskí profesori - proti týmto okolnostiam búria, ich malé vzbury síce nedokážu nič podstatné zmeniť, ale majú veľký význam pre zachovanie ich identity a dôstojnosti.

Rozsiahly výber básní Milana Richtera v preklade do angličtiny, španielčiny, nemčiny, francúzštiny, nórčiny a švédčiny, ako aj "základný" výber jeho básní v slovenčine, doplnený ukážkami z prekladov do slovanských jazykov a do exotických jazykov (hebrejčina, čínština). Básne zaradené podľa jazykov sú sprevádzané fotografiami z autorovho archívu. Nechýbajú ani úvodné eseje či medailóny autora v príslušnom jazyku.

Nová kniha A. Baláža obsahuje novelu Krajina zabudnutia a poviedky Trhlina a Šimon Pútnik. Je to odvážny, umelecky i dokumentárne poctivo spracovaný záznam zápasu slovenských Židov o fyzické i kultúrne, religiózne a rodové prežitie v období tesne po holokauste, na prelome panovania dvoch totalitných ideológií - nacistickej a komunistickej - ktoré sa chceli Židov zbaviť.

Básne debutu Igora Tyšša Alba sa vyznačujú vycibreným zmyslom pre lyrickú skratku a slovnú hru. Tyšš dokáže bežné situácie, v ktorých sa ocitá mladý človek, vyjadriť neošúchanými obrazmi, v ktorých sa občas mihne iskra humoru či gnóma ako z pera zrelého básnika. Verše knihy, ktorá vyšla v spolupráci a s podporou Stredoeurópskej nadácie, dopĺňajú originálne ilustrácie Martina Šišku.

Ivan Čičmanec (1942) patrí vďaka štyrom knihám, ktoré v poslednom desaťročí vydal vo vydavateľstvách Milanium a Kalligram, k popredným slovenským prozaikom a básnikom, hoci žije už takmer polstoročie v nórskom Osle. V novele Bratislavský satyr podáva ironický pohľad na súčasné Slovensko, kde prebieha súboj medzi tradičnými patriarchálnymi stereotypmi a čoraz naliehavejšie prenikajúcimi modernými civilizačnými trendmi.


"Naša sloboda je dnes ohrozovaná z mnohých strán. V mene ideológií, prírodných zákonov a tzv. tradičných hodnôt sa útočí na duchovnú autonómiu jednotlivca a na jeho právo voliť si vlastnú životnú cestu. V tejto knižke som sa pokúsil ponoriť do psychiky človeka, ktorý by sa za určitých okolností mohol stať prisluhovačom niektorého z takýchto totalitných hnutí. Stano, ústredná postava príbehu, je nespokojný so svojím životom, problém však nevidí v sebe, ale v okolitom svete. Utieka sa k zdanlivo nerealistickým, antihumánnym snom o spoločnosti založenej na biologizujúcom poňatí človeka a na práve silnejšieho. Nebol by tam priestor pre myšlienkovú a mentálnu rôznorodosť, ani pre kultivovanú a otvorenú diskusiu, ktorá je predpokladom každej slobody a pokroku. Chcem varovať pred takouto antiduchovnou mentalitou, ktorej výhonky možno pozorovať aj u nás a ktorej vplyvy by v prípade vážnejšej spoločenskej krízy mohli mať fatálne následky."

V štyroch poviedkach zo súčasného Ruska, v poviedkach o strate a viere, melanchólii a rezignácii, o chuti žiť a o živote v klamstve ponúka nórsky autor s ruskými koreňmi čitateľom nevšedný pohľad na rozmanitosť ruskej krajiny a ľudí žijúcich v nej. Dievča s broskyňami z obrazu V. Serova sa zjaví s celým svojím smútkom a bolesťou. Bujaré hodovanie v spisovateľskej kolónii vyústi do zúfalstva nad novozavedenou cenzúrou v Putinovej krajine. Reštaurátorka Anna Ismajlovna vdychuje život historickej freske s náboženským motívom, kým všetko okolo nej sa symbolicky rozpadá. A nórska dvojica, ktorej sa v ruskom zapadákove pokazí auto, prežíva „poruchu" aj v osobnom vzťahu. Beznádej – ale práve v nej je ukrytá nádej.

Prekladateľ Goetheho faustovských textov Milan Richter zaradil do knihy MALÝ FAUST jednak svoj preklad Prafausta (ten vyšiel po prvý raz r. 2000 v limitovanej bibliofiLskej edícii ako Faust a Margaréta a o rok nato získal Cenu Jána Hollého 2001 za básnický preklad) a jednak vybrané, kľúčové scény z Fausta I (preložené pôvodne pre divadelné stvárnenie celého Fausta, t. j. Fausta I, II, na doskách činohry SND v Bratislave v r. 2010 – 2012), doplnené o stovky veršov preložené neskôr.


Kniha obsahuje aj výber Goetheho výrokov o Faustovi, štúdiu prof. J. Boora k Prafaustovi a prekladateľské poznámky M. Richtera k jeho práci na tomto dlhoročnom projekte.

Jedna z najväčších poetiek Škandinávie Dánka Pia Tafdrupová, ktorej vybrané básne vyšli r. 2000 vo vydavateľstve ESA pod názvom Tiché výbuchy, napísala zvláštnu, jedinečnú knihu, ktorej 52 básní hovorí o strate milovaného otca a o ťažkom zápase autorky vyviesť ho z ríše smrti, prinavrátiť mu život. Ak už nie život skutočný, tak aspoň život v jej veršoch. Poetka sa stáva Eurydikou...

Pia Tafdrupová
„Mýtus o Orfeovi je veľmi maskulínny. Orfeus chce vyviesť svoju milú z podsvetia. Žena z tohto mýtu je nielen pasívna, ale aj mŕtva. Mýtus z nej spravil objekt. Ale Eurydika predsa bola predtým živá, patril jej život... Určite mala otca a nad jeho smrťou smútila. Predstavujem si teda, že Eurydika sa vedela radovať i smútiť. (...) V mýte patrí hlas mužovi. Ako poetka som si mohla vybrať: Buď sa stotožním s Orfeom a potlačím rolu pohlavia, alebo dám hlas Eurydike. Tak či onak, v tejto knihe má Eurydika centrálnejšie postavenie než v textoch iných autorov. Niekto môže namietnuť, že v mojom rozprávaní sa pôvodný mýtus úplne stratil. A niekto iný zase môže pokladať moje uchopenie mýtu za jeho rozšírenie až tam, kde som si to sama želala: do sfér, ktoré ma zaujímajú. Stal sa z toho teda nový príbeh, v ktorom si Eurydika ide po svojho mŕtveho otca.“

Autobiografický román skúseného slovenského prozaika zaujme živou hodnovernosťou výpovede o tom, čo všetko pulzuje a odkrýva sa v mladom človeku z konca päťdesiatych rokov minulého storočia. Zauzľované vzťahové intimity a kontroverzné napätia s neprajným prostredím krajského mesta sú zdrojom trpkosti osobnej situácie i konečnej snahy vymaniť sa z nej.

Dve divadelné hry o Franzovi Kafkovi od slovenského dramatika, básnika a germanistu Milana Richtera. Prvá hra Z Kafkovho Pekloraja vychádza z Kafkových aforizmov a snov i z jeho vzťahu k otcovi a k snúbeniciam Felice Bauerovej a Julie Wohryzkovej. Veľká časť deja sa odohráva v sanatóriu Tatranské Matliare, kde sa tento pražský židovský spisovateľ v r. 1921 liečil. Hra Kafkov druhý život je sčasti reálnou a z veľkej časti fiktívnou odpoveďou na otázku: Čo keby Boh či dajaký démon umožnil Kafkovi prežiť "druhý život"? Je to hra o strate a znovunachádzaní človekovej identity, hra o talente a jeho neporaziteľnosti. Kafkovská hra o Kafkovi, akým bol v tajuplnom labyrinte jeho duše. Obe hry sprevádza fundovaný doslov teatrológa a esejistu Ivana Čičmanca, ako aj Príloha Kafka s mnohými aforizmami F. Kafku.