Rozprava o zmätení a múdrosti je buddhistická psychológia vedomia. Je súčasne aj teóriou vnímania. Opisuje spôsob, akým myseľ subjektivizuje vnímanie javov na základe predchádzajúcich návykov. Vedomie rozdeľuje na osem druhov, z ktorých každé má v rámci vnímania špecifickú funkciu. Autor textu, 3. Karmapa Rangdžung Dorže, rozlišuje medzi zmäteným vnímaním a múdrosťou. Zmätenie nastáva pod vplyvom subjektívneho vnímania. Múdrosť je objektívne vnímanie. Je to videnie vecí takých, aké v skutočnosti sú, bez oddelenia vnímajúceho, vnemu a vnímaného. Kniha popisuje, ako možno zmätenie, čiže ego, presiahnuť a premeniť ho na múdrosť.

Khenpo Karthar Rinpočhe poskytol komentár, ktorý je popisom postupných udalostí procesu umierania, smrti a barda. Bardo ako obdobie existencie medzi smrťou a novým narodením prináša mnoho príležitostí vyslobodenia. Učenie obsahuje jasné inštrukcie k tomu, ako praktizovať a trénovať svoju myseľ v súčasnosti – v bdelom stave alebo v spánku, v okamihu smrti, ako aj v rámci samotného intervalu barda. Namiesto života v úzkosti, strachu či obáv zo smrti sa vďaka tomuto učeniu môžeme tešiť zo života a postupne sa pripravovať na možnosti vyslobodenia, ktoré smrť prináša.