Finančný mág o sebe a svojom živote.

Mesačník o prítomnosti s minulosťou pre budúcnosť.

Výber z publicistickej tvorby Adama Michnika poskytuje nielen vzrušujúce čítanie, ale aj nesmierne aktuálne poučenie o našom transformačnom procese, o jeho zákrutách, omyloch, ba i neodpustiteľných chybách, ktorých výsledkom je náš neukončený a, žiaľ, často ohrozovaný demokratický proces.

Jednotlivé texty tejto knihy publikovali rôzne slovenské a zahraničné periodiká - Smena, Sme-fórum, Národná obroda, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Respekt, Listy, Gazeta Wyborcza a iné...

Spisovateľ Ladislav Ballek vo svojich reflexiách rozmýšľa najmä o kvalite dnešného i budúceho života. Apeluje za zodpovednosť, predostiera pred čitateľov humanistickú a občiansku predstavu národa proti prázdnemu a veľkohubému vlastenčeniu.

Symbolické rozprávanie o ľudskom bytí, príbeh človeka, ktorý po celý život hľadá svoje bohatstvo, svoj pomyselný zakopaný poklad.

Životná púť hrdinu sa začína odvíjať pred druhou svetovou vojnou. Chlapec, odnášajúci si svoj vrodený idealizmus a sny detstva, opúšťa školu a - ako hrdinovia pikareskných románov - stáva sa tulákom...

Otvorená spoločnosť je taká, ktorá je otvorená ľuďom všetkých vyznaní, „založená na uznávaní ľudí s rôznorodými názormi a záujmami, kde nikto nemá právo poslednej pravdy“ (George Soros). Ide o opak uzavretých systémov vlády elít (napr. Platónova vláda strážcov a ochrancov alebo Marxov historicizmus).

Otvorená spoločnosť je teda taká spoločnosť, ktorá zaručuje právo na kritiku a sebareflexiu. Len v otvorenej spoločnosti môžu byť uplatnené kritické a racionálne vedecké postupy, ktoré sú predpokladom demokratickej spoločenskej obnovy a postupných reforiem inštitúcií.

Dejiny New Hontu vytvárala celá galéria newhontských rodákov, prišelcov aj votrelcov. Sami Newhonťania však inak vnímajú to, čo sami prežívajú, a inak rozprávajú o tom, čo sami prežili, o tom už ani nehovoriac, čo sami iba počuli...

A kötet mindössze néhány költemény interpretációját tűzi ki célként, s a szoros olvasás elvét szem előtt tartva igyekszik elvégezni feladatát. Nem kíván nyíltan állást foglalni olyan kérdésekben, melyek metonimikusan illeszkednek az Ady-líra egész-elvű felfogásához (pl. "tartható-e az életmű tematikus felosztása", "leírható-e az Ady-féle szereptudat" stb.), de olyanokban sem, melyek a történetiség mechanikus alkalmazása alapján a besorolhatóság mikéntjére vonatkoznak (pl. "szimbolista volt-e Ady", "kezdetet vagy végpontot jelöl-e ki pozíciója a magyar irodalomban" stb.). Ellenben a poetológiai elemzést összeköti a versek "értelmezettségének" vizsgálatával, a megszólaltatás lehetőségeinek mérlegelésével. Ennek megfelelően nem viszonyul eleve affirmatívan tárgyához.A két fejezet négy-négy interpretációra épül, helyenként mikroelemzéseket tartalmazó kitérőkkel. A nyolc gondolatmenet mindegyike akár önálló tanulmányként is olvasható, összekapcsolásukból viszont olyan koncepció körvonalai tűnhetnek elő, melynek viszonylagos "hermeneutikai állandóságából" talán nem következik sem az Ady-kép "megmerevítése", sem pedig az Ady-jelenség megközelítését övező bizonytalanságok tematikus szaporítása. Az értelmezések ideiglenessége ezért az alteritás antropológiai és nyelvi távlatainak tapasztalatára nyithat horizontot. Mindez ugyanakkor annak nyilvánvaló támogatásával találkozik, hogy Ady írásművészetének sikerüljön visszatérnie a nyelvbe.

Slovensko a korupcia.

Čo sa skrýva za pojmom korupcia? Aké korene má korupcia a klientelizmus? Ako to vyzerá u nás a vo svete? Aké sú dôsledky korupcie? Kde hľadať príčiny? Dá sa s korupciou niečo robiť? Ako sa dá postaviť a realizovať protikorupčná stratégia? Kniha je odpoveďou autoriek na uvedené otázky, no zároveň je doplnená konkrétnymi prípadmi a osobnými zážitkami.

Barak László eddigi kötetei sorra meglepetésként érték az olvasót, s az elutasítás meg a helyeslés olvasatai mentén esetenként termékeny viták, értelmezési stratégiák számára nyitottak utat. Érthetően nemcsak a költőről és más művéről, hanem a befogadóról is.E mostani versválogatásról legyen elég annyi: új impulzus a szerző, a szerzemények és szerzetek termékeny tegező viszonyának folytatásához.A kötethez mellékelt CD-n a költő versei hallhatók, Gál Tamás színművész előadásában.

Zbierka poézie.

Vydavateľ, podobne ako bratislavská autorská dvojica, vyplazuje na svet jazyk. Tento štvorručný slovenský Klebetromán je literárnym zobrazením subkultúry, ktorá sa po roku 1989 mohla rozvinúť v ktoromkoľvek meste postkomunistickej strednej Európy, a tak ako väčšina komunikácie po postmoderne aj on vznikal v duchu diskurzu talkshow.
Autorská dvojica vie, že na paktovanie s dnešným konzumným čitateľom je potrebný rétoricky poddimenzovaný jazyk každodennosti, ktorý predpokladá lacné logické zvraty, naivné psychologické pozície. Prvotným cieľom tohto nevysloveného, ale o to očividnejšieho organizačného princípu je odporučiť text do pozornosti trhu a médií. Cez tieto zvraty a pozície odhaľuje mužský rozprávač - raz v prvej, inokedy v tretej osobe jednotného čísla - odborný diletantizmus, ľudskú hlúposť a etickú bezbrehosť.

„Egyszerű ​,emlékezet, előbb el kell mesélnem neki, kitalálni a részleteket, hogy legyen mire visszaemlékeznie. Legkisebb dolgok is megzavarhatják, elhangolják az egészet, elborítják, lefedik szépen. Akad azért mindig, ami már jól megy, újra meg újra előbukkan, mint a télikabát bélése, ha egyszer fölfeslett a varrás. Visszatömködöd, kibújik megint. A földrengés például eléggé megy, az be van rendesen gyakorolva. Egyetlen, jókora lendülés. Ha nem mese, nem csak képzelem, hogy emlékszem rá, hanem igazából volt. Nem azért emlékszem, mert annyiszor elmondták ugyanúgy. A csillár kilendült, mint a harang nyelve, a karácsonyfa végigkorcsolyázott a parketten a gyerekszoba sarkáig, aztán megindult visszafelé” – olvasható Kukorelly Endre TündérVölgy c. új regényében, ami az író eddigi legnagyobb vállalkozása. Nemcsak abban az értelemben, hogy a szerző kilenc évig írta könyvét, hanem a regény szintézis jellegű alkotás. Érvényesülnek benne Kukorelly írásmódjának legfőbb erényei: a nyelvi pontosság és szigorúság, irónia és gyöngéd humor, az emlékezet működésének állandó felülvizsgálata, az elbeszélői Én oszcilláló mozgása a múlt és jelen között, a lírai hangoltság. Tematikusan a regény az apa alakja köré szerveződik, és ezáltal felöleli az elmúlt fél évszázad történéseit. Metaforikusan szólva: a regény beszélője mintegy az apa hallgatását próbálja megérteni, aki horthysta katonatisztként megjárta a Don-kanyart, megsebesült, majd a kommunista diktatúrában banktisztviselőként „másodosztályú élet”-re kényszerült. A család deklasszálódását és saját szenvedését néma beletörődéssel elviselő apa mindvégig hallgat a múltjáról: a regény melankolikus nyomozása ennek a lehetséges okait és történéseit rekonstruálja. Minden egyes fejezete az emlékezet próbája: kísérlet arra, hogy mítoszok és ráfogások nélkül férjen hozzá az élet legszemélyesebb tapasztalataihoz. Túlzás nélkül állítható, hogy a TündérVölgy az író legautentikusabb könyve.

Ako mi Kika zmenila život. Pes je jediným živým tvorom na Zemi, ktorý bude mať svojho pána radšej ako seba.

„Pokiaľ viem, je to po prvý raz, čo v slovenčine vychádzajú systematicky koncipované literárnoteoretické úvahy o holandskej literatúre. Z hľadiska prekladateľskej recepcie (...) nám táto práca ponúka vhľad do toho, prečo sú holandské literárne diela prínosné v slovenskom (a aj v českom) kontexte.“
Wilken Engelbrecht

„Možno najdôležitejšie je, že Bžochova práca má aj širší význam, než je holandsko-slovenská kultúrna komunikácia – prelamuje bariéry slovensko-západoeurópskeho dialógu, ktorý celé desaťročia neexistoval, alebo bol deformovaný. Samozrejme, nejde len o literárny, ale aj o kultúrny a filozofický dialóg.“
Ján Jankovič

Začala vo mne klíčiť myšlienka, že pripravím knihu, v ktorej by som zhrnul životy a osudy svojich predkov (okrem Milana Hodžu sú medzi nimi aj Michal Miloslav Hodža a sociálny vizionár, továrnik Ján Pálka), ale tak, aby rodinná história obsahovala aj náčrt slovenskej národnej histórie, v USA takmer neznámej. Pre mňa, slovenského syna vyrastajúceho a žijúceho na americkej pôde predstavuje táto práca skutočné hľadanie a objavovanie rodiny a domova. John Palka

Radoslav Procházka, patriaci k výrazným osobnostiam mladej a strednej generácie právnikov, uzatvára týmto výberom zo svojej razantnej esejistiky a populárno-náučnej publicistiky jednu etapu svojej verejnej angažovanosti. Procházka vstupuje do politiky a táto kniha je jeho kvázimanifestom, čo je, ako poznamenáva autor v úvode, dvojsečná zbraň: „Na jednej strane síce ten prehľad dokumentuje moje dôsledné, viac ako dekádu trvajúce lipnutie na niektorých základných hodnotách konštitučnej demokracie, na druhej strane však na mňa kladie nároky, ktoré, predpokladám, nebude vždy jednoduché dodržať. Svojím spôsobom si touto knihou dopredu obmedzujem možnosti vyhovárať sa z požiadaviek, ktoré na nositeľa verejnomocenského mandátu kladie povaha a zdroj tohto mandátu v právnom štáte.“

„Chceli, aby som sa dobrovoľne vykastroval a potom sa ako spievajúci eunuch zaradil do zboru kastrovanej literatúry... Čo ma čaká, ak tu zostanem? Stane sa zo mňa trpená a žalostná figúrka, ktorej podhodia almužnu. (Alebo koláč z milosti, čo je ešte horšie.) Netreba vstúpiť do Strany, kdeže... stačí zastretým hlasom vysloviť sebakritiku, priznať, že som sa mýlil, keď som sa narodil a potom som sa stal taký, aký som...“

Román Zem, zem!... (Föld, föld!...) patrí medzi Máraiho memoárové diela. Autor sa v ňom definitívne a dramatickým spôsobom lúči so svojou domovinou. Táto rozlúčka je však jedným dychom aj rozlúčkou s celou západnou civilizáciou. Tón diela je melancholický a skeptický. Márai v ňom vlastne prehodnocuje celé dvadsiate storočie: márnotratnosť maďarskej šľachty, neprezieravosť a nadutosť predtrianonských maďarských politikov, hystériu a bezradnosť parížskych avantgárd, frustráciu z prvej svetovej vojny. Márai sa tu lúči so svetom svojho detstva, svojej mladosti, s tzv. starým svetom, svetom starých poriadkov, kde bolo všetko na svojom mieste a kde ešte vládla úcta. V románe však od začiatku dominuje podrobný opis útrap spôsobených príchodom Červenej armády do Maďarska. Je to akoby dovŕšenie apokalyptického údelu strednej Európy.
V poslednej časti knihy sa Márai lúči aj so vzdelanosťou Západu: ako keby už neveril, že sa kultúra môže spamätať a vrátiť sa k svojej niekdajšej vznešenosti. Už nevidí rozdiel medzi bezduchosťou komunistickej mašinérie a bezduchosťou kapitalistického kolobehu meniaceho všetko na tovar.

Máraiho román Bejbi alebo prvá láska vyšiel po prv raz v roku 1928. Po zbierkach poézie a publicistiky to bol prvý román, ktorý zaznamenal výrazný úspech.

Napísal ho ešte ako mladý autor na začiatku svojej nesmierne bohatej tvorby. Denník starnúceho, osamelého, citovo umŕtveného profesora latinčiny, ktorý sa zamiluje do svojej žiačky a tento emotívny šok ho doslova pripraví o rozum, pôsobí ako experiment mladého autora vysporiadať sa s nezažitou témou.

Hoci je príbeh románu umiestnený do fiktívneho prostredia, obzvlášť zaujímavé sú pre slovenského čitateľa i slovenské reálie v texte.Príbeh sa odohráva sčasti v Tatrách, ale i v rôznych mestách na Slovensku.

Bejbi alebo prvá láska patrí k autorovým románom, ktoré nemožno obísť pri komplexnom pohľade na jeho dnes už svetoznáme dielo.