Top 37 žien Slovenska je názov exkluzívnej publikácie, ktorá predstavuje naše mimoriadne ženské osobnosti. Ich osudy, často neuveriteľné a ľudsky silné sú umocnené umeleckými portrétmi známych fotografov a neznámymi fotografiami z ich privátnych životov. Čitatelia nájdu veľa zaujímavých príbehov žien, ktoré sú nielen inšpirujúce, ale aj ľudsky príťažlivé. Je ich 37, ale to neznamená, že toto číslo limituje ich skutočný počet. Naopak, iba na začiatku projektu bolo pripravených vyše stovky životných príbehov výnimočných, menej aj viac známych osobností z rôznych oblastí nášho života.

Pri tvorbe publikácie sa autori snažili o najobjektívnejší výber a brali do úvahy množstvo kritérií výnimočnosti týchto osobností. To, čím môžu byť pre nás všetkých zaujímavé, čo všetko v živote dosiahli, o čo sa úspešne snažia, čo všetko dokážu urobiť pre druhých, aké majú rodiny a postoj k životu. Olympijské medaily sú tým najvyšším ocenením športových výkonov, ale ľudský život a desaťročia venované záchrane zdravia, úspešnému biznisu, justícii, finančnej stratégii krajiny, budovaniu spoločností a ich značiek, či umeleckým a mediálnym projektom, ktoré majú nemenej vysokú hodnotu.

Táto publikácia je aj výrazom vďaky za energiu a inšpiráciu, ktoré tieto výnimočné Slovenky vnášajú do našich životov. Spoločnosť Herial sa ju rozhodla pripraviť v nákladnejšom výpravnom duchu aj preto, lebo si ju naše osobnosti aj čitatelia zaslúžia.

Rozhovory pripravili renomované publicistky Táňa Veselá, Silvia Lispuchová, Alena Heribanová a Julka Mekyňová, profilové fotografie nafotili známi fotografi Anna Mrázek Kovačič, Marcel Gonzalez-Ortiz a Braňo Šimončík

Slovensko – anglický text

„Ľudská psychika je komplikovanejšia ako akákoľvek tajnička.“
Eva Widermanová žije vo svete rýchlokvasených celebrít, falošných vzťahov a trblietavej pretvárky. Pohybuje sa medzi ľuďmi, ktorí denno-denne vyrábajú veľké farebné mediálne bubliny. Vďaka nim sa skoro každý môže stať aspoň na chvíľku slávnym.
Evu Widermanovú tento umelý svet zraňuje a najradšej by z neho utiekla. Niekam ďaleko. K svojim milovaným kaktusom, k vysnívanej láske a k naozajstným priateľom. Keď padne na úplne dno, zachrániť ju môžu už len antidepresíva.
Tamara Heribanová vo svojom románovom debute opisuje život veľkého vydavateľského domu. Originálnym humorným spôsobom zachytáva precitlivenú dušu hlavnej hrdinky, asistentky obávanej šéfredaktorky najvplyvnejšieho bulvárneho časopisu. Eva Widermanová varí kávu, rozdeľuje poštu, o ničom nerozhoduje a tvrdí, že ničomu nerozumie. Vraj ani sama sebe.

Sexuálnejší ako Intimita vlkov, dojímavejší ako Posadnutosť.
Ako sa cíti muž, keď zistí, že jeho žena ho podvádza s milencom o dvadsaťpäť rokov mladším? Ako sa cíti slávna herečka, keď zistí, že bola surovo zneužitá? Ako sa cíti známy právnik, gej, keď odhalí dôvod svojej inakosti? Ako sa cíti submisívna lesba, keď ju chce zavraždiť jej priateľka?
Nový román Jozefa Heribana zachytáva v piatich častiach vzrušujúce rozprávania o vášnivej láske, zničujúcej žiarlivosti a perverznej zrade.

Poviedkový román

Po bestselleroch Intimita vlkov, Posadnutosť a Ružový trojuholník, vydáva spisovateľ a scenárista Jozef Heriban poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem. Originálny zmysel pre humor, dráždivá sexualita, kompozičné novátorstvo, ale aj prekvapujúce prechody z reality do absurdity sú zárukou neopakovateľného čitateľského zážitku.

Heribanove postavy sa hrajú na skrývačku. Vystierajú ruky, aby sa dotkli niekoho blízkeho. Stále znovu a znovu hľadajú vo svojom živote lásku, nehu, pravdu a porozumenie.

Desať, dvadsať, tridsať,
začal Gašpar kričať,
že ho brucho bolí,
zjedol kilo soli...

Schovaný, neschovaný, idem...

Vyše dvadsať rokov písal spisovateľ a scenárista Jozef Heriban román Prelet sťahovavých vtákov, ktorý sa skladá z troch častí. Próza Niekto na mňa stále píska (1996) získala v roku 1993 Prvé miesto v anonymnej súťaži Literárneho fondu, Intimita vlkov (2008) a Posadnutosť (2009) sa stali hneď po vydaní bestsellermi.
Uznávaný literárny kritik Alexander Halvoník sa o próze Niekto na mňa stále píska vyjadril týmito slovami: „Heribanova prvá knižka je predovšetkým posadnutá hudbou. Je presne taká, ako si ju predstavoval mladý konzervatorista: svieža, vrúcna, nežná, vtipná, rozmarná, vzrušujúca, dojímavá a – netradične sexi.“

Samuel Gold Baťovanský je druhým fagotistom vo filharmónii a myslí si, že ho Boh miluje menej ako ostatných. Ako sám hovorí, vie sa s tým vyrovnať, pretože s ním sa život nikdy nemaznal. Namiesto toho, aby sa stal uznávaným svetovým klaviristom alebo slávnym dirigentom, sedí vo filharmonickom orchestri a hrá na tom nemotornom hudobnom nástroji. Ale prekážajú mu aj iné veci. Napríklad, keď hyeny so zadkami pritlačenými k sebe ukradnú gepardici poctivo ulovenú antilopu, alebo keď pripitý svadobný otec otravuje jeho a Pištu Lakatoša, aby hrali stále dokola nejaké hlúpe odrhovačky...
Jeho rozhovory s Bohom určite zaujmú čitateľa svojím originálnym humorom a neopakovateľným štýlom, ktorý posúva príbeh do metaforického obrazu nekonečného ľudského putovania za láskou, šťastím a uznaním...