Talentovaný bratislavský rodák Dávid Paška (*1999) sa kultúrnej verejnosti predstavil už pred dvomi rokmi, kedy sa jeho divadelná hra Nusica dostala na medzinárodné divadelné bienále s názvom Puberťák.

Niekoľko rokov navštevoval umeleckú školu Ludus. Pre lásku k divadlu sa presťahoval do Prahy, kde študuje pod taktovkou významného režiséra a dramatika Martina Čičváka (Činoherní klub Praha, Divadlo Aréna Bratislava, Divadlo na Vinohradech, České národní divadlo a ďalšie) a pripravuje sa na štúdium réžie. V každej voľnej chvíli sa snaží čítať, píše divadelné hry pre študentské divadlá a vyjadruje svoje pocity, vnemy a mentálne pochody formou básní.

Svoju doterajšiu básnickú tvorbu sústredil do zbierky „V roztrieštenom procese“, ktorá je jeho prvotinou. Podľa jeho názoru si našu dobu dobrovoľne mrzačíme, aby sme sa následne mohli ľutovať. Preto svoje básne zmrzačil na obraz doby, no sebaľútosť je čo najdôkladnejšie vyextrahovaná, poskytujúc priestor impresii. Zbierka je proces, o ktorom autor dúfa, že ním prejdeme všetci, nezviazaní a krásne roztrieštení.

Dávid Paška s nadhľadom mladého človeka vo svojich básňach apeluje, že city a emócie by sa nikdy nemali z nášho života vytratiť. V iných básňach poukazuje, ako nás apatia voči „ľudskej bezradnosti“ až strašidelne odľudšťuje. Hoci niekedy na prvý pohľad z niektorých básní autor vyznieva ako nihilista a cynik, chce, aby svet dospelých bol pre mladých trošku ľudskejší.

Nová kniha milovníka tatranskej prírody je plná úžasných fotografií a jedinečných textov. Pavol Lenko mnohokrát kráčal chodníkom v kosodrevine, za svitu mesiaca, v daždi aj snehu, aby v skorom rannom opare mohol so zatajeným dychom pozorovať a fotografovať plaché zvieratá.
Zalistujte si v knihe a pripravte svoju myseľ vnímať zázraky prírody, ktoré nás obklopujú. Čoskoro budete spolu s autorom so zatajeným dychom pozorovať nádherné zvieratá, krásne vtáctvo, vzácne rastliny či jemné motýle.
V ôsmich pútavých poviedkach môžete s Pavlom Lenkom sledovať, ako tokajú vzácne tetrovy hoľniaky či hlucháne alebo počúvať zanietené rozprávanie o jeho stretnutiach so svišťami, kamzíkmi, jeleňmi v ruji, rysmi, vlkmi a kráľom našich hôr – medveďom.
Výnimočné chvíle, dostať sa úplne blízko k týmto zvieratám, nikdy netrvajú dlho. Vďaka tejto knihe sa k nim môžete priblížiť aj vy a opakovane sa k nim vracať. No nielen to. Zistíte, ako sa dá s patričnou úctou do prírody vstupovať a s čistým svedomím z nej odchádzať.

Podľa básnika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka má Dávid Paška nielen výnimočný, ale vzhľadom na jeho mladý vek, dvadsaťdva rokov – aj výnimočne zrelý talent. Prvú zbierku básní V roztrieštenom procese (2017) vydal už ako osemnásťročný a od toho istého roku študuje divadelnú réžiu vo viedenskej Universität für Musik. Režíroval už dokonca diela Euripida, Schillera či Brechta.

V predošlej zbierke šlo o proces, ktorý sa zo závrate vlastnej rýchlosti roztrieštil. Teraz autorovi neostáva nič iné než tancovať medzi črepinami daného procesu a pritom sa prizerá ako sa do neho a do jeho okolia vrývajú vrásky. Túto zbierku píše v snahe poprieť chronológiu času. Prosí čas nech postojí, nech neprichádza večnosť zajtrajškov, nech je dnešok absolútny. Nomos črepín a vrások.

Zbierku básní úžasne harmonizujú ilustrácie významného slovenského výtvarníka Mareka Ormandíka.

Ľubomír Feldek k tomu dodáva: Neviem, aký zajtrajšok čaká našu dobu. O úspešný umelecký zajtrajšok Dávida Pašku sa však už dnes nemusíme obávať.