Leo je obyčajný šestnásťročný tínedžer, ktorý miluje futbal, gitaru a jazdenie na mopede. Svet vidí vo farbách. Biela je ticho, samota, prázdno… Za to červená úsvit, búrka, láska. A láska sa pre Lea rovná Beatrice – zelenooká červenovláska, ktorá študuje na rovnakej škole. Je jedným z mála dôvodov, prečo školu ako-tak zvláda. Inak je pre neho stratou času… totálna biela. Jeho letargiu a pohodlie naruší až suplujúci učiteľ, ktorý svoju prácu berie vážne. Vďaka nemu sa prvýkrát začína vážne zamýšľať nad tým, čo má v živote zmysel a ako nájsť a nasledovať svoje sny. Leovým snom je Beatrice, no všetky jeho nádeje sa zrútia vo chvíli, keď do jej života vstúpi choroba.
Dokáže Leo v náročnom období svojho dospievania objaviť cenu utrpenia a význam skutočného priateľstva? Nájde odpovede na otázky, pri ktorých dospelí strácajú reč a dokonca aj internetový vyhľadávač sa zafarbí na bielo?

Margherita má štrnásť rokov a prechádza životným obdobím plným očakávaní, ale aj obáv: začína sa pre ňu prvý rok na lýceu. Cíti sa ako každý dospievajúci človek – ako povrazolezec kráčajúci po tenkej niti zavesenej vo vzduchu. Jedného dňa si na telefónnom záznamníku náhodou vypočuje nečakanú správu. Jej otec oznamuje, že už viac nepríde domov. Pod nohami sa jej náhle roztvorí priepasť a Margherita má pocit, že ju pred pádom nik nedokáže zachytiť. Impulzívne sa preto rozhodne, povzbudená pradávnymi slovami Odysey, hľadať svojho otca na vlastnú päsť. Ocitá sa tak vo víre nečakaných a nebezpečných situácií, ktoré ukrývajú množstvo výziev, ale i odhalení. A hoci si to spočiatku neuvedomuje, práve prekonaním tejto bolestnej skúsenosti postupne dozrieva v ženu…

Federico má sedemnásť rokov a v srdci nosí otázky, na ktoré mu život doposiaľ nedal odpovede. Školský rok sa skončil a leto i jeho mesto, oslnivé a záhadné Palermo, mu otvorili svoju náruč. Je práve uprostred príprav na prázdninový študijný pobyt v Oxforde, keď náhodou stretne dona Pina Puglisiho, svojho profesora náboženstva. Ten ho pozve do štvrte, kde pôsobí, aby mu pomohol pri práci s deťmi. Keď Federico prekročí železničné priecestie oddeľujúce štvrť Brancaccio od ostatného mesta, ešte nevie, že v tej chvíli sa začína jeho nový, naozajstný život. Večer sa vráti domov bez bicykla, s natrhnutou perou a s pocitom, že odhalil úplne cudzí svet, ktorý sa ho napriek tomu bytostne dotýka. Ocitá sa v spleti uličiek, ktoré kontrolujú muži s čudnými prezývkami ako Lovec, Turek, Matka Príroda, a títo muži rešpektujú jediné prikázanie – to, ktoré im diktuje Cosa Nostra. Našiel tam však aj ulice, kde bývajú Lucia, Francesco, Maria, Dario, Serena a mnohí ďalší, ktorí sa nevzdali nádeje na lepší život.
Alessandro D Avenia prerozprával unikátny príbeh jedného dlhého leta, keď svet vyzerá nehybný, a predsa sa všetko zmení. Zároveň hovorí o možnosti rozpoznať aj uprostred prachu to, čím peklo nie je.