Román Ďaleko od brehu je zábavný i vážny, jemný i drsný. Autorka v ňom čerpá zo svojich skúseností, keď bývala na zakotvenom člne na Temži, medzi ľuďmi, ktorí — aspoň na čas — stratili pevnú pôdu pod nohami a žili medzi zemou a vodou - a dostali sa tak trocha mimo spoločnosť. S úctyhodným a najmä spoľahlivým brehom londýnskej City ich spája iba lano, iba ním sú bárky vyviazané o nábrežie, a zhrdzavená kotva zarytá do riečneho bahna. Pradivo ich osobného života sa pretrhlo a s minulosťou ich spája len tenké vlákno. Sú šesťdesiate roky a každá postava románu je nejako poznačená, istým spôsobom vydedená. Spisovateľka rafinovane splieta ich osudy do príbehu, ktorý naberá silu i spád, dosahuje vyvrcholenie a presviedča nás, že Penelope Fitzgeraldová je majsterkou umenia románu i biografie a dôstojne pokračuje v tradícii anglického románu.

Zbierka poviedok o láske.

Baladický ľúbostný príbeh zo života mladých revolucionárov bojujúcich v Latinskej Amerike.

A. J. Cronin patrí u nás medzi najznámejších, najprekladanejších a najčítanejších anglických autorov. Stal sa obľúbeným, lebo jeho diela sú aj keď nie veľkou, ale dobrou a pravdivou literatúrou.
V plnej miere to platí aj o jeho románe A hviezdy mlčia, ktorému právom prislúcha príslovečné označenie „široké plátno`. Toto široké plátno zaľudnil autor mnohými postavami, ktorých osudy sa spájajú s baňou Neptún, jej ťažné veže sa týčia a dominujú nad baníckym mestečkom a jeho obyvateľmi. Z Neptúna, ako z nejakého apokalyptického materského lona, rozbiehajú sa osudy hrdinov, aby sa k nemu v akomsi magickom kruhu opäť vrátili. Každého spája s Neptúnom iné puto, no či ho nenávidia alebo milujú, živoria z neho či bohatnú, všetci sú od neho závislí. A ich osudy bez ohľadu na to, na akej strane stoja, navzájom sa splietajú, podmieňujú a vplývajú jeden na druhý. Na celý pestrý kaleidoskop postáv a postavičiek, ktoré bojujú, ľúbia, žiarlia, podvádzajú, víťazia alebo tragicky zomierajú, padá priamo či nepriamo tieň Neptúna.

S morálnymi aspektami je spätý príbeh utečenca z Protektorátu, ktorý po hlbokom ľúbostnom a mravnom otrase hľadá azyl v parte lesných robotníkov, každý z nich má svoje osobné dôvody byť v opozícii voči ľudáckemu režimu.

Fajziho román prináša čitateľovi autentický príbeh rodiny kováča Machkama Achmedova, ktorý za Veľkej vlasteneckej vojny prichýlil do svojho domu pätnásť vojnových sirôt. Tento príbeh svojím významom prerastá rámec individuálnych osudov a objasňuje podstatné stránky spoločenského života tých čias.

Román z lekárskeho prostredia.

Malý chemický epos...
Protiklad optimismu a pesimismu, odsudzovanie kariérizmu a chladného kalkulovania.

Novela Miláčik je úprimnou výpoveďou o najzákladnejších a najpodstatnejších otázkach človeka, v našom prípade sedliaka Marcina Zabawu, spútaného s pôdou a prírodou.
Novela Poľovačka na nášho pána hovorí o tom, ako sa nádenníci pomstili šľachtickému pánovi v kaštieli formou jeho obľúbenej poľovačky so sokolmi.

Románová freska odohrávajúca sa za leningradskej blokády v prostredí malého kolektívu ponorky, ktorá sa chystá na bojovú plavbu a v dome starej leningradskej rodiny na Nábrežnej ulici. Konfliktom románu je boj dvoch životných koncepcií, ako ich stelesňuje na jednej strane nekompromisný, statočný, spravodlivý veliteľ ponorky Gorbunov a na druhej strane prefíkaný a egoistický Seľanin.

Román Ale tá čerešňa existuje je príbehom úspešného autora filmových a televíznych scenárov, muža, ktorý uprostred svojho života s trpkosťou zisťuje, že „sa nenaučil, aby bol milovaný`. Cesta k tomuto sebapoznaniu nie je priama, dozvedáme sa o nej cez príbehy iných ľudí, ktoré odzrkadľujú hrdinovu životnú krízu, jeho úzkosť, že zlyhá ako človek i ako tvorca. Hrdina napokon vďaka svojmu priateľovi a najmä mladej priateľke nachádza východisko zo životných kolízií, ako aj nový zmysel života.
Filippiniho záhrada organicky dopĺňa predchádzajúcu prózu a súčasne dokresľuje obraz a život samého autora. Spisovateľa a hrdinu románu ziirišského architekta Štefana okrem životopisných faktov spájajú aj podobné črty povahy a temperamentu: túžba po dobrodružstve, impulzívnosť a duševný maximalizmus. Ked sa Štefan dozvie o smrti svojho otčima, v jeho duši sa začne odvíjať niť spomienok na detstvo, na komplikované a nikdy nedoriešené vzťahy s matkou a s ostatnou rodinou. Do útulnej reštaurácie, do Filippiniho záhrady, kde hrdina so svojou mladou ženou trávi večery, vtŕhajú spomienky na dávnu i nedávnu minulosť. Za idylickou Filippiniho záhradou sa otvára pustatina duševnej lability, narušených rodinných vzťahov a zlomených osudov.

Román francúzskeho autora, v ktorom podáva pútavé dobrodružstvo Taubelmana a jeho dcéry Anny, záhadnej dievčiny, možno spoluvinníčky otcovho hazardu, na ktorom má stáť jej budúcnosť.

Hlavnou hrdinkou tohto románu je Irina, vedecká pracovníčka na prahu štyridsiatky. Autor sa prostredníctvom tejto postavy zamýšľa nad postavením ženy, manželky a matky v dnešnom technickom svete.

Román talianskeho predtaviteľa neorealizmu, ktorý je obžalobou absurdity vojny.

Reštaurácia Nostalgia je veľmi zvláštny podnik: vyzerá ako veľká stodola s drevenou dlážkou, kuchyňa nie je ani len oddelená priečkou, ceny sa menia podľa zákazníkov a majiteľ má iba jednu túžbu - servírovať hosťom jedlá, ktoré sú pre nich dobré a ktoré im priblížia pocit domova, aj keď si ich neobjednali. Nemožno sa čudovať, že tu deň čo deň večeria veľa osamelých starých ľudí. Čitateľ sa však právom čuduje, že napriek dobrej vôli sa majiteľovi nikdy nepodarilo, aby sa v reštaurácii navečerala jeho najbližšia rodina: rodinná večera zostáva zakaždým nedojedená a nedokončená.
Lenže táto reštaurácia je práve taká jedinečná a neopakovateľná ako život jej majiteľa, jej tajomstvá sú tajomstvami človeka, ktorý chce robiť každému dobre, a to aj vtedy, keď sami po tom netúžia. Jeho reštaurácia je mu útočiskom aj miestom úniku: radšej chce byť samotárom, outsiderom bez domova, ako by sa mal podrobiť tuctovým konvenciám dobrých a spoľahlivých občanov, ktorí zničili životy jeho najbližších. Lebo Ezra nie je sám ani vo svojej osamelosti: autorka nám na malej ploche podáva príbeh jeho najbližších: matky, ktorú manžel opustil bez jediného slova vysvetlenia, i oboch súrodencov — zakomplexovaného Codyho i sestry Jenny, ktorá sa rozdáva v povolaní detskej lekárky i v starostlivosti o šesť detí, ktoré nie sú všetky jej vlastné. Táto rodina, zdanlivo taká obyčajná, sa nám odhaľuje v retrospektívnych obrazoch, opisujúcich najvlastnejšiu chuť a podstatu života na americkom Juhu.

Román mladého anglického spisovateľa, ktorého de] sa odohráva v USA v polovici šesťdesiatych rokov. Univerzitný profesor Henry Rutledge, syn milionárskej rodiny, prednáša teóriu politických vied na Harvardskej univerzite. Je ženatý, má dve dcéry Louisu a Lauru. Americká spoločnosť prechádza v tom čase búrlivým vývinom — vražda Kennedyho, vietnamská vojna, rozklad hospodársky i mravný — ktorý sa premieta i do profesorovej rodiny.
Rutledge s hrôzou zisťuje, že mu je manželka neverná s jeho `najlepším priateľom` senátorom Billom Laughlinom, staršia dcéra Louisa odchádza študovať na vysokú školu do Kalifornie, kde sa dostane do spoločnosti hippies a beatnikov a najmladšej dcére hrozí, že sa stane narkomankou. Všetky životné istoty a hodnoty, na ktorých profesor dovtedy staval, sa rúcajú a nútia ho, aby sa zamýšľal nad sebou, nad svetom okolo neho, aby pristúpil k prehodnoteniu všetkých hodnôt. Popud na to mu dávajú i študenti z jeho seminára, z ktorých malá hŕstka sa rozhodne prejsť od teórie k praxi — individuálnym teroristickým aktom, zavraždením senátora Laughlina podnietiť revolúciu v USA.

dve novely : Rieka a Dom.
Prvá novela je pokojná, tichá próza ako rieka, po ktorej sa plaví nákladná lod a popri nej ubiehajú brehy, také isté ako pred dvesto či tisícmi rokmi, s lúkami, lesmi, ostrovmi a ramenami, a takými, aké sú dnes v dvadsiatom storočí, ked pribudli veľké mestá, žulové nábrežia, moderné prístavy s modernou technikou. Leto na rieke... Hrdinovia novely - osádka lode Repin a náhodní cestujúci v nej - všetci žijú rytmom, ktorý im nanútila letná rieka. Zdá sa, že na lodi sa nič nedeje... Ale ako už mnoho rokov plynie rieka, aj osádke plynie každodenný život na lodi. A na pozadí pokojného takmer nemenného života autor odhaľuje medziľudské vzťahy, večné túžby ľudí i ich nespokojnosť, rozpor medzi žitým životom a ideálom, ku ktorému sa človek raz úspešne, inokedy márne usiluje dospieť. A autorove úvahy o všednom, každodennom nás privádzajú k myšlienke, že všetko na svete je výnimočné, že neopakovateľný je každý človek a každý životný okamih, že stačí zmeniť uhol pohľadu, aby sme si vážili chvíľu, pokochali sa v kráse, tešili sa zo všetkého, prostého, zvyčajného a každodenného.
V novele Dom sa stretávame s mladým hrdinom vo chvíli, keď sa rozhoduje, či zostane doma v ubíjajúcej pohode rodiska, alebo začne život odznova, je jemnou psychologickou sondou, pretlmočením záchvevov hrdinovho vnútra.

Hrdinka knihy Renáta Franková z polabského priemyselného mestečka sa ocitla na takomto rázcestí po smrti chorého otca, o ktorého sa starala celé roky, lebo matka už dávno umrela a brat odišiel do cudziny. Otcova smrť prečiarkla význam útočiska vtesnaného do bytu v starom dome. starostlivo chrániacom jej nezrelé sny a romantické predstavy. Bez tohto ochranného prostredia praská obraz jej ideálov. Z rodinnej pamiatky, pradedovho modelu lode vo fľaši podľa lode Esmeralda, ktorou cestoval do zámoria, si ho vysnívala ako odvážneho cestovateľa. A zatiaľ jej strýko daruje inú pamiatku, pradedov denník, výpoveď životného stroskotanca. Postupne pochopí, že do jej života patrí aj osamelý strýko postihnutý pobytom v koncentračnom tábore, žijúci v prenajatej izbe, aj brat, ktorému sa tak ako pradedovi nesplnili sny o modrých diaľkach. Postupne za pomoci svojich blízkych a okolia prekonáva krízu a takto konkrétne sa završuje podobenstvo o blúdiacej lodi medzi ľadmi, ktorým sa román začína.

Hrdinom románu je chlapec, ktorý mnohým veciam nerozumie, no intenzívne ich prežíva. Stáva sa svedkom slepej vášne dvoch žien ku krásavcovi Albertovi, je svedkom erotických scén, pokusu o vraždu a znásilnenie, dozvie sa o otcovej prvej láske, o mimomanželskej sestre.

Smutný je Leonidov život, život pracovníka bezpečnosti, ktorý celý zasvätil boju proti zlu a zločinnosti, smutné sú príbehy zo života vyrozprávané autorom a zreťazené s osudmi protagonistu do presvedčivého umeleckého celku.
Sympatický milicionár Leonid Sošnin má za sebou neľahkú a pestrú, udalosťami nabitú kariéru operačného pracovníka, ktorému pri výkone služby ide neraz o krk, dvakrát je zranený pri zneškodňovaní zločinca, druhé zranenie ho dočasne privádza na invalidný dôchodok, stáva sa spisovateľom a má za sebou neľahké manželstvo s Lerkou, do ktorého necitlivo zasahuje svokra a skoro ho rozbije.
Pri odhaľovaní zložitej pravdy života núti Astafiev čitateľa pozrieť sa zločinu do tváre, prežiť nejedno nepríjemné, ba i otrasné stretnutie s tupým zlom, s monštrami a horormi, nie z rozprávky, ale z reálneho života. Pred čitateľom defiluje celá galéria životom poznačených ľudí, často takých, ktorí sa dostali len na scestie, ale aj takých, ktorí sa nikdy nevrátia do normálneho života, ako napríklad mládenec, čo sa vo falošnej urazenosti rozhodne, že zabije prvého, koho cestou stretne, a stretne mladú tehotnú ženu...