Historický román estónskeho autora - zachytáva osudy Timothea von Bocka, výnimočnej historickej osobnosti z prvej tretiny 19. storočia. Základné ohnivko románu tvorí von Bock a jeho Memorandum cárovi Alexandrovi.

Zbierka arménskych poviedok.

Vaan Totovenc - Vidiecka tragédia (prel. O. Kovačičová)
Štefan Zorjan - Propos (prel. M. Hulmanová)
Štefan Zorjan - Zimná noc (prel. O. Kovačičová)
Ovanes Tumaňan - Kamenný kúpeľ (prel. O. Kovačičová)
Rafael Aramian - Historky z vášho dvora (prel. M. Hulmanová)
Raŕael Aramian - Jazdec na bielom koni (prel. O. Kovačičová)
Vachtang Anaňan - Na poľovníckych chodníčkoch (prel. V. Hegerová)
Vachtang Anaňan - Dve srdcia v jednej hrudi (prel. V. Hegerová)
Chažak Giulnazarian - Manušak (prel. O. Kovačičová)
Agasi Ajvazian - Otec rodiny (prel. O. Kovačičová)
Sagatel Aruťuňan - Piate prikázanie (prel. O. Kovačičová)
Vagram Tatikian - Terč (prel. O. Kovačičová)
Štefan Aladžadžian - Maličký maják v púšti (prel. V. Hegerová)
Hrant Matevosian - Páľava (prel. V. Hegerová)

Dve novely z ukrajinskej dediny, z obdobia tesne po skončení vojny...

Známy ruský spisovateľ Valentin Rasputin o románe:
„Tento román nemožno vtesnať do Prokustovho lôžka zvyčajnej a uzavretej predstavy o románe. Po prvé je širší z hľadiska vonkajších príznakov, jeho hranice - štátne, zemepisné, časové aj pozemské - sú uvoľnenejšie a spoločná myšlienka je preto bohatšia, v tomto zmysle je román prekvapujúco slobodný, neočakávaný a otvorený, ako môže byť slobodný, neočakávaný a otvorený sám život. Porovnanie so zložitým a mnohoznačným životom, v ktorom všetko navzájom súvisí a je zázračne pospájané, dá sa uplatniť aj v inom smere: v románe nie je jeden, dvaja či traja hlavní hrdinovia, na čo sme si už akosi zvykli a okolo ktorých sa sústreďuje pohyb deja aj myšlienky. Hrdinom tu, pokiaľ sa to dá povedať, je aj sám život so svojou minulosťou, prítomnosťou aj budúcnosťou, koncentrácia toho hlavného v živote, z ktorého sa však vôbec nestráca, vznešenosť, tajomnosť, zložitosť, veľké aj malé problémy, a v ktorom sa nezabúda na takzvaného jednoduchého človeka žijúceho na periférii Zeme, v ešte zapadnutej sibírskej tajge.

Antológia poviedok ukrajinských autorov. Obsahuje dvadsať poviedok zo súčasnosti od autorov najmladšej, strednej a staršej generácie. Väčšina autorov má už za sebou nielen úspešné poviedky, ale aj romány — viacerých diela boli preložené aj do slovenčiny (Hončar, Ivanyčuk, Mušketyk, Hučalo a iní). Tematika poviedok je veľmi rozmanitá, a tak čitateľ má pred sebou pestrú mozaiku príbehov zo všedného života z rozličných prostredí, stretáva sa s rozličnými povahami, postojmi k životu. Humor sa strieda s lyrickými prvkami, vonkajšia charakteristika s pokusom o prienik do psychiky, realita s fantáziou.

Zbierka Graninových poviedok.

Hrdinami skoro všetkých poviedok Galiny Kornilovovej sú mladí ľudia. Jednoduchí chlapci a dievčatá — nijakí básnici ani výtvarníci, ale spisovateľka ich obdarúva zmyslom pre krásu okolitého sveta, schopnosťou vnímavo pozorovať svoje okolie. Poviedky zhrnuté do tejto knihy sú veľmi krátke a zhustené, pútavé svojím optimizmom, vierou v dobro, zdôraznením nerozlučnej spätosti človeka so svetom. Galina Kornilovová zobrazuje hlavne vnútorný svet človeka a robí to prostriedkami umelca-rómantika, ktorý aj v najmenšom hnutí duše vie odhaliť nevyčerpateľné zdroje dobra. Spisovateľka sa sústreďuje najmä na duchovné bohatstvo svojich hrdinov, a teda aj svojho čitateľa, na mravný, estetický, občiansky rozvoj človeka.

K bohatej tvorbe známeho spisovateľa Veniamina Kaverina pribudla ďalšia vydarená próza. Autor ju situuje do obdobia druhej svetovej vojny a ako miesto deja si vybral mestečko na ďalekom severe.
Do mestečka prichádza vojenský spravodajca Nezlobin, ktorého ta vyslala redakcia ústredných novín. Zoznámi sa s dievčinou Taľou a zaľúbi sa do nej. Taľa však jeho city neopätuje, lebo miluje iného, veliteľa ponorky Meščerského. Dej sa zauzlí, keď Meščerského vyhlásia za nezvestného. Po rokoch sa však Meščerskij vráti. Čo urobí Taľa? Ktorému z mužov dá prednosť? Na pozadí vojnových udalostí vrcholí nezvyčajná ľudská dráma.
Ľúbostný príbeh Nezlobina je tragický, poznačený neľútostnou pečaťou vojny.
Kaverin vníma človeka viacrozmerné. Dôraz kladie na presné psychologické vykreslenie postáv. Spoznávame prácu novinára vo vojnových podmienkach, život za polárnym kruhom.
Človek musí veriť v človeka a ľudia si musia navzájom pomáhať v ťažkých chvíľach...

Rozprávač Šaša Pčolkin nad svojimi starými listami spomína už v dospelom veku na mladosť. V jeho rozprávaní sa konfrontuje hľadisko voľakedajšieho mládenca s postojom dozretého človeka, ktorý spomienky spresňuje, koriguje a doplna. Výsledkom je zložitá umelecká štruktúra, akoby mozaika zostavená z Pčolkinových listov, mladíckych literárnych pokusov i konkrétnych zážitkov z detstva, z gymnázia i z frontov prvej svetovej vojny — Pčolkin sa ako dobrovoľník prihlásil do armády, je účastníkom i svedkom jej porážok na západnom a rumunskom fronte, jej postupného rozkladu. Pčolkinovo ľudské dozrievanie sa takto spája s dozrievaním ruskej armády a celej spoločnosti k revolúcii a k prevratným zmenám, ku ktorým v nej došlo. To všetko sledujeme cez konkrétny ľudský osud, v zrkadle duchovného sveta mladého človeka so všetkými jeho túžbami, láskami, ilúziami i sklamaniami.

Román Ponrét s pozadím čerpá z filmárskeho prostredia. Absolvent scenáristiky Igor sa náhodou dozvedá, že jeho bývalý profesor Starochatov, teraz významný režisér, za polovicu honoráru navrhuje spoluautorstvo svojím poslucháčom scenáristom. Igor tak získava námet pre svoju prvú knihu. Starochatovovým portrétom, jeho dokonalou analýzou chce odhaliť príčiny profesorovho mravného pádu. Pri práci však naráža na mnohé úskalia a nakoniec sám prekonáva podobný vývoj ako jeho románov prototyp.

výber z noviel

Maxim Karnač, hlavný architekt istého okresného mesta v Bielorusku, dostáva sa do zložitej situácie. Rozpadá sa mu rodina, ďalší spoločný život so ženou je nemožný. Súčasne sa dostáva do ťažkých konfliktov v práci — jeho ambiciózne plány architektonickej prestavby mesta sú ohrozené úzkymi záujmami mestských inštitúcií a ich vedúcich pracovníkov. Konflikt sa vyostruje a osobné i verejné sa navzájom preplieta, komplikuje sa Karnačovou výbušnosťou a nedostatkom diplomacie v styku s ľuďmi.

Román o Rusku.

Autor v tomto románe píše o tom, čo skutočne poznal, zažil a skúsil, keď so skupinou horolezcov vystúpil na štít Adygené v Ťan-šane.
Vladimír Solouchin je v sovietskej literatúre výnimočným zjavom. Je básnikom, prozaikom a známym prekladateľom. Vie nesmierne pútavo rozprávať o ľuďoch i veciach, o prírode i umení. Má vyvinutý cit a zmysel pre krásu rodného kraja, pre vzťah prírody a človeka. Lyrické videnie sveta dodáva jeho prózam osobitný pôvab. Takto sa nám javí aj v novele Krásna Adygené, ktorá je vlastne akousi svojráznou umeleckou reportážou o náročnom výstupe na vrch Adygené v Ťan-Šane. Zaužívaný spôsob života intelektuála v meste, plný pracovného i spoločenského zhonu a výstup na štyritisícový končiar, pohodlný päťdesiatnik a mladí horolezci - na týchto protikladoch buduje autor svoje rozprávanie o opojnej kráse veľhôr. S nevšednou láskou k prírode učí zachovávať jej pôvaby, milovať ju a zároveň v dotyku s ňou vedieť prekonávať samých seba.

Próza uzbeckého spisovateľa Ti-mura Pulatova je zvláštna, nezvyčajná v kontexte jeho národnej literatúry aj v kontexte literatúry ruskej. V tejto nezvyčajnosti spočíva príťažlivosť jeho noviel a poviedok so širokou škálou tém, s mravnými a filozofickými problémami, poetickým jazykom (autor píše po rusky), ktorému ľahký orientálny „prízvuk" dodáva zvláštny pôvab.

Dej románu prebieha v dvoch časových líniách - v minulosti a v súčasnosti, v ktorých si šéfredaktor novín Bačana Ramišvili rekapituluje svoj život. Má na to dosť času, lebo leží v nemocnici, kde sa zotavuje z ťažkého infarktu. Tu na hranici života a smrti si premieta spomienky na svoje smutné detstvo bez rodičov, na štúdium na vysokej škole, na svoju prácu, na ženy, ktoré stretol, najväčšmi na svoju životnú lásku Máriu. Bačana si pobyt v nemocnici spestruje rozhovormi s pacientmi, ktorí s ním ležia v izbe. Zvlášť zaujímavé sú rozhovory medzi ním a kňazom Joramom. I keď na niektoré morálnoetické problémy majú rovnaký názor, predsa celkový dojem z ich vzájomnej konfrontácie hovorí jednoznačne v Bačanov prospech. Je to podmienené nielen tým, že Bačanova životná filozofia je preniknutá optimizmom a kňazova vyúsťuje do zmierenia so životom, aký je, ale najmä tým, že kým kňaza Jorama charakterizuje pasivita voči zlu, ba až strach z neho, Bačana Ramišvili sa v každej situácii vždy stavia tvárou v tvár zlu a bojuje s ním. Či je tento boj potrebný a do akej miery je úspešný, to autor ponecháva na posúdenie čitateľovi.

Lyricko-ironické príbehy arménskeho mnícha.
Hrdina novely je mladý maliar, ktorý chodí po svete a hľadá človeka, ktorému by dal svoju lásku. Novela je kaleidoskopom jeho pohľadov na prítomnosť i minulosť Orientu. Ďalej kniha obsahuje novely Dobrodružstvá signora Martirosa, Trojuholník, Fabrikant.

Román z Moskvy.
Hrdinami jeho príbehu je rodina Luňašinovcov. Tvoria ju dvaja bratia Boris a Feďa so svojimi manželkami, deťmi a ich matka. I keď sú bratia úplne rozdielni povahovo aj názorovo, majú sa veľmi radi, neprejde deň, aby sa nevideli, alebo si aspoň nezatelefonovali. Mladšiemu, Feďovi, pre túto bratskú lásku stroskotá aj prvé manželstvo. Život obidvoch rodín plynie na prvý pohľad do istého momentu veľmi idylicky. Postupne sa však začínajú objavovať vážne trhliny a ukazuje sa, že každý člen rodiny má svoje problémy. Práve pri vykresľovaní týchto problémov a analyzovaní duševných stavov a pohnútok sa Semionov prejavil ako veľký znalec ludskej duše.

Detstvo a ranú mladosť strávila Irina Rakšová na Altaji, uprostred romantickej, no zároveň drsnej prírody, v nedozerných priestoroch tajgy. Altajská príroda a ľudia v nej žijúci sa stali autorkinou láskou a inšpirovali ju k napísaniu prvých próz. Jej hrdinovia sú ľudsky čistí, úprimní v citových prejavoch, neústupčiví v styku s egoistickou meštiackou filozofiou. Tri prózy v našom výbere, plné napätia a často nečakaného rozuzlenia, upútajú každého, koho vzrušujú neznáme diaľky a zaujímavé ľudské osudy. Tragikomická postava starého poľovníka Serguňa z titulnej novely Celý šíry svet pripomína Belovových alebo Sukšinových hrdinov. Rakšovej tvorba, ktorú spája myšlienka o dobre a láske medzi ľuďmi a o láske ľudí k prírode, vyznieva varovne: ľudia, chráňte si prírodu, chráňte si všetko krásne na Zemi, chráňte si lásku a dôveru, lebo čo sa raz zničí, zničí sa nenávratne.

Román Ešte rok je životným príbehom vidieckeho lekára, ktorý prežije takmer celý život v zabudnutej horskej dedine, kde nastúpil na umiestenku po skončení lekárskej fakulty v Jerevane. Je tu aj mesto, v ktorom zanechal matku a nevestu, preto pôsobenie na vidieku pokladá iba za provizórium, ustavične si vraví, že vydrží ešte rok - a nakoniec tam aj zomrie.