Kniha je v slovenčine.

Detektivka, ve které poručík Vrána a major Komlóš řeší starý případ – usmrcení dítěte neznámým řidičem. Klíčem se stává pátrání okolo smrti inženýra Boldiše a eventuálního podílu Boldišovy manželky na náhlém inženýrově úmrtí.

Postskriptá — tento zdanlivo jednoznačný a jednoduchý názov najnovšej knihy známej a nekonvenčnej spisovateľky Nataše Tanskej predstavuje päť poviedok, originálne rámcovaných stručnými úvodnými listami a záverečnými postskriptami, v ktorých je vždy prekvapivá pointa príbehu.

Viera Handzová vo svojej novej próze konfrontuje predstaviteľov niekoľkých generácií, ktorí sa stretnú v stredoslovenskej dedine našich dní, aby si pripomenuli udalosti spred tridsiatich rokov. Pri tejto konfrontácii ide aj o stretnutie živých s mŕtvymi, ktorí padli v Povstaní. Autorka sa usiluje oddeliť pozitívne od negatívneho, pričom jej kritický pohľad nielenže nič nechce zastierať z videného a poznaného, ale chce sa aj dostať k príčinám negatívneho. Netragizuje pritom, všetko vidí v ľudských dimenziách a s perspektívou, opierajúcou sa o pozitívne typy — a tie nachádza aj medzi mladými ľuďmi, ktorým v tejto knihe venuje zvláštnu pozornosť.

Dukáty v naftalíne je román o združstevňovaní východoslovenskej dediny, v ktorom autor nastoľuje a rieši etické a aktuálne problémy tých čias. Hlavnou postavou je niekdajší maloroľník Ján Petro, ktorý sa za zabitie funkcionára dostane do väzenia. Po odpykaní trestu sa po rokoch vracia do novej skutočnosti, ktorú porovnáva s minulou, s tou pred združstevnením a svojím uväznením. Dejová osnova románu je tragická, nejde však s tragédiu spoločenskú, ale individuálnu, o tragický osud Jána Petra. Nakoniec aj on zisťuje, že socializácia dediny bola nevyhnutná a zákonitá..

Voľným pokračovaním diela Sen pivníc je román Tiene minulosti (1978), ktorý je umeleckou sondou do politicko-spoločenských udalostí a medziľudských vzťahov v prvých povojnových rokoch.

V novele Experiment "Láska" zobrazil autor príbeh mladej ženy, ktorú láska a vytúžené materstvo vyliečia z nádorového ochorenia.

V tomto románe sa autor sústreďuje na obdobie z počiatku druhej svetovej vojny, keď Slovensko bolo už samostatnou republikou, jej noví mocipáni sa ujímali úradov a začínali zhŕňať majetky. Predstaviteľom tejto spoločnosti je hlavný hrdina románu cnostný Metod Šubík...

Ján Lenčo čerpá dej tohto románu zo starovekej Sparty, z obce, ktorá mala na tie časy pozoruhodné spoločenské zriadenie. Všetci bezúhonní občania starší ako tridsať rokov mali právo zúčastňovať sa na sneme, ktorý sa nazýval appela a schádzal sa raz mesačne. Uznášal sa iba o návrhoch rady (gerusie), právo iniciatívy nemal. Gerusia mohla uznesenie snemu zrušiť. Radu tvorilo dvadsaťosem starcov (gerontov), zvolených snemom doživotne, a dvaja králi nastupujúci dedične z dvoch rodov, Eurypontovcov a Agiovcov. Moc kráľov a gerontov bola obmedzená piatimi eformi volenými na rok. Eforát sa postupne stal hlavnou oporou konzervatívnych síl v Sparte.
Dej románu sa odohráva v treťom storočí pred naším letopočtom v období hlbokej hospodárskej, politickej a morálnej krízy v Sparte. Stvárňuje skutočné udalosti a okrem niekoľkých epizódnych postáv sú všetci hrdinovia autentickí.

Príbeh z rozvodového súdu. Výpoveď je satirickým príbehom zo súčasnosti, v ktorom autor otvorene, názorne i v groteskno - fantastickej polohe sarkasticky zosmiešňuje deformácie v medziľudských vzťahoch, pranieruje devalváciu spoločenského taktu, ľahostajnosť a hrubosť, vyplývajúcu z deformácie určitých spoločenských zvyklostí.

Jochen Levi sa po štyridsiatich rokoch vracia do rodných Rakoviec, malého slovenského mesta, odkiaľ ho boli vyhnali pohnuté udalosti druhej svetovej vojny. Chodí po svojich stopách z mladosti, vracajú sa mu spomienky na staré lásky, na priateľstvá i nepriateľstvá, zároveň sa z rozhovorov so známymi dozvedá o tom, čo sa dialo počas jeho dlhej neprítomnosti. Hoci je Jochen Levi ústrednou postavou Tužinského románu, nie je to knižka o osudoch slovenských židov - v prvom rade je to dielo o nás, o Slovákoch, o tom, akí sme boli a akí sme od predvojnových rokov až podnes. Autor sa vo svojom rozprávaní sústreďuje na zlomové, boľavé a problematické body nášho dejinného vývinu (vojna, oslobodenie, obdobie kolektivizácie a pod.), nehľadí však na ne ako historik či sociológ, ale cez prizmu individuálnej ľudskej skúsenosti a svedomia. Titulné Kto hodí kameňom je výrazom autorovho chápania ľudskej nedokonalosti a slabosti, nie je však vždy odpúšťaním, vyššie stojí mravný imperatív hlbokej ľudskosti a osobnej statočnosti.

Prózy talentovaného mladého autora sú osobnostnou výpoveďou o dnešných ľuďoch a súčasnom svete. Vyrozprávané sú často hovorovým štýlom resp. slangom. Autor živo, neliterátsky rozpráva o postavách, vlastne figúrkach, zo svojho dedinského rodiska. Malinové prózy provokujú svojou úprimnosťou a vyspelým literárnym spodobením. Raz uvádza čitateľa do rodinného okruhu svojich rozprávačov, stvárňuje epizódy z prvých lások svojich „hrdinov`, inokedy zase volí baladické príbehy zo života dospelých. Na Malinoví je sympatické, že chce byť nekonvenčný, že vedome porušuje spoločenské aj umelecké stereotypy. Jeho prózy svedčia o silnom vnútornom živote autora, o krásnom chaose, ktorý nemôže nebyť tam, kde je talent a kde je mladosť.

Puškášove poviedky.

Celý dej sa odohráva na protialkoholickej liečebni, neďaleko od Bratislavy. Hlavný hrdina Jano zastáva v zamestnaní funkciu vedúceho pracovníka. Má 49 rokov a nemá žiadnu rodinu a tak sa jeho alkoholizmus mohol klasicky rozvinúť až do takého stavu, že vyhľadal lekára a ten ho odporúčal na deväťtýždňové liečenie...

Príbeh niekoľkých dní z povojnových mesiacov.

Prvotina začínajúceho autora, ktorý sám pracuje v stavebnom podniku na východnom Slovensku, čerpá z jeho osobnej skúsenosti. Autor sa na situáciu v stavebníctve pozerá kriticky a nevyhýba sa jej negatívnym stránkam. Nie je to však len kriticko-výrobný román, nájdeme tu presne odpozorované typy našich súčasníkov, príslušníkov technickej inteligencie aj robotníkov, ktorí zápasia nielen s neporiadkami na stavbách, ale aj s predsudkami a spoločensky nebezpečnými návykmi v sebe i vo svojom okolí.

V centre románu stoja predovšetkým ženy, ktoré sa chcú výrazne emancipovať, spoločensky aj odborne uplatniť: lekárka, architektka, novinárka. Svojrázna spoveď alebo hlasné uvažovanie o problémoch bežného života z hľadiska skúseností dnešných štyridsiatničok (ale aj štyridsiatnikov) je príležitosťou na bilancovanie úspechov i prehier, sformulovanie základných právd a istôt. Mužov možno zaujme, aký je vlastne mužský údel v stratégii žien, paradoxne získajú triezvejší pohľad na súčasnú ženu, majú príležitosť konfrontovať ho s vlastnými skúsenosťami. Ak sa zdá, že mužský aspekt je len prímesou realizmu v ženskej citovej kalkulácii, mierny ironický nadhľad autorky toto podozrenie vyvracia. H. Dvoŕáková dáva vzťahu muž -žena širší rozmer: nejde len o osobné vzťahy, manželské a milenecké skúsenosti a s tým spojené výhry a prehry, ale aj o zobrazenie dosahu tohto vzťahu na život jednotlivca v širších a závažnejších spoločenských súvislostiach. Priznanie hrdiniek a hrdinov jej prózy smeruje k hľadaniu zmysluplnosti činov, k ujasneniu stupnice hodnôt v živote človeka, a preto nebolo len núdzové, ale ako nejeden čitateľ usúdi, aj nevyhnutné z hľadiska ďalšej ľudskej perspektívy.

Gavalcovej ženské postavy sú príkladom toho, ako dnešná moderná žena zápasí s meštiackym pohodlím a vnútorným nepokojom, s ľahostajnosťou, leskom a povrchnosťou o zmysel svojho života. Rozprávačkou je mladá žena Paula, trochu naivná, trochu neskúsená, ktorá sa dostáva do veľkého mesta, zažije takmer všetko, po čom túžila, ale sklame sa. Dej Gavalcovej novely sa odohráva vo vzrušujúcom hotelovom pro-stredi, no autorka zaujme najmä tým, ako dobre vie vypozorovať a zachytiť vzťahy medzi ľuďmi či zárodky a vznik ľúbostného vzťahu medzi mužom a ženou.

Dzvoníkov čitateľsky mimoriadne úspešný román z lekárskeho prostredia je zaujímavou psychologickou sondou do osobnej i etickej problematiky súčasného intelektuálskeho prostredia. Hlavnou postavou príbehu je mladý ambiciózny lekár Bruno Drahoš, ktorý sa po zložitých a ťažkých životných skúškach dostáva do situácie, keď sa ako chirurg musí zodpovedať za podiel viny na smrti pacienta.

zbierka poviedok

Obsahuje poviedky: Pozostalosť, S ručením obmedzeným, Dlhý prízemný dom, Otec a jeho žena, Štíhly blondín v kockovanej košeli, Z nemocnice, Belasé nebo nad Halatkou.