Nezvyčajný poeticko-tragický príbeh z tridsiatych rokov minulého storočia z malej dedinky v Palestíne, o chlapcovi menom Zajde a o jeho matke Judite, o priazeň ktorej sa uchádzajú traja muži.

Dej románu nás privádza do Lisabonu v lete roku 1938. Vtedajší portugalský režim sa začína pritvrdzovať a nástup fašizmu vyvoláva v ľuďoch pocity strachu, osamelosti a bezmocnosti. Patrí medzi nich aj protagonista románu novinár Pereira, ktorý si však postupne začína uvedomovať, kde je jeho miesto v apatickej spoločnosti a stáva sa z neho odporca brutálnej moci. Situácia, v ktorej sa nachádza hlavná postava románu (mimochodom, vo filme ju skvele stvárnil Marcello Mastroianni), a pocity apatie a bezmocnosti nie sú v našich zemepisných šírkach neznáme.

Čo znamená byť otcom v čase, keď sa ženy o seba dokážu postarať samy ? Opustením Susan, ženy, o ktorej Jay vie všetko, aj to, že už s ňou nič nechce mať, sa príbeh jednej prebdenej noci začína i končí. A predsa ho čítame ako detektívku: zostane po tom všetkom niekto ešte nažive?

Dej románu sa odvíja v dusnom ovzduší na sklonku druhej svetovej vojny v Toskánsku a v severnej Afrike. V centre diania sú osudy štvorice ľudí, ktorá sa stretáva vo vile, zmenenej na nemocnicu, v horách severne od Florencie. Kanadská ošetrovateľka, jej krajan, dlhoročný zlodej, pochádzajúci z rodiny talianskych prisťahovalcov, domorodý sikhský sapér britskej armády a napokon „anglický pacient`, muž bez mena a bez tváre, podľa uniformy príslušník britskej armády a beloch... Štyri životy sa pred čitateľovým zrakom v slede retrospektív prepájajú do zložitého, mnohovrstevného obrazu. Ondaatjeho román je v istom zmysle slova negáciou Dekameronu. Postavy uzavreté pred svetom neďaleko Florencie, zatiaľ čo tam práve zúria veci podstatné a ťaživé, si nerozprávajú príbehy. Dorozumievajú sa spolu gestami, pohybmi, pohľadmi, dotykmi. V tichu nerozprávania tak šumia štyri príbehy rozprávané niekým - lebo rozprávači tohto textu sú ďalšími anglickými pacientmi, bytosťami bez tváre a minulosti, zjavujúcimi sa a miznúcimi s neočakávanosťou zázraku - a čitateľ sa necháva uchvátiť ich čarom, vyúsťujúcim do drámy uťatej životom a do rozbiehavého prázdna opäť rozdelených osudov. Román Anglický pacient je súčasne mysteriózny, poetický i romantický. Filmová podoba románu Anglický pacient bola roku 1997 ocenená Oskarom Americkej filmovej akadémie za najlepší film.

Kniha Andreia Makina Spoveď padlého zástavníka je fiktívnym listom či rozprávaním ruského emigranta, žijúceho vo Francúzsku, priateľovi z detstva, s ktorým vyrastal v jednom dome a o ktorom sa dozvedel, že sa vysťahoval do USA. Rekonštruuje v nej zážitky svojich rodičov a iných príbuzných, udalosti a spomienky na dospievanie v sovietskom Rusku.

Redaktor renomovaného vydavateľstva v súčasnom Lisabone sa rozhodne svojvoľne zasiahnuť do historického románu obdobia reconquisty – znovudobývania portugalského územia z rúk Maurov a čaká za to prepustenie z práce. Veci sa však vyvinú inak: dostane ponuku napísať tento príbeh sám. Krehký ľúbostný vzťah na pozadí historických udalostí križiackych výprav je hlavnou osou ďalšej knihy tohto skvelého spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Z Fínska do Nemecka sa vydáva na bicykli Mauri, aby pomstil svojho otca. Má rakovinu pľúc a pocit, že túto záležitosť ešte musí vybaviť. Ukazuje sa však, že byť pomstiteľom nie je pre telocvikára a riaditeľa gymnázia ľahká úloha. Humorista Daniel Katz sa vyrovnáva s vážnou témou holokaustu.

Román povojnového holandského prozaika Jana Wolkersa Turecký med je spoveďou umelca o jeho intímnom spolunažívaní s priateľkou, neskôr manželkou Olgou. Dielo predstavuje podrobnú, jedným dychom a neúprosne podanú analýzu vášnivého vzťahu, ktorým sa dvojica usiluje vzdorovať konvenciám i vkusu okolia, a ktorý sa tragicky skončí v dôsledku intríg a psychologického nátlaku, aký okolie vyvinie na slabšieho z dvojice. Wolkers opisuje vývin ľúbostného vzťahu od jeho vzplanutia a fázy naplnenia, cez krízy a rozchody, až po rozvod a smrť partnerky. Dielo, ktorého furiózne tempo, bezprostredný jazyk a zmysel pre jednotlivosti uchvacujú aj po vyše štyridsiatich rokoch od jeho napísania, predstavuje neľútostne úprimnú sondu do partnerskej intimity, vrátane jej erotickej stránky, no zároveň aj sondu do spoločnosti, ktorá nie je schopná zniesť šťastie druhých.