Monografia prvý raz syntetizujúcim spôsobom sprístupňuje všetky významné, na Slovensku nájdené alebo v slovenských múzeách uložené doklady o rímskom a ranogermánskom výtvarnom prejave.

Dva romány z cyklu Ľudskej komédie sú tvrdou spoločenskou obžalobou... Hrdinka prvého románu je chudobná a nepekná Beta, vždy zaznávaná a potláčaná príbuznými na úkor svoje krásnej a dobrej sesternice, tak znenávidí sesternicu, že túžba pomstiť sa na nej a jej najbližších stáva sa hybnou silou jej života. Pons, chudobný hudobník a vášnivý zberateľ starožitností, hrdina druhého románu, má jedinú slabosť: dobré jedlo. Navštevuje preto svojich príbuzných, ktorí mu ustavične dávajú najavo svoje pohŕdanie. Až keď Pons ochorie a zistí sa, že jeho zbierka umeleckých predmetov má obrovskú cenu, rozbehne sa kolotoč záujmu oňho.

Ako už názov knihy naznačuje, dej románu Skalpel, prosím sa odohráva v lekárskom prostredí. Pútavo sa v ňom opisuje práca lekárov-neurochirurgov, práca nesmierne náročná, jemná, vyžadujúca maximálne sústredenie, obetavosť, kolektívnu súhru a úplnú oddanosť svojej profesii.
Rámec diela tvorí rozhovor významného neurochirurga-profesora s mladým redaktorom, ktorý ho pri príležitosti jeho životného jubilea žiada o interview. Vlastnou náplňou románu je však to, „čo sa do reportáže nevošlo` — práca lekárov, formovanie ich osobnosti aj kolektívu, život pracovný aj rodinný. Najvzrušujúcejšie sú pasáže, v ktorých sa podrobne opisuje priebeh neurochirurgických operácií aj iných lekárskych zákrokov.

Román rakúskeho autora. Dej sa odohráva vo Viedni a odhaľuje aj tienisté stránky života v tomto meste. Hlavným hrdinom je Gerhard, ktorý večne zápasí so strachom...

Román gréckeho spisovateľa, dej sa odohráva v rokoch pred 2. svet vojnou a tesne po nej, prelínajú sa tu osudy dvoch hlavných postáv.

Poviedky, v ktorých sa autor sústreďuje na zobrazenie vzťahu muža a ženy, na ich citový život a na individuálny prístup každého z partnerov.

Mysteriózne záhady z ľudskej histórie.

Mysteriózne záhady z ľudskej histórie...

Mysteriózne záhady z ľudskej histórie...

Z ľúbostnej korešpondencie Jána Kollára, Sama Chalupku a Andreja Sládkoviča.

Dejiny umenia 7. Baroko

Encyklopedické dielo DEJINY UMENIA predstavuje poklady svetového umenia od výtvarných prejavov pravekého človeka až po súčasnosť.

Dejiny umenia 8. Umenie 18. a 19. storočia.

Encyklopedické dielo DEJINY UMENIA predstavuje poklady svetového umenia od výtvarných prejavov pravekého človeka až po súčasnosť.

Politicko-satirický a kritickorealistický román, napísaný r. 1933, na pozadí ľúbostnej zápletky komisára Landíka, mäsiara Tolkoša a kuchárky Hany jemnou a niekedy i štipľavou iróniou a ostrou satirou dáva nazrieť do spoločenského a politického života buržoázie a štátneho aparátu na Slovensku s jeho špicľovským systémom, korupciou a špinavými politickými kšeftmi. Výstižne je vykreslený aj typický byrokrat Brigantík, veľkomestská slečna Želka a celý rad rozličných typov osôb rujúcich sa o moc.

Neuveriteľné príhody doktora Fausta v ľudovom podaní.

Neuveriteľné príhody doktora Fausta v ľudovom podaní.

Na vidieckom cintoríne pri francúzskom meste La Rochelle odpočíva Eugéne Fromentin — maliar a spisovateľ. Na tom istom cintoríne je ešte jeden hrob — mladej dvadsaťsedemročnej Jenny--Caroline-Léocadie Chesse. Táto mladá žena dodnes žije a žiari vo Fromentinovom románe Dominik pod menom Madeleine de Niévres. Kamenné náhrobky však taktne mlčia o nevšednej „ľúbosti` Fromentina (Dominika) k Jenny, ktorá bola od neho staršia. V tomto kraji sa Fromentin narodil, tu prežil časť života a napokon tu aj zomrel. Rodný kraj je kľúčom k poznaniu povahy Fromentina i jeho románového hrdinu (Dominika), ktorý je projekciou samého autora. Potvrdzujú to aj Madeleinine slová, ktoré povedala Dominikovi: „Váš kraj sa vám podobá.` Tu, blízko La Rochelle, sa pätnásťročný Eugéne zaľúbil do devätnásťročnej Jenny, no tá sa onedlho vydala, mala tri deti a predčasne zomrela. Vtedy ju Fromentin stratil po druhý raz — musel totiž bez nej žiť, keď umrela,

V tejto knihe spisovateľ spod nánosu všednosti a každodennosti odhaľuje skrytú ľudskú drámu : odcudzenie, zápas svedomia, právo na osobné šťastie, klíčiace z trosiek minulosti.

Vzdajte sa všetkej nádeje. Tento Danteho výrok sa veľmi hodí ako titulok na opis popravy Garyho Gilmora. To, že Gary svoju popravu chce, je pre nás nepochopiteľné a ťažko uveriteľné. Pre hlavného hrdinu má život jediný zmysel - byť popravený. Gary nechce žiť, lebo žiť nevie. Americký filozof a psychológ Erich Fromm hovorí: `Zmyslom života je to, čo do svojho života vkladáme sami.` Gary nevie do svojho života vložiť nič. Smrť je pre neho vykúpením a možno aj zavŕšením drámy, ktorú hral. Pre čitateľa spolu s Normanom Mailerom nastoľuje jednu veľkú otázku. Prečo? Spoločnosť určite nesie vinu na bezcieľnosti sociálne odkázaných ľudí. Hľadať odpoveď na Gilmorovu vinu len v spoločnosti by bolo určite zjednodušením. Taký jednoduchý život nie je. Taktiež je pre nás ťažké pochopiť život mormónskej pospolitosti. Garyho matka určite prispela k tomu, že jeho život bol iný, ako detí žijúcich v bežných rodinách. Gary však nie je zanedbaný, nevzdelaný a necitlivý človek. Jeho inteligencia je prekvapivá, jeho citová angažovanosť k Nicole hovorí, že milovať dokázal. Čo nás zaráža, je len absolútna neschopnosť empatie k životu iných. Mŕtvi sú preto, že v určitom okamihu Garymu prekážali a rozčúlili ho. Vraždiť bez zábran. Určite je to šokujúce - Ameriku to tak šokovalo a Normana Mailera tak zaujalo, až vznikol román. Celé dielo je písané formou reportáže. Je to reportáž o nepodarenom živote z pohľadu stovky ľudí. Od samotného Garyho, jeho priateľky Nicole, matky, príbuzných a známych, psychiatrov, ľudí, ktorí sa problémom zaoberali na súde, v tlači, a ďalších. Mailer je poctivý a dôsledný reportér. Jeho spisovateľský talent robí zo siahodlhej reportáže pútavé dielo, ktoré čitateľa drží v zajatí. Mailer vo faktografii neustupuje, ale na každej strane knihy vie, ako ju podať. Núti čitateľa, aby spolu s ním hľadal pravdu. Ak sa v takomto prípade pravda vôbec dá nájsť.

Alexander Velký alebo Macedónsky prešiel do dejín ako jeden z povestných dobyvateľov sveta, pričom na váhe jeho zásluh sú aj slzy porobených národov. Nepremožiteľný vojvodca narazí v ázijských stepiach po prvý raz na skutočný odpor udatných bojovníkov, príslušníkov kočovných skýtskych kmeňov.
Slobodymilovných Skýtov reprezentuje bohatý, mocný a vplyvný knieža Budaken so synom Skolotom. V nerovnom boji musia udatní, ale nedostatočne vyzbrojení Skýti ustúpiť pred dobre vyzbrojenou, skúsenou a počtom prevažujúcou Alexandrovou armádou, pre ktorú je vojna remeslom. Pravda, o sebe dáva vedieť ešte aj tretia sila — sila ľudu, ktorý už odmieta pracovať na kniežatá. Skupiny ozbrojených domorodcov napádajú Alexandrove posádky na každom mieste a v každom čase. Na čele odvážlivcov je Spitamen, bojovník, ktorý vie vykĺznuť z pasce. Tento hrdina stredoázijského ľudu zosobňuje jeho túžbu po slobode a spravodlivosti. Alexander chce symbolizovať jednotu Ázie a Európy sobášom s krásnou perzskou kňažnou Rokšanek, na jeho dvore sa pohybujú aj skutočne hodnotní ľudia, napríklad filozof Kallistenes, no veľký dobyvateľ, hoci je Aristotelovým žiakom, nectí si ani krásu tela, ani silu ducha a všetko podriaďuje svojim svetovládnym plánom a chúťkam.

Historický román o Veľkej francúzskej revolúcii.