Rozkošné príbehy zo školského života podáva autor v tejto knižke tak živo a pútavo, že čitateľ nevdojak prenesie sa mysľou do čias svojho vlastného detstva a výčiny a huncútstva hrdinov týchto príbehov prirovnáva k svojim.

Román holandského spisovateľa sa odohráva na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov v Rotterdame. Je to príbeh mladého Jacoba Katadreuffa, ktorý navzdory biednym pomerom urobí právnickú kariéru, na tejto ceste ho neustále prenasleduje otec, obávaný exekútor. Majstrovské dielo svetovej literatúry je založené na dobre ukrytom, no vybičovanom psychologickom napätí medzi synom a otcom.

Román holandského autora, v ktorého svete sa možno jednoducho prechádzať. Človek spoznáva budovy, krajinky, udalosti. Len ľudia sú iní. Človek im hľadí do vnútra charakterov, nie do tvárí...

Louis Couperus (1863 - 1923), významný nizozemský prozaik prelomu storočia, pochádzajúci haagskej aristokracie. Začínal ako neskororomantický básnik, čoskoro však vynikol ako čelný predstaviteľ realistického "haagskeho románu". Vo svojej rozsiahlej prozaickej tvorbe s obľubou stvárňoval úpadok holandskej šľachty, no venoval sa rovnako nizozemskej koloniálnej minulosti a súčasnosti, ako aj historickým a mytologickým témam.

Absolútna klasika talianskej literatúry.

Veľkolepý román svetoznámej talianskej prozaičky Elsy Morante Príbeh v dejinách patrí medzi najvýznamnejšie diela európskej prózy 20. storočia. Vojna, jedna z najbežnejších tém prózy 20. storočia, nachádza v románe netradičné stvárnenie. Autorkin interpretácia moderných dejín sa totiž stala skutočným kameňom sváru kritiky. Morante akoby v tomto diele dospela k rezignovanému pohľadu na históriu, ktorá sa priam rozpúšťa v bezútešnosti a fatálnej nenapraviteľnosti. „Vo veľkom svete niet veľa noviniek. Ako po všetky predchádzajúce storočia ľudských dejín, aj toto storočie sa riadi nemenným princípom historického vývinu: jedni vládnu, druhí slúžia.“ Tieto slová z úvodu románu rámcujú dielo a nepripúšťajú vykúpenie: niet hranice medzi vojnou a mierom pre zatratených, každý čas ich odvieva do zabudnutia už pri narodení.

Na týchto základoch Elsa Morante stavia mrakodrap spájajúci prízemie (aj temný suterén) s vrchnými poschodiami, strácajúcimi sa v nadoblačných výšinách. Takto potom treba nazerať na „protirečenia“ v historických úvodoch k jednotlivým kapitolám, na dejepisné „mýty“ a „stereotypy“, na ich „populistické“ predkladanie, na „fatalistické“ videnie ľudského údelu, na „anarchistické“ sny o rovnosti, na osudovú „absenciu komunikácie“ medzi všetkými členmi tvorstva, na „márnosť“ historickej pamäti. Pretože tieto postoje sú votkané do premyslenej osnovy zloženej z okamihov prenikavej intuície o vyššom poslaní človeka, o jeho údele presahujúcom dejinné činy.

Vďaka tejto podstatnej črte dielo získava odolnosť voči pôsobeniu času. Romány Tolstého a Cervantesa, eposy Danteho a Homéra sú ľudskými posolstvami, nie obyčajnými svedectvami o období ich vzniku. A kamsi do tohto radu treba zaradiť román Elsy Morante Príbeh v dejinách.

Súčasný nizozemský prozaik, básnik, dramatik a esejista Cees Nooteboom (1933) patrí k autorom, ktorí začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia najvýraznejšie prispeli k otvoreniu nizozemskej literatúry medzinárodnému publiku. Doma i v zahraničí sa preslávil najmä románmi Nasledujúci príbeh, V holandských horách (oba boli preložené aj do slovenčiny), Dušičky a Rituály, rád sa venuje mytologickým témam a pestuje aj žáner intelektuálneho cestopisu (Berlínske zápisky, Bývalé pasáže, Okľuka do Santiaga a i.). Vo svojom diele často spája zážitky z exotických prostredí s existenciálnymi skúsenosťami Európana na konci 20. storočia.