Informácie pre tých, ktorí hľadajú dobré knihy v dobrých kníhkupectvách.

Informácie pre tých, ktorí hľadajú dobré knihy v dobrých kníhkupectvách.

Informácie pre tých, ktorí hľadajú dobré knihy v dobrých kníhkupectvách.

Hlboká a podrobná správa o matke Ore, naplnenej strachom o syna, je zároveň aj autorovou spoveďou, jeho dúfaním v záchranu svojho vlastného syna, ktorý v čase, keď autor knihu písal, bojoval v Libanone: „Mal som pocit – alebo skôr želanie – že kniha, ktorú píšem ho môže ochrániť.“ Keď sa Orin syn Ofer rozhodne pokračovať vo vojenskej službe, Ora odmieta sedieť doma a čakať na zlé správy. Rozhodne sa odísť do hôr a podarí sa jej tam dotiahnuť aj svojho priateľa z mladosti Avrama. Prostredníctvom rozhovorov s Avramom sa dozvedáme o ich spoločnej minulosti, o pekle, ktorým si Avram prešiel, o jej rodine, o „plnosti života“, o jej hlbokých túžbach aj sklamaniach, bolestiach aj radostiach. Zisťujeme, že životy Avrama, Ilana - Orinho bývalého manžela - a Ory sú prepojené viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Kniha vypovedá o zložitých rozhodnutiach v ťažkých životných podmienkach krajiny, kde je strach o vlastný život na dennom poriadku, kde rodičia nedokážu svoje deti uchrániť pred hrôzou vojny.
Grossman vykreslil neuveriteľne plastický obraz Ory, nielen ako matky, ale aj ako ženy túžiacej po naplnení vo vzťahu.

Originálny pohľad na výchovu a vzdelávanie v inštitúcii zvanej škola, s empatiou pre tých, ktorí sedia v jej laviciach. Kniha plná inšpirácií nielen pre pedagógov a rodičov.

V autobiografickej knihe Trápenia so školou spomína Daniel Pennac na roky vlastnej školskej dochádzky a na svoje učiteľovanie. Píše zanietene a pútavo o vzdelávaní, netradične z uhla pohľadu slabých žiakov, lajdákov, ktorým sa v škole nedarí. Pre slabých žiakov má totiž veľké pochopenie – sám bol za svojich školáckych a študentských čias jedným z nich, beznádejným prípadom očividne odsúdeným na to, aby v živote neuspel. Príbehy zo svojich školských rokov nám Pennac podáva s vtipom jemu vlastným. Už učenie sa abecedy bolo nezabudnuteľné – v jeho rodine sa traduje, že mu trvalo celý rok, kým sa naučil prvé písmenko abecedy. Poznámka jeho otca symbolizuje láskavý humor a porozumenie, s ktorým sa jeho rodičia a starší bratia snažili zúfalého školáka podporiť – „žiadny strach, v dvadsiatich šiestich bude abecedu ovládať perfektne“. To však nezmenšilo obavy ani rodičov, ani malého chlapca o vlastnú budúcnosť. Pennac, samozrejme, napokon uspel. Jeden z jeho učiteľov ho „zachránil“. Dal mu za úlohu napísať román. A Pennac objavil svoj talent a presvedčil sa, že nie je „úplne nanič“.

Majster mysterióznej poviedky sa vracia s novou zbierkou. Pavol Rankov rozdelil texty novej knihy do dvoch štýlovo odlišných, zdanlivo protichodných častí. V prvej archaickým jazykom vyrozprával dávne príbehy ďalekých krajín a mýtických čias. Na druhej strane stoja príhody našich geograficky blízkych súčasníkov zaznamenané autentickou rečou v štádiu jej dnešného rozpadu.
Či už je to kronikársky zápis, podobenstvo, príbeh hororový alebo univerzitný, autor nám pripravil pútavé čítanie a – ako u neho býva dobrým zvykom – nečakanú pointu.