Patnáct cestovních črt, klenotů české prozaické tvorby 19. stol. Nerudovo umění v nich předznamenává jeho vrcholné Povídky malostranské. Většinou jde o erotické motivy spojené s autorovým ironickým až sarkastickým nadhledem, který za vnějším povrchem odhaluje klam a šalbu.

Spisovateľským uspôsobením je Martin Jančuška predovšetkým dobre pripravený rozprávač. Cez poviedky a objemnejšie útvary (napísal aj obsiahlejší a veľmi zaujímavý autobiografický román) príbehovo-prozaické zašiel až do sféry spracovania vlastných objavov dejinnej povahy, od sond do duše svojich postáv až po lakonický výber príčin ľudského správania v tom najkrajšom, ale aj v najnegatívnejšom psychofyzickom konaní obsiahol plnú mieru prejavov života ako boja i vyrovnávania sa matérie s duchovnými pohnútkami človeka. Od nakuknutia do nevinnej detskej duše až po pokusy zvrhlíkov znehodnotiť všetko dobré a krásne, čo na tejto Zemi máme. A všetko to robí výlučne zo svojho hľadiska – z hľadiska praktikujúceho kresťana a zároveň z hľadiska človeka, ktorý aj s rodinou opustil vlasť v snahe nájsť si svoje miesto pod slnkom v slobodnej krajine. A ešte jednu pohľadovú pozíciu trvalo okupuje spisovateľ Jančuška: pozíciu prísneho sledovateľa konverzie, v tomto prípade konverzie náboženskej. Sám autor sa totiž radí medzi konvertitov a ako takého ho zrejme zaujímajú všetky okolnosti prebehlíctva každého druhu.